>> Pz.Kpfw. III - ve službách cizích armád

Pz.Kpfw.III prešiel bojovým nasadením počas celej 2.svetovej vojny a hoci sa prestal vyrábať už v roku 1943, typ prežil vo viacerých jednotkách až do konca vojny. Dostal sa do výzbroje spojencov Nemecka, zároveň slúžil i ako korisť v jednotkách protivníkov. I po skončení vojny našli ukoristené tanky využitie vo viacerých povojnových armádach.

Bulharsko
Pôvodna požiadavka bulharskej armády na nemeckého spojenca z roku 1943 znela na dodanie desiatich stredných tankov Pz.Kpfw. III. Namiesto toho nemecké orgány povolili dodanie použitých Pz.Kpfw. 38(t) v požadovanom desaťkusovom množstve.
Tanky Pz.Kpfw. III sa však v bulharskej armáde objavili po skončení vojny. V stave zmiešaných obrnených rôt sa k 11-12/1945 nachádzali tri tanky tohoto typu.
Tanky v stave bulharskej armáde figurujú ešte k 20.11.1950 (1 tank v 5. tankovej divízi a dva tanky v tzv. vnútorných silách).
Oficiálnym bulharským pomenovaním typu tanku Pz.Kpfw. III bolo "boyna kola Maybach T-3".



Stavy trofejných tankov Pz.Kpfw. III k 11-12/1945:

Kaloyan Matev - The Armoured Forces of the Bulgarian Army 1936-45, Helion & Company, rok vydania 2015, ISBN: 978-1-909384-16-3

Dánsko
Vzhľadom na druhosledový charakter obrany Dánska nemeckými okupačnými jednotkami používali sa tu tanky Pz.Kpfw.III až do konca vojny. Po skončení vojny sa tri Pz.Kpfw.III Ausf.N z 233. Panzer Division ocitli v úlohe odmínovacích tankov. Spoločne s ukoristenými StuG III pomáhali odmínovať územie Dánska od nemeckých mín. Jeden z troch tankov sa zachoval dodnes, v 70. a 80. rokoch 20.storočia bol do pojazdovej podoby zrekonštruovaný v Garde Hussar Regimentet a následne umiestnený v Tøjhusmuseet.

https://the.shadock.free.fr/Surviving_Panzers.html
Fotografie použité s dovolením autora článku "Minenkommando Dänemark" Dana Mouritzsena (c) : www.missing-lynx.com

Francúzsko
Počas oslobodzovacích bojov o Francúzsko v rokoch 1944/45 ukoristili Francúzi okrem inej obrnenej techniky i nemecké stredné tanky Pz.Kpfw.III. Či boli nasadené v rámci L'Escadron Autonome Besnier alebo v inej jednotke FFI je mi neznáme.
Na fotografii v prílohe je Pz.Kpfw.III Ausf.N v garážach povojnovej francúzskej armády.
Na druhej fotografii je zaujímavá hybridná prestavba, kde platformu tvorí pozvozok 8.ZW bez prídavnej pancierovej ochrany (pravdepodobne verzia Pz.Kpfw.III Ausf. J alebo Pz.Kpfw.III Ausf. L). Namiesto pôvodnej veže má tento tank namontovanú vežu z ľahkého tanku Pz.Kpfw.II. Či ide o francúzsku alebo nemeckú modifikáciu je mi neznáme. Vozidlo pravdepodobne poslúžilo na výcvik nových posádok tankov.

www.chars-francais.net
www.ebay.fr

Juhoslávia
Sú známe fotografie Pz.Kpfw.III z povojnového výcviku tankového vojska. Viac informácií mi chýba.

http://oklop2.tripod.com/pancer.htm

Maďarsko
Čo sa týka počtov dodaných tankov a obdobia, kedy boli dodané sú samotné maďarské zdroje dosť rozporuplné.


Maďarská armáda celkovo získala 32 tankov verzie Pz.Kpfw. III Ausf. M. Šesť tankov získala 1. obrnená poľná divízia v 10/1942 Tieto tanky sa zúčastnili v bojoch pri Korotajaku. 10 (16) tankov bolo zakúpených v lete 1943 a posledných 16 (10) tankov získala v 5/1944. Známe sú registračné čísla len 16 tankov 1H-865 – 1H-880. Zvyšných 16 tankov registračné čísla neobdržalo.

Charles K. Kliment, Dénes Bernád – Maďarská armáda 1919-1945, vydavateľstvo Ares (koedícia Naše vojsko), Praha, rok vydania 2007, ISBN: 978-80-86158-50-1 (Ares)

Podľa zdrojov (kombinácia údajov) uvedených nižšie bolo maďarskými jednotkami použitých 10 tankov Pz.Kpfw. III s kanónom L/60 (Ausf. L/Ausf. M) na jeseň/podzim 1942 na donskej fronte. Malo sa však jednať o zapožičané tanky s nemeckými posádkami.
V 11-12/1942 malo byť rovnako zapožičaných 10 tankov Pz.Kpfw. III Ausf. M i s nemeckými posádkami. Technickú podporu a opravy mali zabezpečovať maďarské jednotky. K 2.1.1943 bolo v stave 1. poľnej obrnenej divízie (30/5 veliteľ por. Károly Balogh) už len 9 tankov Pz.Kpfw. III Ausf. N. V 1/1943 boli v nastalej sovietskej zimnej ofenzíve tieto tanky zničené. 18.1.1943 bol v bojoch pri Aleksejevke jeden tank zničený pozemnou mínou, tank nemeckého veliteľa 30/5. tankovej roty por.Kurta-Felixa Dalitza sa utopili pri zbrklom prechode zamrznutej rieky Ticha Sosna.
V 8/1943 mala maďarská armáda získať 11 (podľa iných zdrojov 10-12, resp. 17) tankov Pz.Kpfw. III Ausf. M. Tieto mali mať registračné označenia 1H-865 - 1H-875.
Tank 1H-874 bol 6.8.1943 odoslaný do maďarského Vojenského technického ústavu (HTI), ktorého verdikt po oboznámení sa a otestovaní tanku vyjadril, že tento typ tanku je zastaralý a nie je vhodné zaradiť ho do výzbroje. Vzhľadom na hlásenie 1. jazdeckej divízie, v ktorej sa zmieňuje o tankoch s registračným označením 1H-876, 1H-877, 1H878, boli tieto tanky prijaté do výzbroje (pravdepodobne vo vyššie spomínanom počte 17 kusov).
V 5/1944 mali maďarské jednotky obdržať ďalších 10-12 tankov Pz.Kpfw. III Ausf. M. Tanky mali byť zaradené v 2. obrnenej divízii. Tieto tanky nedostali maďarské registračné čísla. Zničené boli v roku 1944.


Celkovo mám v informáciách chaos. Čo autor, to iné údaje.

Bíró Ádám, Éder Miklós, Sárhidai Gyula - A Magyar Királyi Honvédség külföldi gyártású páncélos harcjármüvei 1920-1945, Petit Real Könyvkiádó, Budapest, rok vydania 2006, ISBN: ?
Csaba Becze - Magyar Steel Hungarian armour in WWII, vydavateľstvo Stratus, Poľsko, rok vydania 2006, ISBN-13: 978-83-89450-29-6
www.ebay.de
Charles K. Kliment, Dénes Bernád - Maďarská armáda 1919-1945, dátum vydania 2007, Ares (978-80-86158-50-1), Naše vojsko (978-80-206-898-7)
Péter Mujzer - Hungarian Armored Forces in World War II, Kagero, EAN: 9788365437655

Nórsko
Po skončení 2. svetovej vojny v 5/1945 boli Nórmi ako korisť získané okrem inej obrnenej techniky i Pz.Kpfw.III. Celkovo sa udáva, že nórska armáda mala po vojne k dispozícii až 61 tankov tohoto typu. Veľa tankov bola v rôznom stupni poškodenia a preto boli kanibalizované ako zdroj náhradných dielov. V 7/1948 bolo v stave armády vedených 25 tankov. Niektoré tanky boli použité ako cvičné ciele na strelniciach, použiteľné tanky mali byť predané Fínsku.
V čase, keď sa naplno rozhorela studená vojna, vyvstala potreba chrániť pred eventuálnym sovietským útokom nórske letecké základne. K tomu mali poslúžiť ukoristené nemecké tanky Pz.Kpfw.III rôznych verzií (s kanónmi 5 cm L/42, 5 cm L/60 a 7,5 cm Kw.K. 37) a StuG III. Tie mali byť zaradené do špeciálych vojenských jednotek Flypasstropp. Tanky Pz.Kpfw.III boli v norskej armáde označované ako Stridsvogn KW-III. Jednotky začali byť vytvárané koncom roka 1948 a mali mať základne v Gardermoen v blízkosti hlavného mesta Osla, v Sole a vo Værnes. K 1.10.1949 boli vytvorené tankové jednotky a dislokované boli takto :
DR1 (Dragonregiment) v meste Sola, DR2 v meste Eggemoen, DR3 v meste Værnes.
V roku 1951 boli jednotky doplnené novými typmi obrnenej techniky dovezenej z USA a stroje boli postupne vyraďované.

Zaujímavosťou je nedávny nález troch Pz.Kpfw.III Ausf.N umiestnených do stáleho palebného postavenia chrániaceho letisko v Bardufosse. Vznikli tri palebné postavenia na kopci pri letisku. Tanky pokrývali svojími kanónmi okolie letiska. Pôvodne boli zakopané do polovice a pred nepriazňou počasia ich chránili drevené prístrešky. Tanky boli zbavené motorov a takmer všetkého vybavenia v trupoch strojov. V zadnej časti korby boli vyrezané otvory pre zásobovanie muníciou. Neskôr boli tanky zaliate betónom (pravdepodobne kvôli zosilneniu ochrany pred streľbou) a stali sa pevnou súčasťou pevnostného systému. Do tankov boli vytvorené zásobovacie tunely. Neskôr sa rátalo s lafetáciou modernejších kanónov, pretože pôvodná výzbroj už bola zastaralá. To však nebolo naplnené a tanky boli neskôr úplne zaliate betónom. Pevnosť bola niekedy v 70./80. rokoch zrušená a na tanky sa takmer zabudlo. Objavené boli v roku 2006, pracne boli vydolované z vrstiev betónu a jeden tank skončil v nórskom múzeu. Tanky niesli imatrikulačné označenia na veži a to veľké žlté čísla 1 (Fgst.Nr.74352), 2 (Fgst.Nr.66158) a 3 (Fgst.Nr.76219).
Jeden tank skončil vo Fínsku (pôvodne Pz.Kpfw.III Ausf.L Fgst.Nr.76219 prekonvertovaný na Pz.Kpfw. III Ausf.N).
Jeden tank skončil v múzeu v poľskej Poznani (pôvodne Pz.Kpfw.III Ausf.H Fgst.Nr.66158 prekonvertovaný na Pz.Kpfw. III Ausf.N).
V Nórsku sa zachoval posledný z trojice Pz.Kpfw.III Ausf.N (pôvodne Pz.Kpfw.III Ausf.L Fgst.Nr.74352 prekonvertovaný na Pz.Kpfw. III Ausf.N) v Troms Forvarsmuseum v Setemoen.
Okrem toho sa v Nórsku zachoval jeden Pz.Kpfw.III Ausf.M (Fgst.Nr.75631) vo Forsvarsmuseet v Trandume a jeden Pz.Kpfw.III Ausf.N v Pansergarasjen v Rena leir.

www.wehrmacht-awards.com
https://www.kystfort.com/forum/topic2781.html
https://www.achtungpanzer.com/articles/norgepz.htm
the.shadock.free.fr
tanks-encyclopedia.com

Poľsko
Poľské jednotky bojujúce v Afrike po boku spojencov používali niekoľko (3 ?) Pz.Kpfw.III skorých verzií k výcviku. Na fotografii datovanej k 12.9.1942 je pri inšpekcii poľských jednotiek zachytený gen. Alexander (delostrelecká škola v Elmaze, neďaleko Kaira). Tanky majú nový britský púštny náter, červeno-bielo-červený rozpoznávací znak a číselný marking.

Imperial War Museums - fotografia

Rumunsko
Bojové jednotky rumunského kráľovstva v 9/1942 získalo celkovo 11 tankov verzie Pz.Kpfw.III Ausf.N a udáva sa, že ďalší tank rovnakého typu obdržala výcviková jednotka.
Je mi známe len jedno sériové číslo dodaného tanku a to Fgst.Nr. 74930 (vyrobené firmou M.N.H. v 8/1942). Zaujímavosťou je použitie korby s bočným výlezom.

Thomas L. Jentz, Hilary Louise Doile - Panzerkamfwagen III Ausf.J, L, M and N development and production from 1941 to 1943, Panzer Tracts No.3-3, rok vydania 2009, ISBN: 0-9815382-4-x
www.worldwar2.ro
www.ebay.de

Slovensko
Armáda Slovenského štátu obdržala v roku 1943 dodávku piatich tankov Pz.Kpfw.III Ausf.N. Vojenské označenie tohto tanku bolo P-III. Sériové čísla tankov boli Fgst.Nr. 76330 (V-3.058), Fgst.Nr. 76331 (V-3.059), Fgst.Nr. 76333 (V-3.060), Fgst.Nr. 76334 (V-3.061) a Fgst.Nr. 76336 (V-3.062) (vyrobené firmou M.N.H. v 4-8/1943 v rámci tzv. Auslauf serie). Krátko po dodaní sa jednému z tankov zadrel motor a napriek snahe opraviť ho skončil pre nedostatok náhradných dielov ako zdroj náhradných dielov pre zvyšné tanky. Do účtu Pluku útočnej vozby boli tanky zaradené až od 1.3.1944. Obdržali evidenčné čísla V-3.058 – V-3.062. Ich službu sprevádzal akútny nedostatok náhradných dielov, nástrojov, predpisov a munície do 7,5cm kanóna Kw.K.37.
26.8. – 8.9.1943 prebehli na strelnici v Lešti na tankoch Pz.Kpfw.III Ausf.N ostré streľby. Tanky sa ďalej používali k výcviku v náhradnej tankovej rote. V období pred vypuknutím Slovenského národného povstania boli posádky vyslané na východné Slovensko v rámci poľných jednotiek. Tanky boli zagarážované a nepoužívali sa. Po vypuknutí povstania, boli uložené tanky postupne uvedené do prevádzky, no problematickou bola otázka zostavenia posádok tankov. 30.8.1944 sa do posádky v Turčianskom Svätom Martine hlásili niekoľkí vojaci. Okamžite bol zostavením jednej posádky poverený poručík Ľudovít Ruman, ktorý prevzal úlohy veliteľa a strelca. Ďalšími z posádky bol J. Spišiak ( guľometčík), des. Štefan Kaučiak (vodič), stk. Randa (nabíjač). Posádka tanku bola ešte v ten deň odoslaná k hliadkovaniu do Strečnianskej tiesňavy, kde hliadkovala od 14-tej hodiny. Po cca dvoch hodinách sa tankisti dostali do prvej bojovej operácie, kedy zlikvidovali nemeckú kolónu piatich nákladných a jedného osobného automobilu a jedného motocykla. Následne sa tank vrátil do kasární.
2.9.1944 podnikla čata Ľ. Rumana útok smerom na Jánošíkovo. Jeho P-III bol zasiahnutý a musel sa na opravu presunúť do dielní. Tank P-III dôst.zást. Cyrila Kubinca (V-3.061) postupoval ďalej a po zvyšok dňa sa pohyboval vo Vrútkach. O cca 13-tej sa k nemu pripojil opravený tank Ľ.Rumana. Spoločne vytvorili tankovú zálohu situovanú na futbalovom štadióne vo Vrútkach. Rumanovu tankovú posádku (V-3.060) doplnil strelec stk. Ján Šimonides. 4.9.1944 tanky ostreľovali miestny kameňolom. 5.9.1944 podnikli protiútok smerom na Žilinu. Za úlohu mali zničiť delostreleckú pozorovateľňu vo veži evanjelického kostola. Nemecké jednotky proti nim vyslali svoje obrnené vozidlá. Počas útoku bol zasiahnutý tank V-3.061 Cyrila Kubinca, ktorý ho s posádkou musel opustiť. V-3.060 Ľ. Rumana pokračoval v operácii a zničil delostreleckú pozorovateľňu. Pri ústupe bol však jeho tank zasiahnutý do motora a začal horieť. Posádka ho stihla opustiť a tank následne zničil výbuch. Stk. Randa bol nezvestný.
6.9.1944 Ruman zasiahol s ďalším tankom P-III do protiútoku na Vrútky. Dielne sa presunuli do Beníc, kde sa podarilo sprevádzkovať ďalší P-III ev.č. V-3.058. Veliteľom sa stal des.asp. Ján Ďurove, vodičom sa stal Š.Kaučiak, guľometníkom des.J.Spišiak a nabíjačom des. J. Kriváň. Tank bol zaradený do čaty por.útv. Pavla Buocika v Záturčí.
9.9.1944 sa čata zúčastnila protiútoku smerom na Priekopu. Pri postupe na čele obrnenej kolóny zasiahla P-III (V-3.058) strela z kanóna, ktorá prestrelila vežu a posádka musela tank opustiť.
Posledný bojaschopný P-III bol sprevádzkovaný v Košťanoch 12.9.1944 a posádkou sa stala pôvodná posádka zničeného V-3.058 veliteľa des.asp. Jána Ďurového. Tank P-III bol pridelený ako rezerva veliteľstvu V. taktickej skupiny. Pretože tank nebol vyzbrojený guľometmi, posádka v nočnej akcii podnikla nájazd na zničený tank V-3.058 a podarilo sa z neho vymontovať potrebnú výzbroj. Situácia povstaleckých vojsk sa v nasledujúcich dňoch nevyvíjala priaznivo a P-III sa 21.9.1944 zapojil do ústupu z Turca na Harmanec. Vo vleku ťahal 7,5cm KPÚV (PaK 40). 22.9.1944 sa jednotka presunula do Môťovej (dnes časť Zvolena), kde bol reorganizáciou vytvorený "Prápor útočnej vozby Vojtech". V jeho tankovej rote sa nachádzal i posledný bojaschopný P-III des.asp. Jána Ďurového. Od 26.9.1944 sa nachádzal v Starej Kremničke, kedy v rovnaký deň zasiahol do útoku na Janovu Lehotu ako posila 1. partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika. Pri návrate z akcie bol zasiahnutý 8,8cm granátom z Flaku 37 vypáleným vlastnými jednotkami. Granát sa však od tanku odrazil a nespôsobil vážne škody. O niekoľko dní zasahoval proti prielomu jednotiek SS-Kampfgruppe Schill severne od Starej Kremničky. 4.10.1944 bol nasadený do protiútoku, no tank zapadol a do protiútoku nezasiahol. P-III bol zachránený a zúčastnil sa ústupu a podpory IPV-I Štefánik. Ustupujúce jednotky sa sústredili v Trnavej Hore a ďalšie dni úspešne odolávali nemeckým útokom. 8.10.1944 bol na postavenie tankov pri Hronskej Dúbrave podniknutý letecký nálet, pri ktorom zahynul vodič.des. Š.Kaučiak a zranení boli J. Kriváň a J. Spišiak. Tank sa presunul do Budče a následne do Môťovej, kde dostal novú posádku. Veliteľom zostal des.asp. Ján Ďurove, vodičom sa stal voj. Jaroslav Brada. Mená ostatných z posádky nie sú známe. P-III podporoval ďalšie útoky povstaleckej armády a bol poškodený v akcii pri Dobrej Nive. Bol promtne opravený pojazdnou dielňou Práporu ÚV a vrátil sa do Môťovej. Ďalšie osudy posledného P-III sú nejasné. Pravdepodobne povstalcom došla munícia do kanóna a 27.10.1944 bol opustený pri obci Jelenec (Staré Hory?). Uvádza sa, že posádka spustila tank do rokliny. Nepojazdný P-III so zadretým motorom ukoristili jednotky Panzer-Division Tatra v kasárňach v Turčianskom Svätom Martine.

Marian Uhrin - Pluk Útočnej vozby 1944, Múzeum Slovenského národného povstania, rok vydania 2012, ISBN: 978-80-89514-14-4
I. Bajtoš - História slovenského pluku útočnej vozby 1939-1944, rukopis, Košice 1987
Marian Uhrin – Stredné tanky slovenskej armády 1943-1944, Hobby Historie č.11/2011, str.14-21
www.militaryphotos.net
file:///D:/Tanky/Krajiny/Slovensko/Pz.III

Sovietský zväz
V Sovietskom zväze figurovali ukoristené tanky Pz.Kpfw.III vo veľkých počtoch a značne sa i využívali v jednotkách rôzneho typu. V porovnaní so sovietskými tankami boli Pz.Kpfw.III v začiatku vojny s Nemeckom veľmi cenené pre komfort posádky a vybavenie tanku.
Na platformách týchto tankov dokonca vznikli sovietské sériovo vyrábané modifikácie samohybných diel so 76,2mm a 122mm delami označovaných ako SU-76i a SG-122(A).

http://www.wio.ru/tank/capt/capt.htm

Taliansko
V 5/1943 bolo dodaných Taliansku 12 kusov Pz.Kpfw.III Ausf.N. Stroje slúžili v 1ª Divisione corazzata Camicie Nere "M" (neskôr premenovaná na 136ª Divisione Corazzata "Centauro II"). Jednotka bola sústredená pri Ríme. Po prevrate bola divízia dňa 13.9.1943 odzbrojená nemeckými jednotkami a tanky boli zhabané pre nemecké jednotky.

perso.orange.fr
it.wikipedia.org
it.wikipedia.org
www.facebook.com

Turecko
Pôvodné plány dodávok pre tureckú armádu rátali s dodávkou 56 Pz.Kpfw. III Ausf. M, ktoré boli vyrobené v januári a februári 1943 v M.N.H. (Fgst.Nr. 76223 - 76278). Plánované dodávky však neboli splnené a niektoré z vyrobených tankov boli odoslané k nemeckým jednotkám. Napríklad Fgst.Nr.76226 bol odoslaný k Grossdeutschland a Fgst.Nr.76228 bol dodaný schwere Panzer-Abteilung 505 v 3/1943. Presný počet dodaných Pz.Kpfw.III mi nie je známy (niektoré zdroje spomínajú počet okolo 12 - 20 tankov).
Jeden stroj sa zachoval v Etimesgut Tank Müzesi v Ankare.

https://the.shadock.free.fr/Surviving_Panzers.html
www.facebook.com
www.facebook.com