Podobne ako historici sa ani súčasná slovenská spoločnosť nevie prebojovať k jednotnému, ideologicky nezkalenému a osobnou skúsenosťou nepoznačenému videniu. Po novembri 1989 sa nanovo otvorene začalo hovoriť o tomto období. Pre niektorých jedincov i skupiny v politike predstavovala slovenská štátnosť pred a počas druhej svetovej vojny kľúč k novej samostatnej Slovenskej republike. Je paradoxné, že si takýto postup osvojila aj Slovenská národná strana, ktorá bola HSĽS pohltená ešte počas krátkej slovenskej automónie v druhej Československej republike. Pre ostatné politické strany, ktoré sa v histórii samostatného Slovenska dostali nad hranicu zvoliteľnosti do Národnej Rady Slovenskej republiky, je však téma rekonštruovania obrazu Slovenska začiatku 40-tych rokov len veľmi málo zaujímavá.
Jozef Tiso a vôbec celý ľudácky režim znesie pozitívne hodnotenia iba v prípade zásadných úľav zo strany hodnotiacich subjektov. Inokedy rozhodne kladne vnímaný akt dosiahnutia samostatnosti národa na svojom vlastnom území je v tomto prípade „poškvrnený" viacerými negatívnymi javmi vtedajšieho režimu. Prehliadnúť holokaust židovského a rómskeho obyvateľstva, i keď tie sa nediali priamo na území Slovenska, je možné iba za cenu opustenia základných morálnych zásad. Taktiež nedemokratický autoritársky režim, ktorý pomocou propagandy chcel vytvárať uniformnú masu pod vlajkou Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany, nie je prejavom, ktorý by bol akokoľvek hodný nasledovania.
Po zmene politických pomerov po novembri ´89 v Československu a návrate časti exilových historikov vzrástla v slovenskej spoločnosti potreba nanovo kriticky zhodnotiť obdobie Slovenského štátu. Bolo to síce obdobie, do ktorého už vstupovali mnohí historici ideovo predpojatí, ale taktiež ako pri každom novom začiatku existoval určitý predpoklad zmeny a úspechu. Postupne sa síce vyostrovali jasné hranice medzi kritickými a nekritickými, ba až revizionistickými tábormi, ale v roku 1992 sa podarilo zorganizovať neskôr už bohužial neopakovatelnú akciu.
V histórii a vo vývoji štátov sa z komplexného hodnotenia období častokrát extrahujú jednotlivci, ktorý boli nositeľmi dejinného vývoja. Obzvlášt tvárou v tvár krízovým situáciám má historiografia tendenciu hľadať vedúcich predstaviteľov. Nečudo teda, že sa tak deje aj na pozadí najväčšieho vojnového konfliktu aký kedy svet postihol. V celesvetovom meradle boli významné iné osobnosti ako tu prekladaný slovenský prezident Jozef Tiso. Avšak, kým v prípade gigantov svetovej politiky je obraz osobností už dôkladne konštituovaný, obraz osobností regionálneho významu stále prechádza istým vývojom.
Jozef Tiso pochádzal z mnohodetnej rodiny zo severu Slovenska. Podobne ako v iných slovenských rodinách, časť potomkov sa z finančných dôvodov musela pokúsiť o kariéru duchovných. Tá okrem spájala niekoľko výhod naraz, no v silne kresťanskej krajine bola najmä zárukou značnej spoločenskej vážnosti.
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.
Zjistit více