Moses Schreiber, zvaný Chatam Sofer

Autor: c.i. František 🕔︎︎ 👁︎ 22.764

* 24.09.1762 Frankfurt nad Mohanom
† 03.10.1839 Bratislava (Pressburg, Pozsony, Prešporok.)

(Podľa židovského kalendára sa narodil 7. tišri 5523 a zomrel 25. tišri 5600.)

Reklama

Narodil sa ako aškenázky žid v časoch keď Európu opantala sedemročná vojna vo Frankfurte nad Mohanom v Nemecku. Vyrastal v religioznom prostredí. Už od malička bol považovaný za výnimočné dieťa. Jeho otec Shmuel bol učiteľom Tóry a pisárom (odtiaľ vzniklo rodinné priezvisko). Matka Reizl bola vnučkou hlavného rabína vo Frankfurte nad Mohanom.

Meno Chatam (hebr. חת"ם סופר) si zvolil sám a predstavuje skratku jeho hlavného diela, jedného zo základných pilierov ortodoxného židovstva - Chiduse Torah Mose (výklad tóry, piatich kníh Mojžišových, to jest Mošeho inovácie Tóry. Toto jeho dielo bolo v interpretácii talmudu prelomové). Priezvisko Sofer je zasa hebrejský ekvivalent nemeckého Schreiber (Pisár).

Ako trojročného ho otec začal učiť základy Tóry a bol aj jeho prvým učiteľom. Syn však v krátkej dobe prekonal vo vedomostiach svojho otca. Začal navštevovať CHEDER. Ako päťročný však už vedel čítať dokonale hebrejsky. Ako sedemročný už ovládal traktáty Talmudu. V deviatich rokoch už prezentoval vlastné náboženské názory, čo sa však nepáčilo jeho otcovi.

Aj napriek mladému veku sa s otcom rozišiel, odišiel z domu a stal sa žiakom v JEŠIVE Nathana Adlera jedného z významných rabínov vo Frankfurte nad Mohanom.

Vo veku trinástich rokov, začal poskytovať verejné prednášky. Mal dokonalú pamäť. Jeho vedomosti boli také mimoriadne, že rabín Pinchas Horovitz z Franfurktu nad Mohanom ho požiadal, aby sa stal jeho žiakom. Súhlasil, a zostal u rabína Horowitza jeden rok, avšak v roku 1776 odišiel do ješivy rabina Davida Tebele Scheurera do susedneho mesta Mainz , kde ho s radosťou privítali . Tu študoval u riaditeľa ješivy rabína Mechele Scheurera, ktorý bol synom rabína Tebeleho a to v rokoch 1776 a 1777 Na naliehanie a prosby svojich bývalých učiteľov z Frankfurtu nad Mohanom sa však vrátil späť do rodného mesta. Aj napriek skutočnosti, že odišiel z Mainzu, ho v jeho ďalšom štúdiu vo Frankfurte nad Mohanom podporovali aj mnohé prominentné židovské osobnosti z tohto mesta a tak mu uľahčovali jeho ďalšie štúdium. U rabína Nathana Adlera ďalej študoval Talmud, a jeho vedomosti v tejto oblasti boli veľmi rozsiahle. Okrem štúdia Talmudu bol však zbehlý aj v astronómii, geometrii a histórii.

Keď musel Nathan Adler, kvôli odporu členov náboženskej obce voči novotám ktoré zaviedol a odklonu od obvyklých zvyklostí v roku 1781 odísť z Frankfurtu nad Mohanom, jeho loajálný žiak Chatam Sofer, vtedy devätnásťročný odišiel s ním a doprevádzal ho na jeho cestách a pôsobiskách na Morave.

Chatam Sofer sa do svojho rodného mesta už nikdy nevrátil, zostal však na svoje rodisko náležite hrdý a podpisoval sa „Moše haKatan (nepatrný, bezvýznamný) z Frankfurtu nad Mohanom“.

Na Morave spočiatku vypomáhal svojmu učiteľovi rabínovi Adlerovi v Boskoviciach, ktoré bolo významným strediskom talmúdskeho bádania. Pôsobil tu ako pomocný rabín.

Reklama

Neskoršie pôsobil ako učiteľ Tóry v Prostějově. Tu sa aj oženil a zobral si za manželku Sáru Yerwitzovu, dcéru miestneho rabína.

V roku 1794 odišiel z Prostějova do Strážnice, kde sa uvoľnilo miesto rabína a Chatam Sofer na pôste rabína pôsobil v náboženskej obci v rokoch 1794–1798.

V priebehu roku 1798 si ho vyžiadala za svojho rabína náboženská obec v Rakúskom Mattersdorfe. Tu pôsobil až do roku 1806. V časoch jeho pôsobenia dosiahla táto židovská náboženská obec najväčšej slávy. V Mattersdorfe založil Chatam Sofer slavnu ješivu. Na ješive študoval a jeho žiakom bol napríklad aj jeden z najvätčších talmudistov 19. storočia Meir Eisenstädter (Maharam Aš), dlhoročný rabín v Mukačeve.

Rabín Chatam Sofer v Bratislave

V roku 1801 zomrel rabín Mesulam Igra, ktorý bol hlavným rabínom v Bratislave v rokoch 1793 -1801. K jeho mnohým zasluham patrí aj to, že ešte počas svojho života nepriamo upozornil na genialitu svojho budúceho nástupcu, rabina Chatama Sofera.
Treba však podotknúť, že po jeho smrti zostalo miesto hlavného rabína v naboženskej obci neobsadené až do roku 1806, pretože sa predstavitelia náboženskej obce nevedeli dohodnúť na správnom kandidátovi. Nakoniec sa však rozhodli správne a v roku 1806 pozvali na post hlavného rabína Bratislavy, Chatama Sofera z Mattersdorfu.

(Výňatok z poviedky - Ako sa rabín stal božím pisárom - z knihy poviedok Emila Benčíka „Rebrík do neba)

Reklama

Ja, Solomon, kronikár obce židovskej v meste Pressburg, zaznamenávam na večnú chválu a slávu božiu, čo nasleduje. Dňa dvadsiateho prvého októbra roku tisíc osemsto šesť sme privítali nášho nového hlavného rabína a direktora ješivy Mojšeho Schreibera s manželkou Malchev. Hoci vyzerá navonok ako človek plachý a nevýbojný, v jeho srdci plápolá oheň plamennej viery a tá nenechá nikoho ľahostajným. Ďakujeme bohu, že nám ho poslal. S radosťou zapisujem jeho meno do kroniky našej obce k menám rabínov, na ktorých by naši potomkovia nemali nikdy zabudnúť.

Prézes Abrahám-Hirsch Lemberger predstavil nového hlavného rabína rade starších.
Tak, vitaj u nás v Pressburgu, rabbi Mojše. Veľa dobrého sme počuli o tebe. Je pre nás cťou, že budeš naším učiteľom, dajanom a direktorom ješivy. Sme radi, že Ťa máme medzi sebou takého horlivého šíriteľa viery a prísneho ochrancu a obrancu zákonov božích ako si ty, brat Mojše.“

Motto rabína Chatama Sofera bolo „chadaš asur min haTora“ - Všetko čo je nové je proti Tóre, alebo ináč, každá novota, aj keď iba z hladiska halachy bezvýznamná, je zakázána už aj preto, že je to novota.

V čase príchodu Chatama Sofera za hlavného rabína Bratislavy bola Bratislava hlavným centrom ortodoxného židovstva v Uhorsku, avšak už aj v tejto naboženskej obci sa začali objavovať prvé rozbroje medzi ortodoxnými židmi a reformistami, ktorí žiadali liberálnejší výklad judaizmu, ktorý by sa mal prispôsobiť duchu doby. Sofer sa po celý svoj život striktne pridržiaval ortodoxie a svojim nezpochybniteľným postojom si získal veľkú autoritu ortodoxných rabínov európy a bol ich vedúcou osobnosťou. Snahou ortodoxnych rabínov bolo vytvoriť obec žijucu podla micvot (micva je nabožensky príkaz, podľa ktorého sa ma žiť, Talmud stanovuje 613 micvot).

Bratislavská Ješiva – Ješiva Chatama Sofera

Prvé zmienky o Bratislavskej Ješive sú z druhej polovice 13. storočia. Takže táto vysoká škola judaizmu bola na území Bratislavy založená skôr ako slávna Academia Istropolitána.

Počas stáročí na ješive pôsobilo veľa významých rabínov avšak najväčší z najväčších bol Chatam Sofer, ktorý jej dal taký lesk a slávu, že škola bola pokladaná za najväčšiu ješivu od éry babylonských ješivot. Spravil z nej centrum , z ktorého sa organizovali ortodoxní židia v boji proti reformnému hnutiu židovských neologov.

V roku 1827 židovskí reformátori dokonca dosiahli niečo predtým neslýchané. Ješiva, ktorá bola baštou tradicionalizmu a výraznou mierou brzdila rozmach reformného hnutia, bola na základe intervencie príslušníkov reformných zmien vládnym dekrétom uzavretá, čím hrozil jej bezprostredný zánik, a to paradoxne v čase, keď bola na vrchole slávy. Len vďaka osobnému úsiliu Chatama Sofera a veľkým finančným výdavkom sa podarilo toto nariadenie zrušiť a činnosť bratislavskej ješivy zachovať.

Ješivu Chatama Sofera absolvovalo stovky židovských študentov z ktorých sa vyše 120 stalo významnými hlavnými rabínmi v krajinách Europy, ale aj v Amerike. O význame ješivy vypovedá aj to, že v devätnástom storočí pochádzali zo Slovenska hlavní rabíni v Jeruzaleme, Uhorsku, Británii, Britskom spoločenstve národov, Budapešti, Berlíne, Frankfurte, vo Viedni, v Londýne, New Yorku a mnohých ďalších mestách. Bratislavská ješiva pôsobila na území Bratislavy až do roku 1939 a viedli ju vždy potomkovia Chatama Sofera. Prvý z nich bol jeho najstarší syn Samuel Wolf Schreiber (Kszaw Sofer), následne vnuk Bernhard Schreiber (Ševeth Sofer) a nakoniec jeho pravnuk Akiba Schreiber.

Klerofašistický Slovenský štát zavŕšil to, čo sa nepodarilo dosiahnuť žiadnou zlovôľou vekov minulých. Nariadením zákonodarných orgánov Slovenského štátu došlo k zrušeniu väčšiny židovských ustanovizní vrátane ješivy v Bratislave. V roku 1940 ju zrušili.

Bratislavská ješiva však nezanikla. Pod menom „Pressburger Jeshivah“ ju obnovili po 2. svetovej vojne v novovzniknutom štáte Izrael v Jeruzaleme a aj teraz ju vedie jeden z potomkov Chatama Sofera.
V komplexe dokonca vybudovali presnú kópiu interiéru ortodoxnej synagógy na Zámockej ulici, zbúranej v pätdesiatych rokoch 20. storočia. Duch významnej vzdelávacej inštitúcie žije ďalej a sláva mesta Pressburg sa šíri medzi ortodoxnými Židmi do dnešných dní.

Chatam Sofer ako „pán súdu

Chatam Sofer nebol iba hlavným rabínom náboženskej obce v Bratislave a riaditeľom Bratislavskej Ješivy, ale bol súčasne bal din“ - „pán súdu, najvyšší sudca ortodoxneho židovstva . Rozhodnutia bal - dina boli nemenné, mali konečnú platnosť bez pochybnosti a ich pravdivosti. Jeho rady však rešpektovali aj iní ľudia, vrátane korunovaných hláv.

Jedno z jeho rozhodnutí, ako najvyššej autority ortodoxného židovstva bolo takéto.:

† 12. 8. 1829 zomrel na liečení v Karlových Varoch, Mikulovský zemský rabín BENET - Mordechaj ben Abraham. Bol to významný zemský rabín, rabínský autor, pedagog a talmudický učenec. Po smrti bol pochovaný v neďalekom Hroznětíně. Vo svojej záveti vyslovil však želanie, aby bol pochovaný na mikulovskom cintoríne. O možnosti jeho exhumácie vznikla právne-náboženská diskusia, ktorú nakoniec rozhodol v prospech poslednej vôle rabína Beneta, „bal din“ Chatam Sofer. Telesné pozostatky Beneta boli v roku 1830 prevezené na mikulovský cintorín, kde sú do dnešných dní pochované a jeho náhrobok sa nachádza na tkzv. Rabínskom pahorku.

Výsledky téjto diskusie a rozhodnutie Chatama Sofera potom ďalej slúžili ako právny precedens aj v ďalších podobných prípadoch.

Rabínové krédo bolo „Tora vcedaka“ – Uč sa Tóru a konaj dobro! Chatama Sofera uznávali ako veľkého učenca, teológa a humanistu aj inoverci. Sám cisár Ferdinand pri návšteve Pressburgu si želal, aby v uvítacej delegácii bol aj Chatam Sofer.

Viac ako bohatstvo je múdrosť,
viac ako múdrosť je dobro.
Chatam Sofer

Rodina Chatama Sofera a jeho smrť

Dňa 12. 10. 1812 zomrela Chatamovi Soferovi jeho prvá manželka Sarah a bola pochovaná na starom židovskom cintoríne pod hradom. Manželstvo zostalo bezdetné.

Rabín za manželkou neskonale trúchlil. Na naliehanie priateľov sa však po roku ako päťdesiaťročný znova oženil a zobral si za manželku Seril dcéru rabína Akivu Egera z Poznane.

Seril porodila Chatamovi troch chlapcov a deväť dievčat. Po devätnástich rokoch manželstva však zomrela aj táto jeho druhá manželka a bola tiež pochovaná do hrobu vedľa jeho prvej manželky na starý židovský cintorín v Bratislave.

Chatam Sofer už nebol najmladší a zdravie mu už tiež neslúžilo ako v minulosti a okrem povinností hlavného rabína , sudcu a riaditeľa ješivy, nemohol sa naplno venovať tak ako kedysi oblúbenému písaniu, pretože sa musel starať aj o svoje malé deti. Po troch rokoch však opätovne na naliehanie priateľov sa ako 73 ročný tretíkrat oženil a zobral si za manželku staršiu vdovu po talmudickom učencovi Cvi Hirš Hellerovi. Manželka ho svedomite opatrovala v jeho chorobe a starala sa tiež o jeho deti, takže čas ktorý mu ešte zostal na tomto svete mohol venovať hlavne písaniu. Po troch rokoch ťažkej choroby a vysilenia ako 77 ročný Chatam Sofer zomrel.

(Výňatok z poviedky - Ako sa rabín stal božím pisárom - z knihy poviedok Emila Benčíka „Rebrík do neba)

Ja, Áron, kronikár obce židovskej v meste Pressburg, zaznamenávam na večnú chválu a slávu božiu, čo nasleduje. Dvadsiateho piateho dňa mesiaca tišri roku päťtisícšesto od stvorenia sveta vystúpil Chatam Sofer do domu boha a jeho telo spočinulo v hrobke medzi ostatnými rabínmi. Učitelia a žiaci ješivy zhotovili máre z dosák katedry, za ktorou on tridsaťtri rokov sedával a prednášal. Nárek mesta stúpal až k nebesiam a všetci, od mladíkov až po starcov, kráčali plačúc za rakvou. Z tristo žiakov a bývalých žiakov ješivy päťdesiati niesli pred rakvou jeho knihy a rukopisy. Oplakávať ho prišli mnohí rabíni i veriaci z celej krajiny. Nielen učenci, ktorí píšu Bikurej ha-itim, ale aj mnohí, ktorí nie sú synmi Izraela, hovoria, že odišiel k otcom muž, známy svojou múdrosťou a veľkosťou činov. Dcéra prešporská, bedákaj, smúť a nariekaj, pretože ťa opustil človek, ktorý bol korunou múdrosti! Tvár jeho pokryl prach Na jeho tumbu dala naša obec nápis:
Na večnú pamäť bude spravodlivý muž spočívať nerušene v tomto dome, lebo bol korunou krásy Bratislavy a jeho pokolení. Bol korunou rabínov, otcom učencov, skutočným géniom, vynikajúcim znalcom babylonského a jeruzalemského talmudu. Bol pýchou nášho pokolenia. Pokoj tebe, náš učiteľ, náš pán Mojše Sofer, buď požehnaná tvoja pamiatka navždy“.

Dielo Chatama Sofera

Chatam Sofer bol vynikajúcim rozprávačom a literátom, okrem iného aj "mužom listov". Napísal 90 obsiahlych prác, tisícky listov, dobrozdaní a posudkov. Sofer získal veľký vplyv najmä prostrednictvom svojich spisov. Za jeho života bolo publikované z jeho diela iba veľmi málo, ale po jeho smrti začala jeho rodina tieto diela vydávať. Ide o sedem sväzkov responsií, dva sväzky kázaní, novely k Talmudu, komentáre k Tóre, dopisy, básne a denník. Všetky nesú jeho ortodoxné zameranie. Zvláštnú zmienku si zasluhuje jeho morálna závet. Táto bola, a stále je mnohokrát publikovaná, a celá je venovaná boji za náboženstvo.

Hrob Chatama Sofera

Chatama Sofera pochovali na starom židovskom cintoríne v okrsku medzi ostatných bratislavkých rabínov. Celý cintorín bol vzorne udržiavaný, hoci sa už od roku 1847 nepoužíval. Ohrozený bol až v roku 1943, kedy v súvislosti s výstavbou tunela a reguláciou nábrežia bolo rozhodnuté o jeho likvidácii. Väčšina hrobov bola exhumovaná a ostatky starostlivo prenesené pod kontrolou rabínov na neďaleký Nový ortodoxný cintorín. Iba malá skupina (23) hrobov bratislavských rabínov sústredených okolo hrobu Chatama Sofera bola ponechaná na pôvodnom mieste a prekryli ju betónové panely. Vstup do okrsku rabínov a k hrobom rabínov bol najprv iba cez trojicu plechových poklopov zapustených v teréne a neskôr cez obitý prístrešok z plexiskla. Chatam Sofer spal svoj večný sen v zavlhnutom temnom priestore, ktorý bol od osemdesiatych rokov minulého storočia aj pod kolajiskom električiek. Navštíviť jeho hrob sa rovnalo malému zázraku. Počas socialistického režimu o jeho hrobe vedelo v Bratislave iba zopár zasvätených ľudí avšak bežní obyvatelia Bratislavy vôbec nevedeli, kto to bol rabín Chatam Sofer, aj keď už v tých časoch najmä medzi ortodoxnými židmi, bola Bratislava vo svete známejšia nie pod názvom Bratislava, ale ako mesto Chatama Sofera. Jeho hrob v tých časoch aj napriek prekážkam zo strany štátnej moci navštevovali židovskí pútnici z celého sveta. Zub času na to, čo zostalo zo starého židovského cintorína pôsobil pomaly, ale isto, a to aj za výdatnej pomoci komunistického režimu a hroby rabínov naďalej chátrali. Vtedajší režim sa spoliehal na to, že na Chatama Sofera a ostatných rabínov bratislavy ľudia časom zabudnú a preto počas dlhých desaťročí nerobil vôbec nič preto, aby ich zachoval aj pre ďalšie generácie.

Návrat Chatama Sofera

Po nežnej revolúcii v roku 1989 sa opäť Chatam Sofer vrátil do pamätí Bratislavy a to najmä zásluhou židovskej náboženskej obce.

Hrob Chatama Sofera začalo opäť navštevovať veľa židovských pútnikov aby sa nad jeho hrobom pomodlili a rozjímali. Jeho hrob však nenavštevujú iba židovskí pútnici, ale aj ľudia iného vierovyznania. Hold mu bola vzdať aj Hilary Clinton, prezidenti slovenskej republiky a ďalší významní predstavitelia či už zo slovenska alebo zo zahraničia.

V minulosti bola po Chatamovi Soferovi pomenovaná aj jedna z ulíc Bratislavy, komunistický režim však toto pomenovanie zrušil. Až v roku 1992 dostali jeho meno bývalé Zámocké, dnešné Soferove schody a v roku 2001 aj zastávka električky na dunajskom nábreží pri tuneli, ktorá je situovaná pri jeho mauzóleu. Okrem toho bola v roku 1994 vydaná Slovenskou Poštou aj 5 korunová príležitostná známka s podobiznou Chatama Sofera. V slovenskom rozhlase bola odvysielaná tiež zdramatizovaná hra o Chatamovi Soferovi. V STV bol o ňom natočený film a s jeho menom sú spojené na slovensku aj mnohé iné zaujímavé podujatia a akcie.

Mauzóleum Chatama Sofera

Projekt obnovy pohrebiska Chatama Sofera a blízkeho cintorína sa oficiálne začal v roku 1999 podpísaním spoločného memoranda bratislavskej Židovskej náboženskej obce, Medzinárodného výboru pre záchranu hrobov mudrcov z Bratislavy so sídlom v New Yorku a mesta Bratislavy.

Bolo rozhodnuté o generálnej rekonštrukcii hrobky. Bol postavený pozoruhodný objekt – mauzóleum Chatama Sofera.

Celý priebeh stavebných prác, ako aj architektonické riešenia boli poznačené zložitými halachickými (halacha – židovský zákon) pravidlami, na ktoré prísne dohliadal mašgiach (odborník na rituálne predpisy) z Izraela. Základnou požiadavkou bolo zachovanie pokoja mrtvych pocas stavebných prác, čo obmedzilo vstup do priestoru pohrebiska, ako aj výkopové práce na celej parcele, pretože sa jednalo o bývalý cintorín. Električková trať bola odklonená tak, aby električky neviedli ponad židovský cintorín. Pôvodné múry hrobky nesmeli byť stavebne upravované. Architektonické riešenie muselo rešpektovat mnoho rituálnych predpisov. Najkomplikovanejším bolo zabezpečenie prístupu pre kohénov (potomkov Chrámových knazov), ktorí si musia uchovat rituálnu cistotu a nesmú prísť do priameho kontaktu s „kontaminovanou“ pôdou cintorína. Do objektu sa preto vstupuje lávkou ponad pozemok bývalého cintorína. Predsieň a modlitebný priestor pre kohénov majú vlastné zastrešenie a od pohrebiska sú oddelené sklenou stenou a dôkladnou izoláciou. Z rituálneho hladiska preto nie sú súčastou cintorína a kohéni sa tak môžu bez obáv modliť v tesnej blízkosti hrobov rabínov. Víťazný návrh architekta Martina Kvasnicu sa zrealizoval a mauzóleum bolo slávnostne sprístupnené 18. 7. 2002. Mauzóleum je v nominácii na zápis do svetového dedičstva UNESCO.

Pamätník Chatama Sofera nie je múzeum, ale židovská pohrebná svätyňa a miesto modlitieb. Miesto je prístupné aj verejnosti, ale návštevu je potrebné dopredu dohodnúť na Židovskej náboženskej obci v Bratislave.

V roku 2012 si pripomíname 250 výročie narodenia tohto významného ortodoxného židovského rabína podunajskej monarchie. K tomuto jeho jubileu významne prispela aj Národná Banka Slovenska, ktorá v roku 2012 vydala pamätnú striebornú 10 eurovú mincu s jeho vyobrazením.

Zdroj:
SLOVENSKO – ŽIDOVSKÉ NOVINY DELET: Tomáš Stern výber z článku „Sláva a zánik bratislavskej ješivy“ zo dňa 14.11.2003
OSOBNOSTI.SK : http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59164
Aktuálne.SK : http://aktualne.atlas.sk/najznamejsi-bratislavsky-rabin-chatam-sofer/archiv/
Vladimír Skalský: výňatok z článku "MÚR NÁREKOV V SRDCI EURÓPY"
Geocaching na slovensku: http://www.geocaching.sk/geocache-detail.php?id=663261
Židovské Muzeum v Praze : Zpravodaj 1999/2
www.jewishbrno.eu
Jaroslav Franek: Jeruzalem Uhorska - Židovská Bratislava v devätnástom storočí.
Výklad k sidře Korach č.86/5768 – 25. června 2008 – www.olam.cz
Jewishencyclopedia.com
Emil Benčík – Kniha poviedok Rebrík do neba – "Ako sa rabín stal božím pisárom"
www.libri.cz/data/pdf/408.pdf
Katarína Hradská – kniha – Židovská Bratislava

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více