Globálny terorizmus - 1. Islám

Autor: Ing. Viera Kočišíková 🕔︎︎ 👁︎ 39.308

1.1. Kresťanstvo a Islám

Pri pohľade na mapu sveta zistíme, že podstatná časť krajín tzv. tretieho sveta sú krajiny s Islámskou kultúrou. Mnohé z týchto krajín sú náboženskými štátmi.[2] Medzi odborníkmi sa objavujú názory o tom, že náboženské štáty do dvadsiateho prvého storočia nepatria. Náboženské štáty sú predsa doménou stredoveku a tam sa ich história mala skončiť.

Stredoveká Európa bola baštou kresťanstva, alebo presnejšie katolicizmu (až do obdobia reformácie). Väčšina svetských panovníkov podliehala viac, či menej autorite pápeža. Kresťanský svet sa snažil rozšíriť vplyv svojej moci v mene Krista do celého sveta. Stačí si spomenúť na krvavé križiacke výpravy vysielané nielen za účelom dobitia a znovu získania svätej zeme, ale namierené proti akémukoľvek odporu voči katolíckej autorite (križiacka výprava proti pokrokovým Albigéncom, križiacka výprava proti reformným Husitom...).

Reklama

Korán, svätá kniha islámu, neustále zdôrazňuje, že Mohamed neprišiel, aby zrušil staršie náboženstvá, protirečil ich prorokom, alebo ustanovil novú vieru. Jeho posolstvo je rovnaké ako Abrahámovo, Mojžišovo, Dávidovo, Šalamúnovo, či Ježišovo. Západní kresťania si však už od križiackych výprav vyvinuli stereotypný a pokrútený pohľad na islám ako na nepriateľa usporiadanej civilizácie.

Moslimovia hovoria, že kresťania a židia zdeformovali a skorumpovali božie slovo po tom, ako im bolo zjavené. Toto je jeden z pricípov, ktorý vedie ku konliktu Západu a islámu. V istom slova zmysle majú pravdu, keď si predstavíme, na čo všetko bolo meno Ježiša Krista v histórii zneužité. Napríklad spôsob, akým boli evanjeliá počas križiackych výprav selektované a ako sa kresťanstvo dostalo na svoj vrchol a získalo postavenie dominantného náboženstva v Európe.

Je zaujímavé, že v skutočnosti neboli len štyri evanjeliá, bolo ich napísaných okolo osemdesiat a niektoré boli napísané autorkami ženami. V rannom štádiu kresťanského rozvoja, keď sa toto učenie začalo vzmáhať k životu a bolo uzákonené ako štátne náboženstvo v Rímskej ríši (391 za vlády Theodosia I.), boli evanjeliá podrobené prísnej selekcii a napokon boli vybrané štyri, tak ako ich poznáme dnes (Marek, Matúš, Lukáš, Ján). Špekuluje sa dokonca aj o tom, či aj tieto základné štyri evanjeliá neboli upravené podľa vtedajších potrieb.

Na prelome štvrtého a piateho storočia sa kresťanstvu podarilo upevniť svoju pozíciu ešte viac, vďaka svätému Augustínovi, otcovi kresťanskej filozofie. Tým, že kresťanstvo malo svoju filozofickú školu, náuku, ktorá celé učenie dopĺňala, jeho úloha v Európe ešte viac vzrástla. Kresťanstvo sa dostáva do pozície vedúceho nábožensko filozofického učenia v Európe, ovplyvňujúce hodnoty, myslenie a chod dejín.

Naskytá sa otázka: neodohráva sa momentálne to isté s islámom? Nie je meno islámu a Aláha v súčasnosti zneužívané podobným spôsobom k vytváraniu spoločnej identity moslimov postavenej nad identitu národnú? Pri pohľade na islámsky fundamentalizmus treba mať na pamäti túto paralelu s kresťanstvom, jeho stredovekou dominanciou a rozpínavosťou. Poznanie základných princípov a zásad islámu pomáha pochopiť logiku správania sa samovražedných atentátnikov, ich životnú filozofiu.

Základom islámskeho náboženstva je disciplína a rešpektovanie pravidiel. Väčšina týchto pravidiel súvisí s čistotou, či už tela, alebo ducha.

V tomto kontexte je predstava moslimov o očisťovaní spoločnsti od choroboplodných zárodkov celkom logická. Prostriedkom, alebo nástrojom tejto očisty sú práve samovražedné atentáty.

Reklama

Pri pohľade na kresťanstvo a islám zistíme, že majú priebeh svojho vývoja podobný (obe náboženstvá sú monoteistické a majú spoločný základ). Obdobie stredovekého temna a násilného šírenia katolicizmu ohňom a mečom sa datuje do obdobia približne 600 rokov späť, do 15. storočia. Keď našu pozornosť teraz obrátime smerom k islámu, zistíme, že islámsky svet sa dnes nachádza podľa svojho letopočtu, datovaného od roku 622, práve v onom kritickom 15. storočí (momentálne sa píše rok 1428 podľa islámskeho kalendára). To znamená, že islámske náboženstvo je približne v tom istom vývojovom štádiu, v akom sa katolícka viera nachádzala približne pred 600 rokmi. Islám podľa toho prežíva svoje obdobie stredovekého temna a výbojov šíriacich moslimské vyznanie. Dnes to už však nie je ohňom a mečom, ale raketami Quassam[3] a prostredníctvom samovražadných atentátnikov.

Práve v priebehu križiackych výprav kresťania podnietili sériu brutálnych svätých vojen proti moslimskému svetu. Islám bol vtedy učenými európskymi mníchmi popisovaný ako prirodzene násilná a netolerantná viera, ktorá je schopná šíriť sa iba prostredníctvom meča. Niekde v tomto období vznikol mýtus o údajne fanatickej neznášanlivosti islámu a stal sa jednou z najviac prijímaných predstáv Západu o isláme.[4]

Špecifickou zbraňou radikálnych Islámskych fundamentalistov sú samovražední atentátnici ochotní v mene Aláha bez mihnutia oka obetovať svoj život. O akú oddanosť vlastne ide? Bohu, charizmatickému vodcovi, vlasti, národu? A kde má táto bezhraničná oddanosť svoj pôvod?

Médiá tento fenomén uvádzajú ako novinku, s ktorou prišiel Islámsky svet a používa ju ako prostriedok na dosiahnutie svojich cieľov a k uskutočňovaniu teroristických útokov. Nie je to celkom tak. Samovražedných útočníkov nájdeme v rôznych podobách takmer v každom historickom období. Základom je však rozlišovať medzi svetskými a náboženskými atentátnikmi.

Svetskí atentátnici sú väčšinou motivovaní poslušnosťou a vernosťou k vlasti, útok chápu ako svoju povinnosť, ide zväčša o vojakov v službách vlasti. Motivácia náboženských atentátnikov je omnoho silnejšia. Pre jej pochopenie je dôležité oboznámiť sa so základnými faktami a hodnotami islámu.

Atentátnici, tak ako kedysi križiaci, veria, že za svoj odvážny čin sa im dostane zaslúženej odmeny a dostanú sa do raja. Islámsky raj je opisovaný ako nádherná rajská záhrada plná jedál, alkoholických nápojov, ktoré sú pre moslimov v pozemskom živote tabu, a nádherných sporo odetých panien. Navyše je martýrovi zaručené, že po smrti bude o jeho rodinu finančne kráľovsky postarané prostredníctvom radikálnych militantných hnutí. Rodine sa dostane nesmiernej vážnosti ako rodine, z ktorej radov vyšiel martýr a hrdina. Nečudo, že mnohé rodiny v oblastiach, kde mnohí žijú pod hranicou chudoby, podporujú svojich členov k takýmto aktivitám a doslova ich od malička vedú k tomu, aby sa z nich stali mučeníci.

Počiatky dnešného samovražedného terorizmu v Islámskom svete by sme mohli hľadať v 8. storočí u tajnej spoločnosti zvanej Assassíni, alebo Hashsashini.

1.2. Päť pilierov islámu

Pre pochopenie islámu a jeho hodnôt, ktoré islámku kultúru formujú, je dôležité oboznámiť sa so základnými faktami o isláme. Je potrebné pochopiť mentalitu tohoto kultúrneho okruhu, ktorého hlavným určujúcim faktorom je náboženstvo.

Islámsky svet považuje judaizmus a kresťanstvo za predchodcov islámu, doslova sa vraví, že islám vyrástol na pleciach judaizmu a kresťanstva.

Islám je monoteistickým náboženstvom založeným na Koráne. Korán je písmo, ktoré, ako veria moslimovia, bolo zoslané Aláhom, zjavené archanjelom Gabrielom prostredníctvom proroka Mohameda. Moslimovia veria, že Mohamed bol posledný v rade prorokov, po Adamovi, Abrahámovi, Mojžišovi a Ježišovi. Je to náboženstvo odvodzujúce svoj pôvod od Abraháma tak, ako judaizmus a kresťanstvo. Okrem Koránu sú posvätnými knihami islámu aj kniha Sunna a Hadith.[5] Slúžia a napomáhajú k interpretácii Koránu.

Reklama

Korán, uznávaný všetkými odnožami islámu, je prepisom božieho slova. Zvyčajne sa neprekladá, ostáva v origináli, teda v arabčine, pretože preklad by znamenal ľudský zásah a teda znesvätenie božieho slova. Korán označuje kresťanov a židov ako ľudí knihy a rozlišuje ich od polyteistov. Povoľuje sa napríklad sobáš moslima s kresťanom, či židom. V prípade sobáša moslima a židovky však nastáva problém, v isláme sa totiž náboženský pôvod dieťaťa odvodzuje od otca a v judaizme je to od matky.

Odhaduje sa, že islám má okolo 1,4 milióna stúpencov a je druhým najrozšírenejším náboženstvom na svete. Islamizácia, proces konverzie spoločností na islám, sa začala v prvom storočí po Mohamedovej smrti, v období rozkvetu Arabskej ríše. Moslimské dynastie sa čoskoro dostali do severnej Afriky, na stredný východ a do Iránu. Po úpadku Arabskej ríše sa islám šíril hlavne prostredníctvom obchodu. Dnes je rozšírený najmä na Blízkom východe, v severnej Afrike, južnej strednej a juhovýchodnej Ázii. Väčšina moslimov nie sú Arabi. Len 20 percent moslimov pochádza z arabských zemí. Tu je vidieť ďalšie chybné stotožňovanie pojmov Arab a moslim.

Moslimský populačný nárast, ktorým sa islám na rozdiel od západnej civilizácie vyznačuje a je jedným z hlavných dôvodov prudkého narastania stúpencov islámu, viedol k vysokému počtu mladých nezamestnaných ľudí zapálených pre islámsku vec. Táto skupina mladých moslimov sa postupne presúvala na Západ (väčšinou do bývalých materských krajín z obdobia kolonializmu, islám je druhým najrozšírenejším náboženstvom v Spojenom Kráľovstve a mnohých iných európskych krajinách, ako napríklad Francúzsko) za vidinou lepšieho materiálneho života, ale nezabúdajúc na svoje islámske korene. Na jednej strane tu hľadajú materiálny blahobyt a na strane druhej ním opovrhujú a vyzdvihujú duchovné hodnoty islámu a zatracujú materializmus západu.[6] Tento rozpor medzi duchovnom a materiálnom sa prenáša aj do iných sfér života, vzniká konflikt Západu a islámu.

Islám je postavený na nasledujúcich piatich pilieroch:

- Základný princíp islámu je viera v jediného boha, Aláha, táto viera je prvým pilierom islámu, nazývaným Shahadatan. Znamená to, že niet iného boha okrem Aláha a Mohamed je jeho prorok. Prednesenie tejto vety stačí k formálnej konverzii na islám.

- Druhým pilierom Islámu je Salat, modlitba, ktorú by mali moslimovia odriekať 5 krát denne. Modliť by sa malo na rohožke otočenej smerom k Mekke.

- Tretí pilier je Zakat, čo znamená dobročinnosť, alebo povinnosť prispievať na charitu. Toto je veľmi dôležité v živote moslimov. Počas každého náboženkého sviatku, alebo významnej udalosti v rodine je povinnosťou moslimov obdarovať a nakŕmiť chudobných.

- Štvrtým pilierom je Sawm, alebo povinnosť dodržiavať pôst počas posvätného mesiaca Ramadán. Moslimovia sa musia od východu slnka po jeho západ zriecť jedla, pitia, sexuálneho styku. Počas pôstu by ich organizmus mal ostať uzatvorený, nič by nemalo vstupovať do telesného systému. V prípade, že sa táto telesná izolácia naruší čo i len drobným krvácajúcim poranením, pôst sa pre veriaceho v ten deň končí. Ide o celkovú očistu organizmu.

- Posledným, piatym pilierom Islámu je Hajj, teda vykonanie púte do Mekky a návšteva posvätného chrámu Kaaba, tak ako to urobil Mohamed. Správny moslim by mal takúto púť absolvovať aspoň raz v živote. [7]

1.3. Pojmy Islámu

1.3.1 Aláh

Pre pochopenie moslimskej mentality a teda v našom prípade mentality samovražedných atentátnikov, je dôležité si uvedomiiť význam Aláha v živote moslima. Aláh je pre pravého moslima všetko. Čo prikáže Aláh, to je sväté. Preto je pomerne jednoduché zneužiť meno Aláha rôznymi náboženskými vodcami. Nemožno sa predsa vzoprieť vôli Aláha.

Tento princíp je zásadný pri manipulácii samovražedných atentátnikov.

Arabské slovo Aláh, označúje boha a je stredného neutrálneho rodu. Moslimovia veria v rovnakého boha, ako Abrahám. Nestotožňujú sa však s kresťanskou svätou trojicou, keďže táto myšlienka príliš pripomína polyteizmus. Akékoľvek zobrazovanie boha, je islámom zakazované, pretože by to mohlo viesť k uctievaniu idolov. Ďalším dôvodom je predstava boha ako nehmotného a teda je nemožné ho akokoľvek v dvoj, alebo trojrozmernom priestore zobraziť. Toto pripomína niektoré kresťanské a židovské učenia. Namiesto hmotného zobrazovania boha, moslimovia ospevujú boha menami a prívlastkami. V Koráne má 99 rôznych mien ako napríklad Dobročinný alebo Milosrdný.

1.3.2. Korán

Pri obhajobe útokov samovražední teroristi často citujú Korán, svätú knihu. Jeho učenie, podobne ako Biblia, je často interpretované tak ako sa to politicky, alebo ideologicky hodí. Najradikálnejšie sú salafistické výklady Koránu (Saudská Arábia, známe aj ako Wahábizmus).

Interpretácia veršov Koránu zohráva taktiež kľúčovú rolu v konflikte Západu a islámu.

Korán je centrálnym náboženským textom islámu a považuje sa za doslovný prepis božieho slova. Podľa islamistov bol Mohamedovi postupne zjavovaný medzi rokmi 610 až 632 prostredníctvom archanjela Gabriela. V islámem sa tvrdí, že Korán bol Mohamedovi zjavený počas tretej triády (posledných 9 dní) posvätného mesiaca Ramadán. Korán bol spísaný Mohamedovými žiakmi až po jeho smrti. Doslovný preklad arabského názvu je prednes, recitácia. Korán sa skladá zo 114 kapitol nazývaných súry. Tie sú zoradené od najkratšej po najdlhšiu. Väčšina moslimov vie naspamäť aspoň časť originálneho arabského Koránu. Tí, ktorí vedia spamäti celý Korán sa nazývajú Huffaz (singulár hafiz).

1.3.3. Mohamed

Mohamed bol arabský náboženský a politický vodca, zakladateľ islámu a moslimskej komunity zvanej Ummah, ktorej kázal. Moslimovia o Mohamedovi nehovoria ako o zakladateľovi islámu, ale radšej ako o poslednom božom prorokovi a reformátorovi originálneho Adamovho a Abrahámovho náboženstva, ktoré bolo počas vekov ľudstvom prekrútené a skorumpované. Moslimovia veria, že Mohamed bol spravodlivý a bezhriešny. Hriešnosť Mohameda však pripúšťajú Sunniti, aj keď učenie o Mohamedovej bezhriešnosti je obsiahnuté aj v sunnitskom učení.

1.4. Pravidlá stravovania

Opäť pozorujeme prísnu disciplínu, tak ako v ostatných aspektoch života Moslimov. Moslimovia môžu konzumovať len jedlo upravené podľa práva, podľa moslimských zákonov, teda jedlo Halal. Opakom je nezákonné jedlo a teda Haram. Obyčajne sú tieto zákony upravované tzv. fatwami, ktoré by sa, v rámci islámskeho práva a teda šaríje, dali prirovnať k precedensom v angloamerickom právnom systéme. Vo všeobecnosti majú moslimovia zakázané konzumovať alkohol, krv a jej vedľajšie produkty a mäso mäsožravcov a všežravcov a teda bravčové, psy, mačky a opice (takisto by sa nemali jesť dravé ryby, mäkkýše a nešupinaté ryby).

Aby bolo jedlo pripravené podľa práva, musí byť zviera zabité moslimom, niektorí povoľujú konzumovať aj zvieratá zabité kresťanom alebo židom, takže niektorí moslimovia akceptujú košer pokrmy, ak nemajú iný výber. Porážka zvieraťa by mala byť vykonaná v mene boha, zviera nesmie byť usmrtené elektrickým prúdom, alebo obarením. Keď je zviera popravované, človek, ktorý to vykonáva by mal čítať príslušné pasáže z Koránu. Zdochlina by mala byť zavesená dolu hlavou dostatočne dlhý čas na to, aby stiekla z krvi. Správny spôsob zabitia zvieraťa sa nazýva Dhabiha.

1.5. Symboly Islámu

Moslimovia neuznávajú žiadne ikony, alebo posvätné farby, pretože podľa islámu, uctievanie akéhokoľvek materiálna je v rozpore s monoteizmom. V starom zákone, ktorý je viac-menej pre všetky tri monoteistické náboženstvá spoločný, sa dočítame o Bohom zakázanom modloslužobníctve. Keď Mojžiš vyviedol Izraelitov z Egypta a 40 rokov blúdil po púšti, aby ich priviedol do zeme zasľúbenej, bolo im dlho čakať na boží zákon, tak si urobili zlaté teľa a tomu sa klaňali. Nie sú všetky ikony a sväté relikvie, koniec koncov aj kríž samotný, takýmto zlatým teľaťom?

Mnoho ľudí považuje polmesiac a hviezdu za symboly islámu. Toto však boli znaky Otomanskej ríše a nemožno ich stotožňovať s celým islámom. Takisto zelená farba sa považuje za symbol islámu, ale je to len zvyk, nie je to žiadny predpis, alebo pravidlo. Mnoho moslimov si zdobí príbytky veršami z Koránu, tie sú považované za posvätné. Z toho vyplýva aj moslimská architektúra a umenie. Vyznačuje sa geometrickými tvarmi. Výzdobu chrámov, na rozdiel od kresťanstva, kde sú to najrôznejšie výjavy zo života svätých, tvoria prírodné motívy, ornamenty a geometrické obrazce.

1.6. Islám po Mohamedovej smrti - Kalifát

Mohamed umrel bez toho, aby určil svojho nástupcu, alebo stanovil pravidlá pre jeho zvolenie. Bol nastolený Kalifát, na jeho čele stál kalif, ako vodca Ummah (Islámske spoločenstvo).

Slovo Kalifát pochádza z arabského Khalifah, čo znamená nástupca, predstavený. Toto slovo bolo romanizované a skrátené na emir. Žiadny z Mohamedových nástupcov nemal zjavenia podobné Mohamedovým. Krátko po jeho smrti sa jeho videnia spísali do podoby ktorú dnes poznáme ako Korán. Ten mal slúžiť Kalifovi ako legitímna autorita, podľa ktorej mal vládnuť.

Kalifovia verili, že sú duchovnými autoritami a vodcami islámu a tak vznikol fenomén bezbrehej poslušnosti a oddanosti Kalifovi. Všetky moslimské krajiny postupne preberali tento štatút kalifa a na čele moslimských štátov v severnej Afrike, Egypte, Španielsku stáli sultáni a emirovia. Tento trend zotrval v podstate nezmenený až do roku 1924, keď Turecká republika nahradila Otomanský kalifát. Snahy o obnovenie globálneho Kalifátu sa počas 20. storočia nestretli s úspechom. O čiastočnom úspechu sa dá hovoriť v prípade revolúcie v Iráne v roku 1979, založenej na šiitských princípoch. Jej vodcovia sa otvorene nevyjadrovali o obnovení globálneho Kalifátu, ale snažili sa exportovať myšlienku iránskej revolúcie do ostatných moslimských krajín.

1.7. Islámske právo - šaríja

Podľa tradičného islámkeho učenia je islámskym právom šaríja. Za právne pramene sú považované:

- Základným právnym prameňom islámskej jurisprudencie je Korán.

- Sekundárnym zdrojom je Sunna. Sunna nie je textom v pravom slova zmysle, tak ako Korán. Je to súbor praktických pravidiel na dodržiavanie Moslimských bohoslužobných úkonov.

- Zaradenie Hadithu[8] do islámskeho práva je sporné. Význam hadithu je rôznymi smermi Islámu a rôznymi Imánmi vysvetľovaný rôzne.

- Za tretí a štvrtý prameň šaríje je považovaná Ijma (konsenzus Moslimskej komunity) a qiyas (analogická dedukcia). [9]

Islámske právo špecifikuje 5 základných hriechov a to: krádež, cestná lúpež, cudzoložstvo, krivé obvinenie z cudzoložstva, a opilstvo. Každý hriech má svoj predpísaný trest. Korán sa tiež zaoberá problematikou dedičstva, manželstva, náhrady za ublíženie na zdraví a zabitie, pravidlami pôstu, povinnosti darovať charite a modlitebnými povinnosťami.

Tieto pravidlá a povinnosti môžu byť rozšírené, Korán je ich základom a Hadith tvorí doplnok v podobe výkladu, akým Korán interpretovali Mohamedovi žiaci. Dnes, keď je islám rozšírený aj do Iránu, Indonézie, Veľkej Británie a USA, mnoho moslimov nerozumie originálnym arabským textom Koránu a preto sa obracajú na muftiho (islamský sudca), ktorého rady sa väčšinou odvíjajú na základe šaríje a hadithu. [10]

1.8. Islámsky kalendár

Islám sa datuje od Hijry, povestného odchodu Mohameda z Mekky do Mediny. Rok jedna teda zodpovedá roku 622 podľa gregoriánskeho kalendáru. Islámsky kalendár je lunárny, ale líši sa od ostatných lunárnych kalendárov (napr. Keltský) a to tým, že vynecháva tzv. vložený mesiac. Kalendár je teda synchronizovaný výlučne podľa mesiaca a nie podľa slnka, takže rok má 354 alebo 355 dní. Preto sa islámsky letopočet nedá prepočítať jednoduchým odpočítaním roku 622. Islámske posvätné dni pripadajú na určité fixné dátumy v závislosti na lunárnom kalendári, to znamená, že vzhľadom ku gregoriánskemu kalendáru sú tieto sviatky posuvné a vždy pripadnú na inú časť roka v gregoriánskom kalendári.

1.9. Vetvy islámu

Existuje mnoho rôznych odnoží a vetiev islámu. Všetky vychádzajú so spoločného základu. Základné prúdy, alebo školy sú Sunni (sunniti) a Shi´a (šiiti). Ďalším prúdom je Sufizmus, ten je skôr považovaný za mystickú odnož islámu než za filozofickú školu. Podľa odhadov 85% moslimov sú sunniti a 15% šiiti.

Sunniti

V arabčine názov sunna znamená princíp, alebo cesta. Sunniti aj šiiti veria, že Mohamed je ten, ktorého príklad treba nasledovať a imitovať jeho konanie čo najvernejšie. Z tohoto dôvdu je Sunna (súbor pravidiel, ktoré zaviedol Mohamed) považovaná za základný pilier sunitskej doktríny, ktorej časťou je aj Hadith. Sunniti sa delia na štyri hlavné prúdy:

- Maliky (25% svetových moslimov, Severná a Západná Afrika),

- Shafi´i (15% svetových moslimov, Kurdi- Turecko, komunity- Irak, Sýria, Irán, Egypt, Somálsko, Jemen, Indonézia, Thailand, Singapúr, Filipíny, Srí Lanka, Etiópia, Palestína, podpora vlády- Brunej, Malajzia),

- Hanafi (45% svetových moslimov, Pakistán, India, Bangladéš, Srí Lanka, Maledivy, Egypt, Sýria, Libanon, Palestína, Čečna, Dagestán, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Albánsko, Bulharsko, Rumunsko, Uzbekistán, Kazachstán, Kyrgystán, Tadžikistán, Turkmenistán, Čína, Rusko, Ukrajina, Západná Afrika, Afganistán),

- Hanbali (5% svetových moslimov- Arabský polostrov, Saudská Arábia).

V rámci sunnizmu existujú aj niektoré ortodoxné vetvy nazývané kalam.

Šiiti

Od sunnitov sa líšia popieraním autority prvých troch kalifov. Pripisujú Mohamedovi odlišný význam (rozdielny hadith) a uctievajú rozdielne tradície. V šiitskej doktríne hrá hlavnú úlohu význam pripisovaný Imánom (vodcom). Neuznávajú vodcovstvo kalifov, ale nasledovníci Mohameda sú Imánovia. Uznávajú pokrvné nástupníctvo Mohameda. Veria, že prvého Imána, Ali ibn Abu Taliba, ktorý bol Mohamedov bratranec a zároveň zať, si za svojho nástupcu stanovil Mohamed sám. Šiiti sú rozšírení najmä v Iráne, čo je čisto šiitský štát. Z radikálnych islámskych hnutí patrí medzi šiitské libanonské hnutie Hizbaláh (Božia strana) podporované z Iránu.

Sufizmus

Mystická forma Islámu nasledovaná ako sunnitmi, tak aj šiitmi. Veria, že uctievanie islámskeho práva je len prvým krokom k dokonalej pokore. Zameriavajú sa na duchovnejšie aspekty islámu ako je dokonalá viera, alebo potlačenie ega jednotlivca. Väčšina sufistov sa radí buď k šiitom, alebo sunnitom, ale nájdu sa aj odnože sufizmu, ktoré sa nedajú zaradiť k sunnitom, ani šiitom (napr. Bektashi[11]). Sufizmus nájdeme v celom islámskom svete od Senegalu po Indonéziu. [12]

1.10. Islámsky fundamentalizmus

Náboženská ideológia obhajujúca doslovné interpretácie Koránu a islámskych textov, islámskeho práva šaríja a snažiaca sa o vytvorenie náboženského islámskeho štátu.

Aj tu, pri vetvení islámskeho náboženstva na rôzne ďalej sa vetviace odnože si môžme všimnúť paralelu s vetvením a spormi, ktoré vznikali v rámci kresťanstva v období reformácie.

Oboznámenie sa s základnými hodnotami islámskeho kultúrneho okruhu má zásadný význam pri chápaní mentality moslimov. Pomáha odpovedať na otázku prečo si Moslimovia zvolili ako formu boja práve samovražedný terorizmus. Prečo si myslia, že je táto forma boja efektívna.

V isláme má obetovanie sa „pre dobro“ veci v mene Aláha oveľa väčšiu hodnotu ako ľudský život. Je treba mať na pamäti, že tak, ako kresťania a židia, aj moslimovia veria v posmrtný život, ktorý má oveľa väčší význam ako ten pozemský. Na základe toho, aké činy budú páchať v pozemskom živote, ako budú nasledovať príklad Aláha a Koránu, taký bude posmrtný večný život Moslimov. Pochopenie islámu je zásadný princíp pre pochopenie fenoménu samovražedných atentátnikov.[13]

Poznámky

[2] Náboženský štát je štát, v ktorom je prijaté štátne náboženstvo. Tento pojem sa obvykle spája s kresťanským náboženstvom. Sociológovia nazývajú náboženský štát eklesiou (sociologická klasifikácia náboženských skupín: eklesia, cirkev, sekta, kult). Štátne náboženstvo je príkladom oficiálneho, alebo vládou schváleného zriadenia cirkvi a líši sa od teokracie. Po založení štátna cirkev nemusí byť pod kontrolou štátu. Viz. Príloha 5 Náboženské štáty dnes, (http://en.wikipedia.org/wiki/State_religion, 24.3. 2007)

[3] Qassam rocket, Raketa Quassam (tiež Kassam) je jednoduchá po domácky vyrobená oceľová raketa naplnená výbušninou. Prvý krát bola použitá radikálnym hnutím Hamás. Zatiaľ existujú tri druhy týchto rakiet, niekedy označované ako strely, nemajú žiadny navigačný systém, alebo odpaľovacie zariadenie. Pomenovanie pochádza od militantnej vetvy Hamásu, brigády Izz ad-Din al-Qassam. Podľa Hamásu bola raketa vyvinutá Nidal Fat'hi Rabah Farahatom pod dohľadom Adnan al-Ghoula, otca Quassamu, ktorého Izraelská armáda zabila v októbri 2004. http://en.wikipedia.org/wiki/Qassam_rocket (20.11. 2006)

[4] Z SPENCER Islám bez závoje: ARMSTRONG Islam: A short History Modern Library, 2000, s. 8

[5] Rozdiel medzi Hadithom a Sunnou je taký, že v Sunne sú zapísané skutky Mohameda. Bola napísaná Mohamedovými žiakmi, teda tými, čo ho priamo pozorovali. Hadith je len interpretácia toho, čo niekto o skutkoch Mohameda počul.

[6] HUNTINGTON, Střet civilizací: boj kultur a proměna světového řádu

[7] http://www.bbc.co.uk/religion/religions/islam/practices/fivepillars.shtml (12.9.2007)

[8] SPENCER , Islám bez závoje- Hadith: tradícia odkazujúca na Mohamedovo učenie a jeho činy. Považuje sa za dôležitý nástroj pre výklad Sunny, čo doslovne znamená vyšliapaná cesta a v islámskom kontexte je to cesta proroka Mohameda a teda je to vykonávanie náboženských tradícií zavedených prorokom Mohamedom. Niektoré názory vravia, že Sunna je len pokračovaním a znovuoživením tradícií, ktoré zaviedol prorok Abrahám. Do písanej podoby bol Hadith zaznamenaný počas 8. storočia za vlády Umara II. a dodnes sa naň odvoláva v otázkach islámskeho práva a histórie. Korán obsahuje mnoho pravidiel, ako by sa mal správny Moslim správať, ale vzniká mnoho situácií v náboženskom aj praktickom živote, ktoré nie sú upravené žiadnymi pravidlami v Koráne. Vtedy sa treba obrátiť na Sunnu a pomôcť si konkrétnym príkladom z Mohamedovho života. Niektorí Moslimovia Hadith uznávajú ako náboženský prameň, iní vravia, že Korán sám o sebe je postačujúci. Výskyt hadithu v jednom z rešpektovaných prameňov nestačí, Moslimovia rozdeľujú hadithy na správne (sahíh), dobré alebo schválené (hasan), slabé (da´if) a podvrhnuté (mawdú). Toto rozdelenie sa odvíja od toho, koľko krát sa hadith opakuje v tradíciách, koľko rôznych prameňov o ňom hovorí, jeho zhody alebo nezhody s učením Koránu, sily reťazca rozprávačov, ktorí ho spojí až k Mohamedovi a iných faktoroch.

[9] Táto štruktúra však platí len pre sunnitskú vetvu islámu.

[10] http://www.bbc.co.uk/religion/religions/islam/beliefs/sharia_1.shtml (12.9. 2007)

[11] Bektashi je odnož sunnitského sufizmu, ktorá používa prvky šiitského islámu. Túto sektu založil Hajji Bektash Wali v Iráne, v 16. storoči sa dostala do Anatólie (Turecko) a postupne na Balkán (Albánsko).

[12] http://www.bbc.co.uk/religion/religions/islam/subdivisions/sunnishia_4.shtml (12.9. 2007)

[13] Islam.Com, http://www.islam.com (20.11. 2006), IslamiCity, http://www.islamicity.com (20.11. 2006), http://al-islam.org (21.11. 2006), http://www.bbc.co.uk/religion/religions/islam (12.9. 2007)

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více