Vojna za reformu - trojročná vojna

Autor: Wlasto Klucar / wlasto 🕔︎︎ 👁︎ 17.406

Úvod

Mexická Vojna za reformu je taktiež známa pod menom ako Trojročná vojna, sa udiala od 17.12.1857 a trvala do 1.1.1861, kedy Juárez vstupuje do hlavného mesta.

V tomto prípade išlo o občiansku vojnu, ozbrojený konflikt medzi jednotlivými časťami Mexickj spoločnosti, medzi liberálmi a konzervatívcami. V tomto období podobné konflikty sa odohrali po celej latinskej amerike.

Reklama

Začiatkom tohto konfliktu bolo, keď konzervatívny generál Félix Zuloaga, vyhlásil Plan de Tacubaya, v ktorm žiadal zrušenie ústavy z roku 1857, a žiadal zotrvanie Ignacio Comonforta ako prezidenta krajiny a taktiež zvolanie mimoriadneho kongresu, ktorý bude poverený vypracovaním novej ústavy, ktorá bude ako vyhlásili konzervatívci „garantizovať skutočné záujmy ľudu”.

Dva dni na to, Comonfort, ktorý v tom čase bol riadne zvoleným prezidentom, sa pridáva k tomuto plánu. Benito Juárez je v tom čase Predsedom Najvyššieho justičného súdu, bráni energicky ústavu a odmieta spoluprácu s konzervatívnymi silami pri svojom pláne. Z tohto dôvodu ihneď Comonfort nariaďuje jeho zatknutie a uveznenie.

Časom sa vojna stáva viac krvavou a polarizuje spoločnosť. Mnoho umiernených politikov sa pridáva na stranu liberálov, pričom ich záujmom je odstránenie veľkého ekonomického a politického vplyvu katolíckej cirkvy.

Krátky čas existujú v krajine dve vlády, konzervatívna v Mexico D.F. a liberálna vo Veracruze. Vojna sa po čase skončí výťazstvom liberálov a prezident Benito Juárez umiestňuje svoju vládu v Mexico D.F. Týmto sa končí ozbrojený konflikt ktorý trval bezmála tri roky, ale krajinu čaká nová hrozba, Francúzske sily.

Cesta ku konfliktu

V roku 1857 bola v krajine veľmi delikátna situácia, prvý Ústavný kongres zvolil ako prezidenta republiky I. Comonforta a Benito Juáreza ako predsedu Najvyššieho justičného súdu a kongres dal aj mimoriadne vládne právomoci do ich rúk. Vývoj vecí ukázal nestabilitu systému v krajine a to aj za podmienok rešpektovania ústavy a osobných práv občanov. Situácia a nová ústava spôsobili presný opak, situácia dospela až k ozbrojenému konfliktu.

Neustále bola prítomná hrozba štátneho prevratu a prezidentský úrad a prezident bol slabý aby mohol rozhodne a tvrdo konať a proti tejto hrozbe sa brániť. V decembri 1857 vyhlásil konzervatívny generál Félix Zuloaga Plán Tacubaya (Plan de Tacubaya), kde hlásal, že sa neuznáva ústava z roku 1857 a žiada, aby prezident Comonfort poračoval v čele štátu, pričom by sa mu mali rozšíriť prezidentské právomoci, ako aj že by mal byž zvolaný mimoriadny kongres, ktorý spracuje novú ústavu v záujme národa.

Pod tlakom udalostí, prezident Comonfort sa rozhodol pridať k tejto iniciatíve. Taktiež časť jeho spolupracovníkov sa pridala k plánu Tacubaya, zatiaľ čo Benito Juárez, predseda Najvyššieho justičného súdu, Isidoro Olvera predseda kongresu a niektorí s poslancov boli uveznení. Federálne štáty sa taktiež ako politická scéna rozdelili, časť bola za plán a časť za ústavný poriadok. K plánu Tacubaya sa pridali štáty Puebla, Tlaxcala, Veracruz, Estado de México, Chiapas, Tabasco a San Luis Potosí a posádky v Cuernavaca, Tampico a Mazatláne.

Konzervatívci, začali tlačiť na prezidenta Comonfort aby začal rušiť liberálne reformy, čo on odmietol. Čoskoro na to, začal hľadať zmier s liberálmi, prepustil Juáreza a dal sa do konfliktu s konzervatívcami, čo vyústilo do ozbrojeného boja. Bohužiaľ jeho odpor a snaha neboli nič platné a tak sa Comonfort rozhodol opustiť krajinu v počiatku občianskej vojny a odísť do exilu.

Občianska vojna

Reklama

V dôsledku začatej občianskej vojny vznikli dve paralelné vlády. Jedna v čele s Benito Juárezom, ktorý prevzal moc s postu predsedu Najvyššieho súdu justície, pričom ústava 1857 hovorila, že v prípade neprítomnosti prezidenta, preberá výkonnú moc práve predseda najvyššieho súdu justície. Druhá vláda bola v čele s Félixom Zuloaga, ktorý bol na jednom zasadnutí reprezentantov zvolený prezidentom.

Prvá vláda sa rozhodla brániť ústavný systém, zatial čo druhá sa ho rozhodla zničiť. Juárez ustanovil svoju vládu v prvých momentoch v Guanajuato, zatiaľ čo Zuloaga v hlavnom meste a začal vládnuť s tzv. piatimi zákonmi, ktoré rušili alebo upravovali liberálne reformy ako boli napríklad zákony Lerdo, Iglesias a zákon Juárez medzi inými. Týchto 5 zákonov bolo publikovaných 28.1.1858 a jednalo sa o to že sa znovu zavádzajú výsady kléru, ktoré boli zrušené a mali platnosť pred 1.1.1853, znovu sa zavádzajú výsady armády, ktoré boli zrušené a mali platnosť pred 1.1.1853, sa znovu zavádza Najvyšší justičný súd, formou, akú mal 22.11.1855, ruší sa zákon ktorý upravuje vyvlastneie cirkevnej pôdy a ruši sa zákon ktorý upravoval farnosti a ich výsady. Niektoré štáty únie sa pridali na stranu jednej vlády, iné na druhú stranu.

V hlavnom meste, výťazstvo konzervatívcov a útek vlády Juáreza, naznačovala že život sa vráti do starých, konzervatívnych koĺají ako roky predtým. Generáli konzervatívnej armády Miguel Miramón a Leonardo Márquez začali výťaziť na bojových poliach.

Prvé bitvy

Liberálna armáda utrpelo v tom čase mnohé veľké porážky na bojovom poli od konzervatívcov, v Puerto de Carretas pod velením Luisa G. Osollo a gen. Miguela Miramón, na strane konzervatívneho vojska, Atenquique, 2.7.1858, kde stáli proti sebe sily pod velením gen. Santosa Degollado a konzervatívne jednotky gen. Miguela Miramóna v oblasti rovnomennej rokliny a v bitve obe strany utrpeli veľké straty. Bitva sa skončila nerozhodne ale viac z nej vyťažili konzervatívci, ktorí následne mohli kontrolovať celý štát Jalisco.

Následne prišla bitva Ahualulco, San Luis Potosí 29.9.1858 kde proti sebe stáli gen. Santiago Vidaurri, Juan Zuazua a Ignacio Zaragoza a konzervatívne sily pod velením gen. Miguel Miramóna a Leonardo Márqueza. Výťazsne z tejto bitvy vyšli znovu konzervatívne sily, pričom spôsobili liberálom 672 strát a 91 vojakov padlo do zajatia. Táto bitva bola jedným z najväčších triumfov gen. Miramóna.

Reklama

Po tomto prichádza ďalšia porážka liberálov v Barranca de Beltrán, a vláda Juáreza sa stala “cestovateľskou”, nakoľko neustále sa premiestňovala. Avšak vláda aj počas tohto času pracovala a vypracovávala rôzne liberálne zákony a reformy.


Plán vojenskej kampane Vojny za reformu
Territorio domininado por los liberales - teritórium ovládané liberálmi
Territorio domininado por los conservadores - teritórium ovládané konzervatívcami
Campaňas de los generales del gobierno reformista - kampane reformistických generálov

Reformné zákony

Zákony ktoré dekretoval Juárez vo Veracruze, zatiaľ čo mesto bolo v bezprostrednom ohrození sú známe ako Reformné zákony (Leyes de Reforma), s konećnou platnosťou separovali cirkev od štátu. 12.7.1859 bol vyhlásený zákon o znárodnení cirkevných majetkov, 23.7.1859 zákon o civilnom sobáši, 28.7.1859 organický zákon o civilnom registri (niečo ako naša matrika) a zákon o civilnom stave osôb, 31.7.1859 zákon o zákaze intervencií kléru na cintorínoch. 11.8.1859 sa upravili sviatky a zakázala sa oficiálna asistencia cirkvy pri oficiálnych príležitostiach. O rok na to, 4.12.1860 je vydaná zákon o slobode vyznania a tieto zákony boli základom novej éry v kultúre, politike a ekonomiky krajiny.

Obrat v situácii a koniec vojny

Ale zatiaľ kým sa tieto zákony mohli uviesť do praxe, občianska vojna sužovala krajinu a ukrajovala z jej zdrojov. Ale jeden zásah zvonka spôsobil radikálny obrat v jej priebehu. V roku 1859, vláda USA zsiahla do behu udalostí a uznala vládu B. Juáreza, ako legitímnu vládu Mexica a poskytla veľké zdroje materiálne ako aj finančné aby mohla zvrátiť vývoj situácie. Situácia sa začala obracať a liberálny generáli Ignacio Zaragoza, Jesús González Ortega a Santos Degollado, medzi inými začali postupne obracať misky váh na stranu armády liberálnych síl. Konzervatívny šéf vlády gen. Miguel Miramón, keď sa o tomto dozvedel, bol si vedomý obrovského vplyvu USA na ekonomiku a politiku krajiny, ihneď navrhol uzmierenie oboch strán.

Po troch rokoch bojov, 22.12.1860 sa liberálne sily pod velením gen. Jesúsa Gonzáleza Ortega, výťazne postavili v poslednej bitve konzervatívnym silám vedeným gen. Miramónom v bitve Batalla de Calpulalpan v Estado de México. Táto bitva sa odohrala v oblasti San Miguel Calpulalpan v obci Jilotepec, Estado de México. V tejto bitve nastúpili proti sebe jednotky liberálov pod velením gen. Jesúsa González Ortega ktorému asistovali gen. Ignacio Zaragoza, Leandro Valle, Nicolás Régules a Francisco Alatorre so silou 11,000 mužov a 14 kusmi delostrelectva a jednotky konzervatívcov pod velením gen. Miguela Miramóna, o sile 8,000 mužov a 30 kusmi delostrelectva spolu s gen. Leonardom Márquezom, Franciscom A. Vélez, Miguelom Negrete a Marcelinom Cobosom.

O 8,00 hod. Miramón započal útok proti ľavému krídlu liberálnych síl, pričom je následne protiútočené presilou pod velením gen. Zaragozu na jeho pravý bok a silami gen. Régulesa na jeho stred. V tom istom momente sily gen. Gonzáleza Ortega, Leandra Valle a Alatorre postupujú, aby obkľúčili brániace sa konzervatívne sily. González Ortega nastúpil do poslednej časti bitvy pri ktorej spolu so svojou jednotkou úplne rozdrví obkľúčené konzervatívne sily. Miramónovi s apodarí útek do hlavného mesta, kde hľadá podporu a avšak čoskoro je vojna u konca a tak uteká aj z hlavného mesta smerom na Kubu a následne do Francie.

1.1.1861 triumfálne vstupuje B. Juárez do hlavného mesta republiky México a vojna za reformu sa skončila.

Pacifikácia krajiny

Félix Zuloaga uteká z krajiny. Minister zahraničných vzťahov Melchor Ocampo požiadal reprezentantov Španielska Joaquína Francisco Pacheco, Vatikánu Luisa Clementiho, Guatemaly Felipeho Neri del Barrio a Ekvádoru Francisco de P. Pastora, aby opustili krajinu, nakoľko spolupracovali a napomáhali vláde konzervatívnych síl. Taktiež bol z krajiny vyhnaný arcibiskup De la Garza a ďalší 4 biskupi.

Konzervatívny generáli Miguel Miramón, Leonardo Márquez a Tomás Mejía pokračovali v boji, avšak už len formou guerilly.

Krátko pred týmito udalosťami, keď už bolo zrejmé výťazstvo konšticiunalistov, Juárez vydáva 6.11.1860 naraiadenie ktorým sa zvolávajú voľby do kongresu únie a prezidentské voľby, pre prezidenta na obdobie 6 mesiacov.

Prezident by mal vládnuť s mimoriadnymi právomocami, avšak byť zodpovedný kongresu a mal by nastoliť právo. V týchto momentoch výkonná moc bola jazýčkom ma váhach a bola naklonená liberálom a Juárez vedel že musí zvýťaziť aby mohol vládnuť a to všetko, aby mohol obnoviť ústavný a právny poriadok v krajine.

Vo voľbách z rozdielom iba pár hlasov výťazí Juárez a kongres ho následne vyhlasuje prezidentom a Gonzáleza Ortegu predsedom Najvyššieho súdu justície, post ktorý nahradzuje prezidenta v jeho neprítomnosti.

Zasadania kongresu prebiehali pod veľkým politickým napetím, čo prinútilo prezidenta obmedziť niektoré práva jedincov garantované ústavou. Keď sa však po čase podarilo nastoliť ústavný poriadok, hľadal sa spôsob ako aplikovať a udržať v praxi zákony ktoré boli vydané v meste Veracruze a taktiež boli vydané niektoré nové zákony ako napríklad zákon z decembra 1861, ktorým sa sekularizovali nemocnice a dobročinné spolky.

Tieto nové útoky na záujmy konzervatívnych kruhov vyprovokovali vzbury častí armády. A aj keď bol porazený liberálmi, Zuloaga sa znovu vyhlásil prezidentom republiky. Tieto udalosti a politická neistota provokovala časté strety medzi stranamy a taktiež s prezidentom Juárezom, ktorý sa snažil za každú cenu udržať ústavný poriadok.

Taktiež vraždy Melchora Ocampo a Santosa Degollado, v roku 1861, ktoré boli vykonané konzervatívnymi guerrilami, spôsobili, že sa sociálna, ekonomická a politická situácia stávala znova neudržateľná. Prezident Juárez sa rozhodol investovať veľké financie do boja proti guerille a na zadržanie vinníkov vrážd Ocampa a Degollada. Vláda zrušila svoje platby a hľadala akúkoľvek cestu aby si zabezpečila zdroje k fungovaniu. Nanešťastie však všetky tieto snahy neboli dostatočné aby vláda získala dostatok zdrojov na pacifikáciu krajiny. V tomto čase boli zadržaní a popravení vodcovia konzervatívneho odboja a vrahovia generálov Santosa Degollado a Leandro Valle Martíneza, okrem ich ideového vodcu. Avšak v tomto čase vláda potrebovala ešte viac zdrojov na reparáciu škôd po občianskej vojne.

Nakoniec sa vláda rozhodla pre drastické riešenie, aby získala zdroje aby naplnila štátnu pokladnicu, navrhla kongresu zákon, ktorým by sa zstavili všetky platby za štátne dlhy a povinnosti na dobu dvoch rokov.

17.7.1861 je tento zákon publikovaný po tom, ako ho legislatívne zhromaždenie schválilo. Odpoveď na tento zákon nedala na seba dlho čakať, Veľká Británia, Španielsko a Francia sa dohodli urobiť alianciu pri vymáhaní dlhu, ktorá je známa ako Londýnska konvencia. Avšak Francúzsko nebolo spokojné iba s politickým riešením a protestami, a zanedlho na to začala Druhá Francúzska intervencia, prićom jej boli nápomocní aj mexickí konzervatívci a na konci ktorej bol vznik druhého mexického impéria.

Záver

Záverom by sa dalo zhrnúť že Vojna za reformu bola v tom čase klasickým konfliktom, kde sa stretli konzervatívne sily, ktoré mali záujem o udržanie vźitých pomerov a výsad kléru a na druhej strane liberálne sily, ktoré boli reformistické a chceli aplikovať na danú dobu nové a pokrokové myšlienky.

Liberáli v tejto vojne síce zvýťazili, avšak karjina bola zruinovaná neustálimy bojmi, štátna pokladnica prázdna, tak sa vláda rozhodla pre nie zrovna najšťastnejšie riešenie, ktoré krajinu priviedlo len k ďalšiemu konfliktu a k ďalšej diktatúre.

Zdroj:
Galindo y Galindo, Miguel (1987). Historia de México, La gran década nacional. Fondo de Cultura Económica
http://es.wikipedia.org/wiki/Guerra_de_Reforma
http://es.wikipedia.org/wiki/Leyes_de_Reforma
DÍAZ ZERMEÑO, Héctor; TORRES MEDINA, Javier (2005) México: de la Reforma y el Imperio México, ed.Universidad Nacional Autónoma de México
El Colegio de México (2009) Historia general de México, versión 2000, Lilia Díaz, México, ed.El Colegio de México, Centro de Estudios Históricos
SIERRA, Justo (1991) Obras completas tomo XIII Juárez: su obra y su tiempo, México, ed.Universidad Nacional Autónoma de México
Alvear Acevedo, Carlos (2004). Historia de México. Limusa
Fernández Fernández, Íñigo (2004). Historia de México. Pearson Educación
www.explorandomexico.com.mx/about-mexico/4/175/
http://mx.kalipedia.com/historia-mexico/tema/independencia-porfiriato/graficos-campanas-militares-durante.html?x1=20080510klphishmx_4.Ees&x=20080510klphishmx_31.Kes
www.sedena.gob.mx
www.inehrm.gob.mx
Instituto Nacional de Estudios Historicos de las Revoluciones de México - INEHRM Secretaría de Gobernacion

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více