Obliehanie Bratislavy Napoleonom

Autor: Ján Kovačič 🕔︎︎ 👁︎ 34.565

V roku 1809 sa snažil cisár František I. využiť Napoleonovu zainteresovanosť v Španielsku a chcel dobyť späť územia, ktoré Rakúsko stratilo po vojne z roku 1805 Bratislavským mierom. Rakúsky cisár tak v koalícii s Anglickom vyhlásil 9. apríla 1809 vojnu Napoleonovi. Napoleon, ktorý mal informácie o rakúskych plánoch, zhromaždil armádu a zatlačil rakúske vojská za Dunaj, čím ich donútil ustúpiť do Čiech. Tým sa mu otvorila cesta na Viedeň, ktorú Francúzi obsadili 13. mája 1809. Deň predtým sa na ceste k Bratislave objavili prvé nepriateľské jednotky. Územie pozdĺž Dunaja medzi Viedňou a Budapešťou tak nadobudlo strategický význam a urýchlene sa začali intenzívne opevňovacie práce na 2 základných bodoch rakúskej obrany, v Rábe a v Bratislave.

No Ráb dobyl už 14. mája 1809 taliansky miestokráľ Eugen de Beauharnais. Pri Rábe bojovalo aj okolo 21 000 uhorských insurgentov, ktorí nemali ani minimálne predpoklady obstáť v boji proti najmodernejšej európskej armáde. Rábska porážka tak potvrdila zbytočnosť a neopodstatnenosť tejto prežitej formy branných síl a účinkovanie šľachtickej insurekcie roku 1809 bolo aj účinkovaním posledným. Napoleon potom sústreďoval svoje sily na prechod cez Dunaj nad Viedňou pri ostrove Lobau, kde 21. a 22. mája došlo v blízkosti tohto ostrova k veľkému stretnutiu známemu ako bitka pri Asperne a bitka pri Esslingu, v ktorej zvíťazili Rakúšania a nedovolili Francúzom prejsť na ľavý breh Dunaja. Zároveň naštrbili povesť Napoleonovej neporaziteľnosti. Francúzi v tejto bitke stratili 44 373 mužov a Rakúšania 23 340 mužov. V tejto bitke sa vyznamenali i slovenskí vojaci z 2. c. k. pešieho pluku Hiller z Bratislavy a 33. c. k. pešieho pluku Colloredo (sídlil v Radvani pri Banskej Bystrici a vo Zvolene).

Reklama

V danej situácii sa v meste sformoval meštiansky strelecký zbor o sile 1 600 mužov. Opevňovacie práce prebiehali nepretržite do 30. mája a mesto sa posilnilo o brigádu pod velením generála Bianchiho, ktorý prevzal velenie nad predmostím. Pri obrane Bratislavy sa tak sústredilo viac než 7 000 mužov posilnených 22 delami. 1. júna podnikol maršal Davout rozsiahly prieskum bojom o sile 4 000 mužov. O 2 dni útok zopakoval v 3 kolónach, pričom pravá postupovala od rusovského ramena, stredná po hradskej od Kittsee a ľavá pozdĺž hradskej. Davout v tom čase disponoval vojskom v počte asi 18 000 mužov, čím svoj nápor zosilňoval. Francúzske samovražedné útoky na rakúske postavenia však nemali nádej na úspech. Útoky Francúzov pokračovali ďalej, no bez väčších úspechov. Obe strany medzitým budovali nové postavenia a zosilňovali staršie.

V čase najťažších skúšok bratislavské predmostie bránilo mnoho Slovákov, ktorí pochádzali najmä z 2 práporov (1 265 mužov) 60. c. k. pešieho pluku Gyulai. Tento pluk vznikol v roku 1798 a jeho verbovacím obvodom sa stali 4 severoslovenské stolice: Trenčianska, ktorú prevzal od 2. c. k. pešieho pluku z Bratislavy, Liptovská, Oravská a Turčianska stolica, ktoré prevzal od 33. c. k. pešieho pluku Už jeho základ v roku 1798 vytvorili z iných slovenských peších plukov – z jedného práporu 2. a jedného práporu 33. pluku. K nim priradili ešte prápor 52. pluku, zložený s najväčšou pravdepodobnosťou zo Slovákov z Banátu a Vojvodiny, o čom svedčí skutočnosť, že plukovnou rečou mužstva bola v tomto pluku slovenčina. Koncom roku 1808 pridelili pluku nový verbovací obvod zložený z Gemerskej, Spišskej, Šarišskej a Turnianskej stolice. 16. januára 1809 zostavili v pluku záložný divizión (2 stotiny) a 21. januára ho odoslali do sídla novej verbovacej stanice v Prešove, pod velením kapitána Jána Bosňáka. Prvý a druhý prápor pluku spolu s 2 prápormi pluku č. 39 Duka tvoril od roku 1808 brigádu Bianchi. Zo správ z bojov 60. c. k. pešieho pluku Gyulai sa dozvedáme taktiež o zásluhách a hrdinských činoch Slovákov, ktoré boli korunované rôznymi vyznamenaniami.

26. júna prišiel do Bratislavy cisár František I. a v ten istý deň začalo po odmietnutí francúzskeho ultimáta najväčšie delostrelecké bombardovanie Bratislavy, ktoré s prestávkami pokračovalo 3 dni. Francúzi vypálili na mesto približne 4 000 striel. Bombardovanie prestalo, až keď hlavný veliteľ cisárskych vojsk arcivojvoda Karol intervenoval priamo u Napoleona. Obrancovia však museli rozobrať pontónový most vedúci k predmostiu a zastaviť odvetnú delostreleckú paľbu. Po odchode arcivojvodu Jána, ktorý tiahol k Wagramu, tu pod Bianchiho vedením zostalo asi 4 000 mužov, zatiaľ čo Davoutov zbor vystriedali jednotky zo zboru talianskeho miestokráľa Eugena Beauharnaisa o sile asi 9 000 mužov. Od 8. júla prebiehali útoky talianskeho miestokráľa, ktoré Bianchi odrazil. 11. júna však arcivojvoda Ján, ktorý sa medzitým vrátil do mesta, vydal rozkaz, aby generál Bianchi stiahol svoje jednotky zo zákopov a opevnení a obsadil ľavý breh Dunaja. Francúzi, resp. Taliani, potom tieto miesta obsadili, čím sa prakticky skončili boje o bratislavské predmostie. 12. júla 1809 bolo v Znojme dojednané prímerie, ktorým sa Bratislava dočasne dostala do francúzskeho okupačného pásma.

Zdroje:
DANGL, Vojtech: Bitky a bojiská v našich dejinách 2. Bratislava : Perfekt, 2007.
DANGL, Vojtech - SEGEŠ, Vladimír: Vojenské dejiny Slovenska. 3. zv. (1711 – 1914). Bratislava : MO SR, 1996.
ŠPIRKO, Dušan – LUPTÁK, Miroslav: Obrana bratislavského predmostia vo francúzsko – rakúskej vojne roku 1809. In: Vojenská história, roč. 6, 2002, č. 1.

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více