Potopenie USS MAINE

Autor: Marianna Kyselová / Marianna Kyselova 🕔︎︎ 👁︎ 23.609

Roku 1898 vypukla vojna medzi USA a Španielskom. Príčinou konfliktu bola snaha Spojených štátov upevniť si pozície v Strednej Amerike a v Tichomorí. Chceli Španielov vytlačiť z Kuby a Filipín. Roku 1895 vypuklo na Kube povstanie proti Španielom. O tri roky neskôr vyslali USA do Havany bitevnú loď MAINE.  15. februára 1898 nastal z neznámych príčin výbuch v jej muničných skladoch. MAINE sa potopila aj s 260 členmi posádky.

Parametre:

  • Dva kanóny ráže 10-palcov; 500-librové projektily; 9 míľ dostrel
  • Šesť 6-palcových kanónov; štyri rotačné gulomety; dve 14-palcové torpédové komory
  • 4-stopy vysoký, 180-stôp dlhý opancierovaný pás pod čiarou ponoru; dvojitý plášť, vodotesné komory
  • Loď: 324 stôp dlhá, 57 stôp široká; 6,683 ton výtlak
  • Výkon parného stroja: 9,000 koní, rýchlosť 17 uzlov
  • Posádka: 374 mužov, z toho 31 dôstojníkov. Náklady: $2,500,000

Práve som dopísal list svojej rodine, keď sa náhle celá loď otriasla. Okamžite som vedel, že poškodenie musí byť vážne a MAINE sa potopí. Snažil som sa čo najskôr dosiahnuť vrchnú palubu. Myslím, že to bol poručík Wainwright. Spýtal som sa ho na presný čas explózie, odpovedal 9:40 P.M. (21:40 GMC). Nariadil som výkonnému dôstojníkovi, aby rozmiestnil okolo celej lode stráž, ale hneď som si uvedomil zbytočnosť tohto rozkazu - žiadni námorníci neboli k dispozícii.

Reklama

Nebol som si celkom istý, v akom stave sa loď nachádza. Prikázal som zaplaviť prvú komoru, ale poručík Wainwright ma informoval, že prvá komora je už pod vodou a takisto aj druhá. V tom čase vypukol na prove oheň, ktorý zachvátil centrálnu nadstavbu a kapitánsky mostík. Všade bolo počuť výkriky. Námorníci skákali cez palubu. Po celej dĺžke lodi sa valili kúdoly dymu. To je definitívny koniec, pomyslel som si.

Mojím posledným rozkazom bolo spustiť na vodu záchranné člny a opustiť loď. K dispozícii boli len dva člny. Ich posádky pomáhali zachraňovať trosečníkov spolu s loďami, ktoré medzitým dorazili.

Neskôr sa spomínané dva záchranné člny vrátili a informovali kapitána, že vytiahli z vody všetkých, čo našli a predali ich parníku CITY OF WASHINGTON a šanielskemu krížniku ALFONSO XII.

USS MAINE bola potopená v pristave v Havane v noci 15 februára 1898. Táto udalosť otriasla Spojenými štátmi na niekoľko rokov. Ako odpoveď na zničenie lode Washington poslal americké jednotky a bojové lode, aby intervenovali do revolúcie na Kube proti španielskej kolóniálnej nadvláde. Taktiež mali zaútočiť na ostatné časti španielskej kolóniálnej ríše, vrátane Filipín. Tento útok započal prvú vojnu Sojených štátov proti inej krajine od čias mexicko - americkej vojny (1845-48). 

Predstavovalo to značnú zmenu v americkej zahraničnej politike - preč s izolacionizmom a prechod k intervencionizmu a ativitám v medzinárodných vzťahoch. (Trend, torý USA sledovali po celé dvadsiate storočie).Vojna znamenala tiež začiatok expanzie Spojených štátov mimo americký kontinent a vzbudila rešpekt európskych mocností.

Reklama

MAINE poslalo americké námorníctvo ako riešenie rok starého problému. Obyvatelia Kubyžili pod nadvládouŠpanielska už štyri storočia. V 60. rokoch deväťtnásteho storočia vypukli nepokoje. Američania sympatizovali s Kubáncami a rebéliu podporili. V roku 1897 americký diplomat v Havane, konzul generál Fitzhugh Lee bol poverený postarať sa o bezpečnosť amerických občanov na Kube.

Začiatkom decembra 1897, bola MAINE v Key West na Floride, pripravená na vyplávanie v prípade, že Lee požiada o pomoc. Po troch týždňoch dostal veliteľ lode - kapitán Charles D. Sigsbee rozkaz pripojiť sa  k Severoatlanticému zväzu amerického námorníctva a doplávať k ostrovom Dry Tortugas na špičke Florida Keys. Zväz dorazil na základňu 23. januára 1898. Tam dostala MAINE rozkaz vyplávať do Havany na „priateľskú“ návštevu. V sutočnosti však mala prítomnosť americkej bojovej lode demonštrovať tzv. gunboat diplomacy Spojených štátov. Na druhej strane jej prítomnosť pozdvihla sebavedomie Kubáncov v duchu Monroeovej dotríny. Zároveň zabránila intervencii iných európskych veľmocí ako napríklad Nemecku.

V nočných hodinách 21 dní od zakotvenia v Havane, americkú bojovú loď potopila jedna alebo dve explózie. Písal sa 15. február 1898. Stalo sa to dva dni pred tým, než mala opustiť prístav a vrátiť sa do New Orleans. Z 374 členov posádky 260 katastrofu neprežilo.

Čo spôsobilo potopenie americkej bojovej lode, je dodnes predmetom diskusií a dohadov. Jednou z možných príčin explózie je mína. Míny boli súčasťou obrany prístavu. Pravdepodobne sa uvoľnila od svojho ukotvenia a narazila do kýlu lode alebo ju tam niekto úmyselne umiestnil. Použitie míny vyvolalo vlnu antišpanielskych nálad. Veľkou mierou k tomu prispela aj tzv. „yellow press“.

Ďalšou príčinou sú nálože, ktoré sabotéri rozmiestnili po trupe lode. Pretože sa Kuba v tom čase zmietala v násilnej revolúcii, sabotér mohol byť prívržencom niektorej z frakcií bojujúcich za ovládnutie ostrova.

Viacero expertov podieľajúcich sa na vyšetrovaní došlo k záveru, že MAINE potopila externá explózia. V každom prípade sú tu dve veci, ktoré pri údajnej expózii pod čiarou ponoru chýbali. Jednou je gejzír vody, ktorý vo svojej výpovedi nespomenul nikto z posádky. Tatiež druhý deň ráno po katastrofe príboj nevyplavil na pláž uhynuté ryby, čo možnosť podmorskej explózie vylučuje... Musíme preto brať do úvahy, že zaplavenie muničného skladu spôsobil vnútorný požiar alebo implózia. V skladoch MAINE podobne ako pri iných bojových lodiach, boli uložené explozívne a vysoko vznetlivé materiály, vrátane strelného prachu, uhlia a farbív.

Explóziu teda mohla vyvolať rovnako nehoda ako aj sabotáž alebo sontánne vznetenie horľavého materiálu. Napríklad dva roky pred potopením MAINE došlo k samovznieteniu uhlia na palube krížnika CINCINNATI, kým kotvila v zátoke Key West. Po tomto nešťastí U.S. Navy sprísnila podmienky údržby lodí a nainštalovala termostatický požiarny systém. Napriek tomu došlo k ďalším dvom nehodám -  na amerických bojových lodiach -  OREGON a BROOKLYN. Avšak, v prípade MAINE, komory s uhlím neboli zaplnené po okraj, navyše prešli kontrolou a boli nanovo natreté. S výnimkou komory A-16...

Odpoveď na otázku, čo zničilo loď, sa pokúsili nájsť dve komisie pozostávajúce z dôstojníkov U.S. Navy. Prvá z nich vošla do dejín ako Sampsonov výbor (U.S. Navy Court of Inquiry). Pod vedením Williama T. Sampsona a ďalších troch dôstojníkov komisia dorazila do Havany 21. februára 1898. Po vypočutí svedectiev kapitána Sigsbeeho, dôstojníkov a ostatných svedkov katastrofy vrátane potápačov, ktorý dostali náročnú úlohu obhliadnuť vrak na dne nepriezračných vôd zálivu, zistili, že explózia odtrhla kompletnú prvú komoru. Avšak za miesto explózie lokalizovali druhú komoru. Podľa svedkov šlo teda o dve externé explózie.

Poručík John J. Blandin sa v čase explózie nachádzal na vrchnej palube. „Silná explózia... Nieto povedal, že ich bolo viac. Ja si spomínam na jednu... Potom sa spustil dážď z úlomkov ocele, panelu a dreva. Niečo ma zasiahlo do hlavy, ale bol som schopný sa postaviť opäť na nohy. Utekal som k záchranným člnom, kde už boli kapitán Sigsbee, poručík Hood a skoro všetci dôstojníci okrem Jenkinsa a Merritta.“ (Jenkins a Merritt boli zabití).

Kapitán Sigsbee nariadil spustiť člny na vodu a pomôcť pri záchrane trosečníkov. Prikázal poručíkovi Wainwrightovi, aby zistil škody a či je možné spraviť niečo pre tých, ktorých na palube odrezali plamene. Potom vydal posledný rozkaz - opustiť loď.

Medzitým dorazili štyri člny zo španielseho krížnika ALFONSO XII nasledované dvoma člnami z parníka CITY OF WASHINGTON. Kapitán Sigsbee bol posledným mužom, ktorý opustil loď.

Neviem, čo zapríčinilo explóziu. Iba nám bolo povedané, že prístav v Havane je plný mín.

Reklama

Zaujímavé je svedectvo dvoch amerických dílerov tabaku z parníka CITY OF WASHINGTON. Tvrdili, že tesne predtým, než výbuch vyniesol trup lode z hladiny, počuli výstrel z kanónu. Kapitán parníka Frank Stevens vzápätí počul druhý tlmený výbuch, ktorý vyšiel spod hladiny.

Sampsonov výbor došiel k záveru, že MAINE bola potopená externým výbuchom, ktorý zapríčinila podmorská mína.

O dvanásť rokov neskôr začalo druhé vyšetrovanie potopenie MAINE. V roku 1910 Kongres nariadil vyzdvihnutie vraku. Inžinieri od U.S. Army Corps položili okolo lode ekliptický koferdam – vodotesná konštrukcia, ktorá uzavrie podmorský priestor a z vnútra ktorej sa vypumpuje voda (používa sa pri práci s loďami, mostami atď). Druhé vyšetrovanie viedol admirál Charles E. Vreeland. Správu s rovnakým záverom ako kapitán Sampson poslal prezidentovi Taftovi 14. decembra 1911. Líšili sa iba v detailoch. Vreeland označil za miesto explózie konštrukciu č. 28 až 33. Zhodovali sa v názore, že práve externý výbuch ohol kýl lode do tvaru „V.

Na žiadosť rodinných príslušníkov vyzdvihli pozostatky námorníkov, ktorý zahynuli na palube lode a previezli ich do Štátov na krížniku NORTH CAROLINA. Sú pochovaný na národnom cintoríne v Arlingtone.

Kto je zodpovedný za zničenie americkej bojovej lode?

President McKinley pordporoval Sampsona v názore, že loď potopila španielska mína. To neznamená, že ju pod kýl umiestnili úmyselne. Havana bola pod španielskou samosprávou a Španielsko bolo zodpovedné za obranu vlastného prístavu. V tom čase sa strhla vlna antišpanielskych nálad a mnohí Američania považovali tento útok za odvetu, keď sa MAINE odpútala od kotviska a jej delá zamierili na hrad Morro a na ďalšie španielske pevnosti a pobrežné batérie, ktoré bránili prístav. Alebo to bola pomsta za 25 ročnú americkú podporu Kubáncov v ich revolúcii?

Nájdeme tu argumenty proti týmto tvrdeniam. Míny bývajú umiestnené pri vstupe do zátoky, nie v dokoch. Navyše Vreelandov výbor dokázal, že loď potopila nálož s nižším množstvom výbušniny, akým španielske míny boli vybavené. Okrem toho je tu aj politický aspekt. Španieli takýmto incidentom nemohli nič nezískať. Ozvena kubánskej revolúcie obletela celý svet a Spojené štáty predstavovali najsilnejšiu veľmoc na americkom kontinente. Zámerný útok by pre Španielsko predstavoval politickú samovraždu.

Američania podporovali kubánskych rebelov. Španieli mali so Spojenými štátmi už beztak zlé vzťahy. Zdá sa byť nepravdepodobné, aby mali záujem vyvolať ešte ostrejšie reakcie incidentom s americkou vojnovou loďou v Havanskom prístave. Dôkazom je fakt, že Španieli poslali svoj krížnik VIZCAYA na priateľskú návštevu do New Yorku. Kapitán lode nevedel o incidente, ktorý sa odohral v Havane, kým nezakotvil v prístave plnom rozzúrených Američanov. Avšak newyorská polícia zaistila ochranu krížnika počas jeho návštevy. V tom čase španielska bojová flotila predstavovala jednu novú a dve staré bitevné lode, päť pancierových krížnikov, 10 malých krížnikov a menšie plavidlá. U.S. Navy mala k dispozícii päť bitevných lodí, dva pancierové krížniky, 14 ľahkých krížnikov a veľký počet menších plavidiel.

Sabotáž?

Samozrejme podmorská mína nie je jedinou možnou príčinou potopenia MAINE. Niektorí experti (hlavne mimo územia USA) zaoberajúci sa touto neslávnou časťou histórie Spojených štátov, sa domnievajú, že si zničenie lode objednal Washington D.C. Našla sa tak zámienka intervencie do kubánskych vnútorných záležitostí. Mohlo to mať zmysel pre tých, ktorí sa snažili anektovať Kubu... Ale stálo zato zničenie jednej zo šiestich najmocnejších lodí vtedajšej doby? Stálo to za životy 260 skúsených námorníkov? ... len pre vyprovokovanie vojny.

Weyleriti?

Väčšinou boli títo pravicví radikáli španielski vojenskí dôstojníci. Snažili sa zlikvidovať rebelov a upevniť koloniálnu ríšu. Ich veliteľom bol  generál Valeriano "the Butcher" Weyler y Nicolau. Pod jeho velením tisíce kubánskych roľníkov skončilo v koncentračných táboroch, kde pomaly zomierali hladom a chorobami.Weyler bol odvolaný  v októbri 1897, keď sa k moci dostala nová liberálna vláda. Nahradil ho generál Ramon Blanco y Erenas v novembri toho istého roku. Avšak ani odvolanie neubralo na jeho popularite. Mal veľa stúpencov hlavne medzi mladými dôstojníkmi slúžiacimi na Kube. Nazývali sa „Weyleriti“ a majú na svedomí niekoľko útokov z roku 1898 namierených na novinárov pôdobiacich na Kube.

Po zakotvení MAINE boli kapitán Sigsbee, štyria jeho dôstojníci a americký konzul Fitzhugh Lee pozvaní generálom Parradom na býčie zápasy. Počas predstavenia náhle niekto strčil do ruky kapitána pamflet. Obsahoval ostré vyhrážky voči administrácii Weylerovho nástupcu a prítomnosti Američanov a ich bitevnej lodi.  

Počas Sampsonovho súdu vypovedal jeden zo svedkov (pravdepodobne Kubánec), že započul rozhovor troch španielskych dôstojníkov a jedného civilistu na trajekte kotviacom v Havane v to osudné ráno 15. februára. Jeden z dôstojníkov informoval ostatných o tom, čo počul vo vojenskom klube – prítomnosť MAINE je „hanbou Španielska“ a „jej zničenie je pripravené.“ Avšak ako vojaci španielskej armády vrhnutí do ťažkého boja s rebelmi, museli vedieť, že americká intervencia, aká by nepochybne po útoku na vlastnú loď nasledovala, by podporila rebelov. To je to posledné, čo potrebovali. Týmto útokom nemohli Weyleriti nič získať. Naopak, všetko stratiť. 

A čo kubánski rebeli?

Chceli sa vymaniť spod španielskej nadvlády. Bojovali za nezávislosť. Po prvé, prečo by potom útočili na loď svojich najbližších spojencov? Riskujúc prichytenie pri čine, čo by pre nich znamenalo stratu podpory USA.

Na druhej strane mohli získať. Kým MAINE kotvila v zálive, priamo rebelom neposkytovala žiadnu podporu. Rebeli nemali záujem vymeniť španielsky imperializmus za americký imperializnus. Napriek tomu riskovali americkú intervenciu, ktorá by nasledovala po obvinení španielskych úradov za nezabezpečnenie dostatočnej ochrany americkej lodi.

Rebeli mali prístup k výbušninám, ktoré mohli zničiť loď. Nálože a detonátory pašovali zo Spojených štátov americkí obchodníci a žoldnieri pomáhjúci rebelom. Podľa Vreelandovej komisie mohla byť rozbuškou aj drevená nádoba na cukor naplnená pušným prachom.

O sto rokov neskôr sa ukázalo, že Washington spravil chybu, keď obvinil španielske úrady za katastrofu – ktorá viedla k španielsko-americkej vojne.

Ešte pred zničením MAINE bola verejná mienka v Spojených štátoch (pod vplyvom „yellow press) za americkú intervenciu na Kube. Je šanca, ža aj keby MAINE nebola potopená, k vojne by došlo. Alebo aspoň k nepriateľským akciám, ktoré by vyvolal iný incident. K roztržkám medzi Washingtonom, rastúcim a expandujúcim v ekonomike a vojenskej sile a Madridom, bojujúcim za udržanie zámorských kolónií v Amerike za každú cenu.

Zoznam použitej literatúry:
- Bailey, T. A.: A Diplomatic History of the American People. Englewood Cliffs, New Jersey: Prentice Hall, Inc., 1980.
- The Battleship in the United States Navy. Washington, D.C.: Naval History Division, Navy Department, 1970.
- Blow, Michael: A Ship to Remember. New York: William Morrow and Company, Inc., 1992).
- Duncan, J. E.: Remember the Maine, One More Time. Naval History (Spring 1990) pp. 58-62.
- Gibbons, T.:  The Complete Encyclopedia of Battleships. New York: Crescent Books, 1983.
- Potter, E.B.: The Naval Academy Illustrated History of the United States Navy. New York: Galahad Books, 1971.
- Rickover, H. G.: How The Battleship Maine Was Destroyed.  Washington, D.C.: Naval History Division, Department of the Navy, 1976.
- Samuels, P., Samuels H.: Remembering the Maine. Washington: The Smithsonian Institution Press, 1995.
- Weems, J. E.: The Fate of the Maine. Reprint, College Station:
Texas A&M University Press,1992.
- Young, J. R.: History of Our War with Spain. Washington: J. R. Jones, 1898.

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více