Obliehanie Alesie

Autor : Jozef Duháček / coriolanus 🕔09.03.2003 📕21.035

Podobné články

Další články autora

„ Mesto bolo zjavne nedobytné inak ako obliehaním. Stálo na návrší vysokého kopca obmývaného potokmi zo severu a z juhu, tesne obklúčeného rovnako vysokými vrchmi, iba na západnej strane sa rozprestierala pláň asi tri míle dlhá. Celý východný svah pod mestskými hradbami bol zaplnený galským táborom, kde sa tiesnili galskí vojaci za priekopov a násypom vysokým šesť stôp. Obliehacie práce ktoré Rimania započali mali celkový obvod desať míľ. V strategických miestach bolo umiestnených osem táborov spojených valom na pri ktorom bolo postavených dvadsať tri malých pevností. Tie boli cez deň, aby sa predišlo nečakanému útoku v niektorom mieste obsadené hliadkami, v noci vybavené silnou posádkou so strážami v pohotovosti.“
Caesar, Zápisky s Galskej vojny


Neďaleko Alise-Sainte Reine vo Francúzsku, 32 míľ severozápadne od Dijonu vybojoval G.Iulius Caesar jednu z legendárnych bitiek histórie. Jeho protivník, Vercingetorix, náčelník Avernov vytvoril veľkú konfederáciu Galských kmeňov, aby vytlačil Rimanov raz a navždy z vojnou spustošenej krajiny. Galovia mali početnú prevahu šesť ku jednej. Caesar vybudoval sériu opevnení, ktoré vyrážali dych aj Rimanom zvyknutým na podobné obliehacie práce

Historici vidia celú Caesarovu vojnu v Galii ako krvavý pokus zaviesť Rímsku vládu v Dlhovlasej Galii. Posledné dva roky Caesarovej správy Galie boli po Alesii už iba „veľkým upratovaním“. Galská konfederácia bola pri Alesii zničená a už nikdy nebola obnovená.

Po zložitom politickom manévrovaní sa Caesarovi podarilo získať prokonzulát (58 BC) v oboch Galiach Predalpskej aj Zaalpskej (Galia Cislapina a Gaila Transalpina).
Južná Galia bola zväcša spacifikovaná a bola rímskou provinciou už takmer storočie, ale vzdialené časti dnešného severného Francúzska, Belgicko a Švajčiarsko priťahovali jeho ambicióznu povahu. Okamžite začal s ťažením a v nasledujúcich rokoch porazil Helvétov, Sékvanov, Nerviov, Menapiov a Teveriov pri Rýne rovnako ako Sennonv a Carnutov. Ťažko bolo nájsť kmeň, okrem Haeduov, ktorý by aspoň raz nepovstal proti jeho okupačným légiam. Každý rok sa zdalo že spacifikoval všetky kmene a každú jeseň vzbĺka vzbura v inom konci Galie. Nestabilita v Galii ho prinútila vrátiť sa z výpravy do Británie v rokoch 55 BC rovnako ako v roku 54 BC.

V roku 53 BC vyzerala Galia úplne pokojná, ale rozhádané galské kmene sa prvý krát v histórii spojili a za veliteľa aliancie zvolili Vrecingetorixa.


Galia


V zime 53-52 BC bol Caesar v Predalpskej Galii, kde riešil obvyklé administratívne problémy. Rím bol v zmätku kôli násilnej smrti Publia Clodia a politické boje populárov a optimátov prerastali v pouličné násilie. Caesar bol náhle informovaný, že Carnuti ktorých považoval za spacifikovaných zmasakrovali všetkých rímskych občanov a kupcov rovnako ako aj jeho vlastných ľudí v ich oppide (galské opevnené mesto) s menom Cenabum (Orleans). To bol signál. 6 légií jadro rímskej armády táborilo na území Senónov a partizánskym oddielom sa podarilo vážne poničiť ich zásobovanie. Podobné akcie podnikla galská konfederácia proti légiam v zimných táboroch v centre Galie. Keď sa Caesar dozvedel o povstaní prekročil koncom februára Alpy napriek hlbokému snehu a zlému počasiu a objavil sa ako zvyčajne neočakávane v strede Galie. Začal zvolávať légie v oblasti Agedincia.

Na potlačenie rozsiahlej revolty rozdelil svoje vojská. On sám viedol šesť légií priamo do Gergovie hlavnej pevnosti Arvenov a Titus Labienus viedol štyri légie na územie Senónov a Parisiov a ďalej na sever. Medzi tým Vercingetorix, ktorý držal ťažko dobytnú Gergoviu si zabezpečil podporu Haeduov a ich vodcu Commia, ktorý slúži v légii a bol so svojou jazdou veľmi cenný. Tento úspech okamžite viedol k zmasakrovaniu rímskych vojakov a občanov na Haeduánskom územií. Caesarovi verné kmene začali jeden po druhom odstupovať a pripojili sa (spolu asi 45 kmeňov) k Vercingetorixovi. Vypálili rímske vojenské sklady v Novidone, pozabíjali kupcov a Caesarových rukojemníkov a pokračovali v útokoch na rímske zásobovacie línie. Aj keď sa spojil s Labienom a našiel miesto k vydýchnutiu ustúpil až za Loiru a doplnil si jazdu Gemánmi a nie Haeduánskymi vojakmi. Paradoxne toto vystrašilo samotných Haeduov, ktorí považovali germánskych jazdcov za brutálnych barbarov bojujúcich so šialenou až sebevražednou odvahou. Vzbúrené kmene zvolili Vercingetorixa za najvyššieho veliteľa, podľa istých prameňov dokonca za kráľa Galie. V znepokojujúcom lete 52 BC si udržal vedúcu pozíciu v rozrastajúcej sa konfederácií aj keď to nebolo uplne bez problémov. Udržať rozhádané a odjakživa vzájomne bojujúce kmene pohromade nebolo ľahké. Vercingetorix bol presvedčený, že najlepšou taktikou bude taktika „spálenej zeme“, pretože ako inteligentný a predvídavý veliteľ vedel, že nedokáže len množstvom poraziť disciplinovanú rímsku armádu. Naliehavo žiadal všetky galské kmene aby zničili všetky zásoby jedla, ktoré by mohli Rimania využiť. Táto vskutku múdra rada však bola v prudkom rozpore s galskou tradíciou a bola len zriedka kde poslúchnutá. Vercingetorix prijal za svoju základňu (čiastočne z donútenia) Alesiu, hlavné mesto Mandubriov a napadol Caesara (na ceste na územie Sékvanov) svojou skvelou jazdou. Légie však boli schopné útok odraziť s pomocou hroznej germánskej jazdy, čím Germáni nielen že dokázali svoju oddanosť Caesarovi, ale aj potvrdili svoju hrozivú povesť. Táto nečakaná porážka donútila Galov (80 000) stiahnuť sa do Alesie



Pohľad na kopec kde stála Alesia z miesta kde stál Caesarov tábor

Caesar pevne chopil situáciu do rúk a začal okamžite s obliehacím prácami a uzatvoril Vercingetorixa na vrchole kopca, kde stála Alesia a tak ho izoloval od ostatných spojencov.

Váčšina tých čo utiekli z boja sa uchýlila za hradby Alesie. Mesto bolo pre svoje vysoké a silné hradby a pre počet obrancov považované za nedobytné. Napriek tomu, že mu hrozilo veľké nebezpečenstvo zvonka, Caesar ho začal obliehať. Tristotisíc mužov, najlepších bojovníkov z celej Galie pochodovalo na Alesiu. Caesar sa nachádzal medzi dvoma armádami a tak vybudoval dva rady opevnení, jedným zvieral mesto a druhým sa bránil proti galskej armáde.
Plutarchos, Caesar

Caesar začal budovať obliehací val okolo celej planiny, budoval múry, priekopy a všetky súvisiace štruktúry, ktoré mali zamknúť Galov vo vnútri. Prvá séria múrov dosahoval dĺžku 10 míľ. 18 stôp široká priekopa poistená daľšou naplnenou vodou z neďalekej rieky. Potom nasledovala séria železných hrotov zakopaných a zamaskovaných v zemi kolov a obranných násypov. Pravouhlé veže v pravidelných rozostupoch skrývali obávanú rímsku artilériu.



Caesar samozrejme očakával galské posily, ktoré mali doraziť a pomôcť obliehanému Vercingetorixovi a tak sa obrátil chrbtom k mestu a postavil druhú líniu opevnení v dĺžke 13-15 míľ. Táto nielen že znova obopínala Alesiu ale zároveň uzavrela v strede Rimanov a umožnila im brániť sa a útočiť zároveň. Tento počin je považovaný za jednu z najodvážnejších a najväčších obliehacích prác, ktoré často nútili nepriateľov Ríma neveriť vlastným očiam.



Obliehanie Alesie

Vercingetorix nesedel nečinne, keď videl ako sa dvíhajú obliehacie múry. Jazdecká bitka prebiehla v podstate nepretržite a brzdila výstavbu opevnení rovnako ako aj bránila v zásobovaní. Rastúci počet obliehacích štruktúr však bol pre útočiacich Galov čoraz nebezpečnejší.

„Vecingetorix sa rozhodol podniknúť nočný útok jazdou skôr ako Rimania dokončia obliehacie práce. Každému bojaschopnému mužovi z mesta ponúkol možnosť zúčastniť sa. Pripomenul čo všetko mu dlžia a že by ho nemali opustit a vydať na pospas krutému nepriateľovi.“
Caesar, Zápisky s Galskej vojny


Únikom pomedzi medzery v opevnení sa jazdci rozbehli zhánať posily. Počas nasledujúceho mesiaca Vercingetorix pozbieral všetky zásoby v Alesii a starostlivo ich rozdeľoval. Začali sa povážlivo zmenšovať. S pragmatickou krutosťou vyhodil s pevnosti na vrchole všetkých starych, deti, ženy a boja neschopných mužov a tí teraz zostali hladovať medzi dvoma nepriateľskými líniami a ani jedna z nich ich nechcela prijať. Caesar postavil stráže aby sa uistil, že jeho vojaci počujúci ich nárek ich nebudú počúvať a nebudú k nim cítiť žiadne zľutovanie. Medzitým sa však kmene zalarmované už spomínanou jazdou, zhromaždili a v počte asi štvrť milióna (podľa Caesara, ale pravdepodobne ich bolo menej cca 100 000) pochodovali na Alesiu. Commius a ostatní velitielia sa utáborili na kopci asi míľu od vonkajšieho opevnenia. Caesar so svojimi veliteľmi Marcom Antoniom a Gaiom Treboniom sa rozhodli pre bitku na dvoch frontoch.

Pozorovatelia v meste sa potešili keď uvideli posily. Prichádzala posledná bitka.



Kým boli Galovia ďalej od opevnení, dážť oštepov ktorý spustili im dával výhodu. Ale keď sa priblížili zrazu sa prepadávali do vykopaných jám, napichovali na kôly a pripravené železné bodce prípadne boli zabíjaní strelami z násypov a veží. Na všetkých miestach mali ťažké straty a keď prišiel úsvit zistilo sa, že neprelomili obranu ani v jednom mieste. Tí v meste stratili veľa času odstraňovaním zábran, ktoré mal Vercingetorix pripravené pre prípad rímskeho útoku a zasypávaním jám a pascí, ktoré boli pre nich pripravené. Keď sa dostali k hlavnému opevneniu dozvedeli sa, že posily útočiace zvonku ustúpili a tak sa vrátili naspäť do mesta “
Caesar, Zápisky s Galskej vojny

Prvý deň začal jazdeckou bitkou, ktorú vďaka srdnatej chrabrosti Germánov vyhrali opäť Rimania. Po dni odpočinku boli opevnenia naraz napadnuté z oboch strán ale nikde sa ich nepodarilo prelomiť. Okolo poludnia štvrtého dňa sa začal posledný nápor. Obe strany vynazložili maximálne úsilie. Po hrozivej a veľmi krvavej bitke sa nakoniec Rimanom podarilo definitívne odraziť oslobodzujúcu armádu a ukoristiť 74 zástav. Galovia prehrali v okamihu, keď sa Germánom podarilo dostať za chrbát útočiacej armády a začať nemilosrdný masaker, zatiaľ čo Caesar nemilosrdne udrel na Galov zpredu.

Nasledujúci deň sa Vercingoterix vzdal.

Zajatí Galovia boli rozdelení medzi Caesarových vojakov ako otroci, ale ešte predtým oddelil 20 000 Haeduov. Ospravedlnil ich zradu a dokonca im vrátil ich predchádzajúci status slobodných spojencov. Arverni dostali veľmi mierne podmienky a odovzdali rukojemníkov. Toto mierne zaobchádzanie zabezpečilo Caesarovi ich budúcu lojalitu a už nikdy sa nepripojili do žiadnej akcie proti Rímu.

Senát odmenil Ceasara 20 denným vďakyvzdaním a v roku 49 BC slávil triumf nad Galiou, v ktorom stoicky kráčal aj Vercingetorix. Po skončení triumfu bol tak ako zvyk káže zaškrtený v Mamartínskom väzení.

Podobné články

Další články autora

Autor : Jozef Duháček / coriolanus 🕔09.03.2003 📕21.035

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře