Bitka pri Gaugaméle

Autor : Jozef Duháček / coriolanus 🕔01.03.2003 📕15.772

Podobné články

Další články autora

Úvod

Alexander so svojou armádou prekročil dravý prúd rieky Tigris a tak prekonal prírodnú prekážku medzi ním a armádou, ktorej velil Dáreios III (Darajavauš, Dárius). Tu, na brehu rieky doprial svojim vojakom zaslúžený odpočinok. Bol to už štvrtý rok od okamihu keď vstúpil na ázijskú pôdu.

Dostal sa ďalej, než ktokoľvek pred ním. Kária, Lýkia, Pamfýlia, Frýgia, Gordium a Kilíkia sa stali jeho skôr ako stretol Dáreia v Bitke pri Isse. V obave o svoj život Dareios utiekol hneď po tom, ako dostal od Alexadra odkaz v ktorom stálo: „Ak sa chceš so mnou porozprávať o kraľovaní nad Áziou, zostaň a bojuj“. Potom dobyl, Týros a Gazu a vstúpil do Egypta, kde bol vyhlásený za Boha a získal pod kontrolu nad pobrežím, čím si vybudoval bezpečné zázemie na ďalší postup do Ázie.

Ako Alexander, jeho velitelia a armáda skúmali oblohu zazreli znamenie. Predzvesť toho čo malo prísť – zatmenie mesiaca. Jasnovidec Aristander to vyložil ako znamenie nebies. Že do mesiaca Alexander dobyje skvelé víťazstvo.
Alexander obetoval bohom, ktorých bol ako bolo známe vyvolencom. Ako syn samého Dia vedel, že nemôže nezvíťaziť.

 

Dáreios a bojové pole

Dáreios  informovaný špehmi že Alexander je na severe rýchlo opustil Babylon. Sedemdesiat míľ severne od Arbély vybudoval novú základňu. Tam premostil rieku Lycus (trvalo to päť dní) a potom sa presunul ďalších desať míľ k rieke Boulemus. Za Boulemom sa utáboril. Bolo to miesto vhodné na nastraženie pasce.

Táto široká a otvorená pláň bola ideálnym miestom, kde sa stretnúť s Alexandrovou armádou. Tu mal Dáreios na rozdiel od Issu možnosť využiť svoju prevahu ktorá bola minimálne jedna ku štyrom, a obkľúčiť Macedónske vojská. Poslal svojich technikov pripraviť tri výpadové cesty pre jeho vozy s kosami ktorými chcel preraziť a rozdrviť obkľúčenú falangu.

Dlho premýšľal nad najlepším rozmiestnením jednotiek, podľa Alexandrovej stratégie pri Isse. Mal prehľad o Alexandrovom pohybe a dostatok času na prípravy. Zostávalo len čakať.

 

Prvý kontakt

Päť dní po zatmení, ktoré bolo v noci dvadsiateho septembra Alexander narazil na skupinu 1000 elitných perzských jazdcov. Zajal veľkú časť a dozvedel sa že Dáreios je blízko. S prestávkou na doplnenie zásob vybudoval veľký tábor na ochranu ranených a zásob. Štyri dni po tom večer 29. septembra sa pohol s armádou na sever iba s najdôležitejšími zásobami a minimom jedla pre vojsko a zvieratá. Ráno 30. septembra uvidel Dáreiove vojská utáborené na pláni pod jeho vlastným postavením.

Alexander zvolal svojich dôstojníkov. Medzi nimi iba najstarší Parmenión radil okamžite zaútočiť. Vyzvedači spolu s Alexandrom prezreli pláň a keď zistili ako na tom Dáreios je Parmenión navrhoval zaútočiť v noci. Kráľ na to povedal: „Víťazstvo neukradnem.“
Iróniou je, že Dáreios držal armádu celú noc v strehu pretože očakával útok tak ako ho navrhoval Parmenión. Zatiaľ čo Macedónci spali a naberali sily na nasledujúci deň, Peržania už boli unavení.


Bitka

Dáreios usporiadal svoje sily do línie dlhej viac než štyri kilometre. Na ľavom krídle zmiešal najlepšiu jazdu ktorú mal, Skýtov a Baktrijcov okrem Kráľovskej Gardy, pretože očakával že ako pri Isse Alexander umiestni svoju najlepšiu jazdu tiež tam. Na pravom krídle umiestnil zmiešanú jazdu z Kapadócie, Sýrie, Médie a Arménie, takisto pripravenú obkľúčiť nepriateľa. V strede umiestnil svojich gréckych žoldnierov, jeho gardu Nesmrteľných a už spomenutú Kráľovskú gardu. Medzi sebou a krídlami umiestnil množstvo jednotiek s rôznych národov s desiatkami tisíc pešiakov. Za sebou nechal ešte viac pechoty s väčšou hĺbkou.
Jeho plán bol prostý. Vozy a pár slonov rozbije falangu a jazdu a jeho jazdci prelomia macedónske rady  ak sa im už nepodarilo ich obkľúčiť. Macedónci budú potom obkľúčení a zničení. Pasca bola nastavená a ostávalo len aby ju Alexander spustil.
 
Skoro ráno macedónski pešiaci cvičili ako na cvičisku. Peržania stáli a čakali a sledovali ako im spánok sadá na viečka. Zanechajúc batožinu v novom tábore Alexandrova armáda začala pochodovať cez pláň.  Držala sa viac vľavo od pripraveného priestoru a zdalo sa že vstupuje do pasce
 

Alexander poveril velením nad celým ľavým krídlom Parmenióna a rôzne rozkazy pre rôzne situácie dal svojim dôstojníkom. Philotas viedol spojeneckú jazdu,  Nikanor velil Hypaspistom a Kratéros falange. Alexander si ponechal velenie nad celým pravým krídlom a sám velil Kráľovskému oddielu jazdy. Na koncoch jeho línie boli umiestnené jednotku strážiace boky diagonálne k hlavnej línii, Hneď za prednou líniou bola zo zvláštnych dovodov
ďalšia.

Predstavte si Dáreiovo prekvapenie, keď Alexandrova armáda na povel zmenila smer a zaujala „šikmú formáciu“  Unikali s pripraveného priestoru. Dáreios sa pokúsil natiahnuť svoje ľavé krídlo ale jeho veľké, ťažkopádne oddiely nemohli dosiahnuť rýchlosť menších a lepšie organizovaných macedónskych jednotiek Keď už bolo zrejmé, že vojaci v čele Alexandrovej armády úplne zmazali prvú výpadovku vozatajstva musel Dárius začať konať.
Najskôr poslal jazdu zastaviť postup Macedóncov, ale grécki žoldnieri pod velnim Menida
ich odrazili. Menidas bol najskôr zatlačený späť ale Alexander poslal dva oddiely jazdy, gréckych veteránov a Paenianov a Skýtska a Baktrijská jazda bola pomaly prinútená na ústup..
Alexandrova armáda sa rovnomerne pohybovala  a tu nastala posledná Dáreiova šanca použiť vozy. Rozkázal im zaútočiť.


 

Macedónci
A. Alexander
B. Spojenecká jazda 2000
C. Hypaspisti 3000
D. 6 ododielov falangy 9000
E. Grécka spojenecká jazda 600
F. Thessálska jazda 2000
G. Illýrski Thrácki a Grécki žoldnieri 18000
H. Agrianiánci, Krétski lučištníci a oštepári 3000
I. Žoldnierska jazda, Menidas 200
J. Kopijníci 600
K. Paeónska jazda 200
L. Agrianiánci 1000
M. Macedónski lučištníci
N. Jazda veteránov 500
O. Žoldniersa jazda Andromachos 500
P. Spojenecká jazda 400
Q. Odrýska jazda 200
R. Trácka jazda 200
S. Trácki oštepári 1000
T. Krétsko lučištníci 1000
U. Paholci na 2000 koňoch
Peržania
1. Dáreios, Kráľovská garda a Grécki žoldnieri
2. Kráľovská jazda
3. Kárianci
4. Mardiánski lučištníci
5. Indická jazda
6. Perzská jazda
7. Pechota
8. Skýtska jazda
9. Baktrijská jazda
10. 100 skýtskych vozov
11. 50 skýtskych vozov
12. 50 skýtskych vozov
13. Baktrijci, Dahijci, Arachonianci
14. Perzská jazda a pechota
15. Súzska jazda a pechota
16. Cadusianska jazda a pechota
17. Arménska jazda
18. Kapadócka jazda
19. Sýrska jazda
20. Médska jazda
21. Parti a Sakovia
22. Hyrkáncia a Topeiranci
23. Baktrijská jazda
24. Albánci a Sakesínci


Vozy  po Dáreiovej ľavici zaútočili na Alexandra ale boli eliminovaní lučistníkmi a oštepármi, ktorí stáli za ním. Keď vozy v strede dorazili k falange, tá jednoducho otvorila rady a vozy prešli stredom. Samozrejme vojaci sarissami bodali do koní.  Na Dáreiovej pravej strane buchotanie zbraní o štíty plašilo kone a čiastočne odrazilo nájazd vozov. Veľká časť vojska už prešla poslednú výpadovku.
 
Dáreios nariadil pohyb celej armády a bitka jazdy na Alexandrovom pravom krídle naberala na obrátkach. Všetok útok sústredil Alexander na miesto, kde sa perzská jazda spájala s Dáreiovou hlavnou líniou. Alexander sústredil všetky kopije na tento „spoj“, ktorý nevydržal a kráľ viedol svoje oddiely plným cvalom do vytvorenej medzery.
Macedónci, ktorí doteraz zostávali ticho spustili vojnový pokrik.  Kráľ ide v čele útoku do boku hlavnej línie a nastavuje chrbát perzskej jazde. Alexander viedol útok dalej proti samotnému Dáreiovi.



Dáreios zo svojho zlatého voza videl zmätok na ľavom krídle a s jazdou na ústupe. Rovnako videl Alexandra ako si zo svojimi najlepšími jednotkami presekáva cestu cez jeho vojakov priamo k nemu. Tak ako pri Isse sa otočil a utiekol. Vačšina vojakov v strede formácie videla jeho zbabelosť, stratila vieru a utiekla s ním. Alexander udrel na nepriateľa veľmi tvrdo a masaker začal.  Od tohto okamihu bola bitka vyhratá.


Opustení Macedónci

Avšak pre ľavú polovicu Alexandrovej armády pod Parmeniónovým velením sa situácia nevyvíjala najlepšie. Rýchly postup na pravom krídle, zatiaľ čo ľavé bolo obkľúčené spôsobil, že sa formácia v centre rozpadla. Časť perzskej a indickej jazdy prerazila cez falangu a namiesto toho aby sa otočila a začala likvidovať falangu od chrbta sa vydala k opustenému táboru so zjavným úmyslom rabovať.
 
Na úplnom konci ľavého krídla boli  Macedónci obkľučení z predu, z boku a zo zadu. Peržania tu ešte nevedeli, že ich kráľ utiekol.  A tu sa ukázala Alexandrova predvídavosť a význam druhého radu. Otočili sa a vytvorili štvorcovú formáciu, ktorá čelila nepriateľovi na všetkých stranách.

Napriek tomu boli na tomto mieste pod veľkým tlakom a Parmenión, keď sa situácia stávala bezvýchodiskovou poslal k Alexandrovi žiadosť o pomoc.
Správa zastihla Alexandra za nepriateľskou líniou, práve sa chystal začat prenasledovanie.

Otázka cti

Osud armády bol teraz pre Alexandra málo doležitý. Pred ním bola vynikajúca možnosť dohoniť a zajať Kráľa Kráľov a tak sa prehlásiť „Pánom Ázie“. Konečné víťazstvo bolo na dosah stačilo si ho vziať.

Nestrácal čas. Otočil sa a plnou rýchlosťou vyrazil na opačnú stranu bojiska, kde Parmeniónovi muži ochabovali. Prebojoval si cestu cez ustupujúcich Peržanov  vrátane Kráľovskej Gardy stratiac viac ako šesťdesiat mužov.

Bol to zbytočný manéver. V čase keď sa prebil k Parmeniónovi, Thessálska jazda podnikla protiútok a nepriatelia už ustupovali. Ale Alexander tak ukázal, že si váži priateľov a mužov rovnako ak nie viac ako svoje osobné ambície.

Dôsledky

Alexander spolu so Spojeneckou a Thessálskou jazdou začal prenasledovať utekajúcich Peržanov, zatiaľ čo Parmenión zhromaždil armádu vyraboval perzský tábor. 

O dva dni a viac ako sedemdesiat míľ Alexander ukončil prenasledovanie. Keď dorazil k Arbéle stratil 500 koní čo bola takmer polovica toho, čo spojenecká jazda mala. Padlo asi 40 000 Peržanov a ešte viac ich bolo zajatých. Alexandrove straty počas prenasledovania dosiahli 2000 mužov.

V Arbéle bola krátko po tom usporiadaná veľká slávnosť, na ktorej sa Alexander po obetovaní Aténe z Lindu menoval Kráľom Ázie. Mal iba 25 rokov a bol iba na polceste k tomu, čo mu vynieslo titul „Alexander Veľký.“

Podobné články

Další články autora

Autor : Jozef Duháček / coriolanus 🕔01.03.2003 📕15.772

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře