Muž ako bojovník

Autor : Peter Frišo / akvinsky 🕔09.02.2003 📕10.048

2. Od psychológie chlapca k psychológie muža

(psychologická časť, užitočná najmä pre lepšie pochopenie ďalších kapitol)

Ak porovnávame muža dnešku a muža minulosti, tak prichádzame k názoru, že muž dneška stráca zo svojho mužského potenciálu, zo svojich síl. Nikto ho do jeho mužstva neuviedol, tá časť psychiky, ktorá znamená muža bojovníka (a opäť nielen bojovníka) je pokrivená a nesprávne nasmerovaná. Moore s Gillettom si všímajú kromaňonských predkov, ktorých jaskyne svedčia o tajuplnom a skrytom bohatstve mužskej sily. „...skáču tu a behajú magické zvieratá (bizón, antilopa, mamut). Spolu s nimi tu nájdeme aj otlačky oných mužov, oných umelcov-lovcov, pravekých bojovníkov a živiteľov, ktorí sa na tomto mieste schádzali a predvádzali svoje rituály.[5] Tieto svätyne lovcov-bojovníkov boli pravdepodobne vytvorené pre rituálnu iniciáciu chlapcov do tajomného sveta mužskej zodpovednosti a spirituality. Tu je pravdepodobne vhodná chvíľa povedať si, že tú súčasť mužskej psychiky, ktorú tvorí bojovník, nie je dobré ani glorifikovať, ani utláčať, ale naopak dobre ju nasmerovať. A to samozrejme znamená, že hoci ide o rituály, ktoré dávajú obsah premene chlapca na muža i v časti psychiky bojovníka, nemá dnes ísť o premenu chlapca vo vojaka.[6]

To by išlo skôr o pseudoiniciáciu. V našej kultúre je takou pseudoiniciáciou povolanie k vojenskej službe, alebo pouličné gangy. Nás zaujíma hlavne ten prvý prípad:

Predstava je taká, že poníženie a potlačená identita vo výcvikovom tábore „z teba urobí chlapa.[7]

A teraz sa môžeme obrátiť k tomu, kde nastal problém. Problém nie je len vo vytrácaní sa iniciačných rituálov, problém je oveľa hlbší. Ide o nenaplnenie archetypov[8] (alebo inak archetypálnych vzorcov).

PSYCHOLÓGIA CHLAPCA

Každý z archetypálnych energetických potenciálov mužskej psyche má trojjedinú štruktúru. Na vrchole nájdeme archetyp v jeho plnosti. V základni trojuholníku je prežívaný v tzv. bipolárnej disfunkčnej, či tieňovej podobe. V oboch svojich podobách zrelej i nezrelej, môžeme túto bipolárnu disfunkciu označiť za nezrelú, pretože ide psychologický stav, ktorý nie je integrovaný.“[9] Jednoduchšie povedané, na vrchole máme archetyp bojovníka – archetyp v jeho plnosti (zdravý archetyp mužskej činnosti), na ostatných vrcholoch trojuholníka máme archetyp takpovediac degenerovaný (ak chlapec, muž nedozrieva v súlade so žiadúcim vývojom), čiže buď Zbabelca, alebo Afektovaného násilníka.

Pri 4 archetypoch chlapčenskej psychiky máme tieto prechody: „Božské dieťa sa obohatené skúsenosťami stáva Kráľom, Zrelé dieťa prechádza v Kúzelníka, Oidipovské dieťa v Milovníka a Hrdina sa premieňa v Bojovníka.[10] Tieto archetypy nachádzame v celých dejinách, ale jasne sú vyjadrené predovšetkým v mytológii.[11]

Pretože sa v našom článku venujeme predovšetkým psychologickým kvalitám týkajúcich sa vojny, tak nás zaujímajú predovšetkým archetypy bojovníka a kráľa.

V psychológii chlapca ide o Božské dieťa a Hrdinu.

Samotné Božské dieťa je veľmi zaujímavé. Na jednej strane je centrom univerza, plné životodarnej sily, všemocné a plné energie, na druhej strane však zároveň úplne bezmocné a slabé. Je to tiež prvý archetyp vo vývoji chlapca.

Jungiáni[12] veria, že Božské dieťa je žijúcim aspektom archetypálneho Ja, Ja s veľkým J, lebo nie je totožné s ja s malým j, čiže egom. Je zdrojom života, disponuje magickými, posilňujúcimi kvalitami.[13] Tento archetyp, z ktorého sa vyvinie archetyp kráľa prítomný v mužskej psychike je však zdravým, čistým vrcholom trojuholníka, ktorého dvoma radikálnymi a nezdravými vrcholmi na základni sú Malý tyran a Krehké princiatko. Príkladov z dejín je mnoho a oba tieto protipóly často stáli aj za vojnami.

Malý tyran považuje sám seba za stred vesmíru, avšak preto, aby tu boli ostatní len pre neho, venovali mu svoju pozornosť, uspokojovali jeho potreby (ktoré sú často neuspokojiteľné). Je pokrytcom a všetko s grandióznosťou odmieta, nič mu nie je nič dobré, tým ešte viac zraňuje sám seba . Jeho výraznými vlastnosťami sú arogancia, detinskosť, bezohľadnosť, narcizmus.

Presne tieto vlastnosti bývajú spojené s veľkými diktátormi.

Zároveň je malý tyran absolútny puntičkár, ktorý si kladie nesplniteľné ciele (Hitler je jedným z mála príkladov, spomeňme si len na jeho „vojenské“ rady, ktoré posielal na front veliacim dôstojníkom).

A ako sa skončí vývoj Malého tyrana: „Chce len byť a nechať ostatné veci prichádzať. Nechce nič urobiť. Umelec chce byť obdivovaný, bez toho, aby pohol prstom. Sám seba považuje za nedotknuteľného a nenahraditeľného. Často ponižuje a degraduje tých, ktorí sa snažia niečo dosiahnuť[14] (tu musím spomenúť Stalina).

Krehučké princiatko je protipólom Malého tyrana. Má slabú osobnosť a nekoná, je ufňukaný, rozmaznaný a bezmocný. Má málo kamarátov a v škole sa mu nedarí, často býva hypochondrický. „Celá rodina okolo neho skáče, len aby mal pohodlie. Pichľavými poznámkami na svojich súrodencov a očividnou manipuláciou s ich pocitmi prezrádza falošnosť svojej bezmocnosti.[15]

Môže sa pri tom stať, že pri výbuchu tyranského hnevu príde k premene malého tyrana na Krehučké princiatko.

Hrdina je archetyp, ktorý patrí k adolescentnému veku. Vyznačuje sa heroickým prístupom k životu, alebo k úlohám, ktoré život dáva. Tento archetyp zväčša dlho netrvá, avšak ak sa mužská psychika nevyvinie a ostáva na úrovni archetypu Hrdinu, tak ostáva nezdravá. Je hlavným vrcholom trojuholníka s radikálnymi vrcholmi Afektované násilníka a Zbabelca.

Afektovaný násilník má sklon imponovať druhým, cíti sa nadradení. „Miesto na tróne považuje za svoje prirodzené právo.[16] Na pochybujúcich útočí, býva samotárom, často až revolucionárom. „Má prehnaný pocit o svojej vlastnej dôležitosti a schopnostiach.[17] Často však zakopne o vlastnú nohu a ničí sám seba (Patton).

Zbabelec vyznačuje sa neochotou brániť sa v konfliktoch, uteká pred zápasom, je však z toho zúfalý. Pod tlakom sa zrúti, podvoľuje sa tlaku ostatných. Môže však vybuchnúť a zaútočiť.

PSYCHOLÓGIA MUŽA

ARCHETYP KRÁĽA

Archetyp kráľa je prvý čo do dôležitosti, je základom pre ostatné archetypy a udržuje ich v dokonalej rovnováhe.[18] Kráľ je nesmierne dôležitým prvkom psychiky, vychádza z Adama, z prvého človeka, plnohodnotného muža. (filozofi to nazývajú pojmom anthropos, hinduisti atmán) Kráľ je odrazom dokonalých kráľovských vlastností, je zhmotnením múdrosti kráľa Šalamúna a zbožnosti Dávida.

Kráľ presahuje akéhokoľvek skutočného, žijúceho človeka, dokonca sa mu dáva istý transcendentný charakter. „Smrteľný kráľ – muž stelesňujúci Kráľovu energiu, alebo nesúci ju v službe blížnym v službe kráľovstvu, v službe kozmu je ľahko zameniteľný. Je to len ľudský prostriedok, aby do sveta a života ľudských bytostí vniesol tento usporiaduvajúci a tvorivý archetyp [19]Bolo veľmi dôležité, aby tvorivá sila tejto energie nebola zväzovaná osudom starnúceho a slabnúceho smrteľníka. Keď povstal nový kráľ, energia Kráľa bola novoprevtelená a Kráľ ako archetyp bol obnovený v životoch všetkých poddaných kráľovstva.[20] Okolo archetypu Kráľa je združená a usporiadaná celá mužská psyché.

Dvoja funkcia Kráľa v jeho plnosti

Kráľ je stredom sveta, sedí na tróne umiestnenom na najvyššom kopci, alebo hore, z tohto centrálneho miesta[21] vyžaruje tvorivú silu.[22] Kráľ tiež vymedzuje priestor, v ktorom pôsobí a to, čo je mimo tohto priestoru je chaosom, negatívnym pólom kozmu. Ľudský kráľ je pritom do určitej miery stotožnením archetypu, jeho nestabilnou viditeľnou časťou, nikdy sa s ním však nedá stotožniť ako sme si vysvetlili nižšie, ba ani jeho stotožnením na určitý čas. Skôr ide o jeho viditeľné vyjadrenie, špeciálne viditeľné vo vojenských kultúrach (často s božským prvkom – máme nesmierne veľa príkladov – inka ( stelesnenie Intu na zemi), Avarský kagan, či egyptský faraón). Z toho sa aj derivuje jeho funkcia pri vydávaní zákonov. Od kráľa je už len skok k usporiadaniu celého kozmu, k onomu tajomnému poriadku, skrytému, ktorý sa nachádza za všetkým a jeho porušenie musí nutne vyvolať katastrofu.[23] (či už nazveme tento poriadok logom, alebo dharmou je menej podstatné, môžeme ho tiež hľadať v 52ročných mayských cykloch).

Panovníkovou povinnosťou je nielen prijímanie tohto dokonalého poriadku a jeho sprostredkovanie svojmu ľudu vo forme dokonalého sociálneho poriadku. Ešte omnoho dôležitejšou úlohou je pre neho svojou osobnosťou stelesňovať tento poriadok, prežívať ho vo svojom živote.[24] Ak sa mu to darí, všetko sa uberá v súlade s dokonalým poriadkom. To má za následok absolútny prospech kráľovstva.

Kráľ ma prinášať plodnosť a požehnanie.[25] Silný, plodný kráľ znamenal úrodu, hojnosť, tie najlepšie podmienky, zaujímavý je Starý zákon, kde v osobe Jakuba-Izraela sa v plodnosti odráža Boží prísľub. Rovnako opak sa rovnal tým najhorším víziám, preto bolo potrebné, aby Kráľ predával Kráľovskú energiu ďalej, aby sa Kráľovská energia prenášal z otca na syna. „Kráľ sa tak stal spojením s Božským svetom.[26] Okrem toho svoju energiu prenášal v určitej miere aj na významných mužov svojho kráľovstva – na svoju družinu, na svojich priateľov. To sa dialo v spirituálnom akte (často prísne rituálnom) požehnania. Môžeme dokonca povedať, že prenášali čiastočne aj požehnanie od Boha a z Božej vôle.

V Kráľovi v jeho plnosti teda nachádzame dva výrazné prvky: 1.prvok dokonalého poriadku kozmu a 2. prvok plodnosti a požehnania.

Tieňový kráľ: Tyran a Slaboch

Už sme si skôr ukázali štruktúru jednotlivých archetypov, ich pólovosť a to, že nie vždy sa nachádzajú vo svojej plnosti a rýdzosti, ale skôr že prichádza k odchýlkam. Trojuholník nám poslúžil k jednoduchej predstave štruktúry archetypu. Aktívny pól archetypu Kráľa (a teda vrchol trojuholníka) je Tyran, pasívnym pólom je Slaboch.

Myslím, že v histórii máme opäť nepreberné množstvo zástupcov oboch týchto pólov, stačí sa len pozrieť na vojenských veliteľov. „Tyranmi sa stávajú ľudia v kráľovských pozíciách (nielen králi), ktorí sa identifikujú s energiou Kráľa a sami seba už od nej nedokážu odlíšiť.[27] Tyrana všetci poznáme, zneužíva ostatných, je krutý a nemilosrdný pri ceste za svojimi záujmami. Tento archetyp, najmä ak je stabilným prvkom psychiky býva zároveň spojený i s narcizmom. „Takí ľudia skutočne veria, že sú stredobodom vesmíru a ostatní sú tu len preto, aby im slúžili.[28] Niekedy sa to prejavuje až v solipsistickom prístupe k životu a ustanovením vlastnej osoby za stred kozmu. Ako taký si samozrejme nepripúšťa žiadnu kritiku (Winston Churchill, Vladimír Iljič Uljanov _ Lenin). Inokedy je jeho agresivita a aktivita útekom pred zbabelosťou a slabosťou, resp. obavami z nich (Patton).

Archetyp Tyrana je pri tom príbuzný archetypu psychiky mladíka – Malého tyrana. Je to muž absolútne posadnutý, neschopný za žiadnu cenu ustúpiť a v prípade, že mu jeho plány nevychádzajú vedie seba i ostatných do katastrofy (Hitler).

ARCHETYP BOJOVNÍKA

Energia bojovníka, nech už sú jej ďalšie odtiene akékoľvek, je evidentne univerzálne prítomná v psychike všetkých mužov a civilizácií, ktoré vytvárame, bránime a zvelebujeme.[29] Môže však prísť aj k jej prekrúteniu, taktiež tento archetyp má svoje póly, môže byť využitý správne, ale rovnako ako ostatné môže byť zneužitý.

Bojovník vo svojej plnosti

Bojovník si dobre uvedomuje, kedy ma dostatočnú silu k tomu, aby protivníka pokoril bežnými prostriedkami a kedy sa musí uchýliť k alternatívnej stratégii. Je schopný objektívneho posúdenia vlastnej sily a vlastných schopností. Ak zistí, že by sa mu priamy útok nepodaril, odvedie protivníkovu pozornosť, nájde slabinu na krídlach jeho armády a až potom sa vrhne do bitky.[30] Bojovník sa vyznačuje bystrou mysľou, viac ako silným telom, vie, kedy má uderiť, vie aké dôsledky prinesie jeho útok, neuchyľuje sa ku krvavej pomste, ak vedie armádu myslí na svojich vojakov. Podobne ako Kráľ stelesňuje skrytý dokonalý poriadok. Presne vie, čo chce a vie, ako to má dosiahnuť.

Okrem tréningu je pre dosiahnutie kryštalickej jasnosti myslenia Bojovníka potrebné bezprostredné vedomie blížiacej sa (resp. hroziacej) smrti. Dobre si uvedomuje aký krátky a krehký je jeho život.[31] To ho však aktivizuje, na žiadne váhanie nie je čas, jeho rozhodnutia sú okamžité (Rommel). Nikdy sa nevzdáva, riadi sa intuíciou, vydáva rozkazy založené viac na reflexii ako na rozmýšľaní, pritom však vie bleskovo zhodnotiť danú situáciu. Je stelesnením sebakontroly.[32]

Taký človek má nezlomného ducha, obrovskú odvahu, nevie, čo je to strach, preberá zodpovednosť za svoje konanie a vyznačuje sa sebadisciplínou.[33] Pritom jeho oddanosť, vernosť, jeho pocity, jeho zmysel pre povinnosť sa vzťahujú k niečomu, čo jeho samotného vysoko presahuje, rovnako ako jeho záujmy, ide o nejaký vyšší cieľ, vyššiu ideu. Nežije pre seba, ale v službe nadosobnému cieľu. Na svoje úlohy pozerá nezaujato a vecne (do akej miery tak pôsobil nemecký vojnový štáb v 2.svetovej vojne je otázkou, avšak zrejme prestal slúžiť tomu, čomu mal a začal slúžiť režimu). V dôsledku toho koná Bojovník menej zaťažený svojimi vlastnými pocitmi, koná ráznejšie, svižnejšie a efektívnejšie, keď sám seba vylučuje z procesu.

Tieňový Bojovník: Sadista a Masochista

Aj archetyp Bojovníka má svoje póly, v ktorých stráca svoju plnosť a nerozvíja sa prirodzene. U Bojovníka sa to prejavuje najmä v krutosti. „Krutosť poznáme v dvoch podobách – krutosť bez vášne a krutosť vášnivá. Za príklad prvej podoby krutosti nám môže poslúžiť cvičenie, ktoré aplikovali nacisti pri tréningu jednotiek dôstojníkov SS. Účastníci dôstojníckeho výcviku chovali šteňatá o ktoré sa museli všestranne starať, museli nad nimi bdieť, keď boli choré, kŕmili ich, kúpali, hrali sa s nimi. Potom v ľubovolnom okamžiku určenom trénerom, dostali muži rozkaz šteňatá zabiť, pričom nemali prejaviť najmenšiu ľútosť.[34] Tak sa vytvárali z ľudí bezcitné stroje na mäsové vraždenie. Išlo o rozvitie sadistických motívov ľudskej psychiky, o prekrútenie energie Bojovníka.

Krutosť sa môže prejaviť aj vo vášňou (a afektom) nadobudnutej podobe, „vtedy, keď sme vydesení, alebo s nami lomcuje zlosť. V stresujúcich situáciách doprevádzajúcich skutočnú bitku zachvacuje muža(-ov) stav, ktorý by sme mohli nazvať „smädom po krvi[35] Taký stav však môže doprevádzať aj niektoré stresujúce situácie.[36]

To, že sadistický Bojovník masaker a krutosť miluje vidíme vo filme Generál Patton, kde si generál Patton prehliada dymiace pozostatky tankovej bitky posiatej zuhoľnatenými mŕtvolami amerických a nemeckých vojakov a vydýchne: „Bože, ako to ja milujem.[37]

Iným prvkom, pólom Bojovníka je Masochista, je to padavka, ktorá sa skrýva pod zúrivými záchvatmi Sadistu. Určitú dobu necháva zo sebou vláčiť, necháva ostatných prekračovať medze toho, čo si k nemu môžu dovoliť, avšak potom veľmi agresívne vybuchne.


[5] Tamtiež, s.15.

[6] A už vonkoncom nie dnešného vojaka. Zároveň opakujem upozornenie, že nech sú (resp. skôr boli) tieto rituály spojené s uvedením do pozície bojovníka, tak nešlo len o túto pozíciu, tá tvorila len časť pozície muža.

[7] GILLETTE, Douglas. MOORE, Robert: Kráľ, válečník, kouzelník, milovník aneb o mužské psychice., s.16.

[8] Ide o pojem C.G. JUNGA. Pripájam vysvetlenie Moora a Gilletta: „Jung a jeho nasledovníci zistili, že na tých najnižších úrovniach nevedomia je psychika každého človeka zakotvená v tom, čo Jung nazval „kolektívne nevedomie“, pozostávajúce s pudových vzorcov a energetických konfigurácií. Tieto archetypy sú s najväčšou pravdepodobnosťou predávané z generácie na generáciu geneticky a stávajú sa tým najzákladnejším východiskom nášho správania – teda myslenia, prežívania a našich typických ľudských reakcií. Archetypy plodia obrazy, ktoré tak dôverne poznajú umelci, básnici a náboženskí proroci.“ s.19 Toľko teda o archetypoch v podaní Moore-a a Gillette-a. Osobne však dávam archetypom iný rozmer ako akúsi apriórnu časť výbavy ľudskej psychicky vloženej mu Bohom, či už individuálne, alebo predávanú geneticky. Pre viac poznatkov pozri: JUNG CARL GUSTAV: Výbor z díla 2. Archetypy a nevědomí., Trans. Eva Bosáková, Kristína Černá a Jan Černý, Ed. Karel Plocek. Brno : Centa, 1997, 437 s.

[9] GILLETTE, Douglas. MOORE, Robert: Kráľ, válečník, kouzelník, milovník aneb o mužské psychice., s.21–22.

[10] Tamtiež, s.22.

[11] Pozri. JUNG, Carl Gustav., KERÉNYI, Karl: Věda o mytologii. Brno : Nakladatelství Tomáše Janečku, 2.vydanie, 1997, 255 s.

[12] Psychologická škola, ktorá naväzuje na dielo Carla G. JUNGA (patria sem aj Moore a Gillette)

[13] GILLETTE, Douglas. MOORE, Robert: Kráľ, válečník, kouzelník, milovník aneb o mužské psychice., s.28–9

[14] GILLETTE, Douglas. MOORE, Robert: Kráľ, válečník, kouzelník, milovník aneb o mužské psychice., s.30.

[15] Tamtiež.

[16] GILLETTE, Douglas. MOORE, Robert: Kráľ, válečník, kouzelník, milovník aneb o mužské psychice., s.38.

[17] Tamtiež.

[18] GILLETTE, Douglas. MOORE, Robert: Kráľ, válečník, kouzelník, milovník aneb o mužské psychice., s.49.

[19] Tamtiež.

[20] Tamtiež, s.49–50.

[21] Takéto strediská nazýva JUNG pojmom mandaly

[22] GILLETTE, Douglas. MOORE, Robert: Kráľ, válečník, kouzelník, milovník aneb o mužské psychice., s.51.

[23] O to sa pokúsil napríklad inka Pachacuti, avšak zvrat sa mu podaril len na dobu určitú a katastrofu predpovedanú svojim otcom neodvrátil.

[24] GILLETTE, Douglas. MOORE, Robert: Kráľ, válečník, kouzelník, milovník aneb o mužské psychice., s.53.

[25] Pozri napr. Gen 16,1–4, Gen 21,1–2, Gen 25,1, Gen 36,1–3, Gen 35,22–25.

[26] GILLETTE, Douglas. MOORE, Robert: Kráľ, válečník, kouzelník, milovník aneb o mužské psychice., s.57.

[27] GILLETTE, Douglas. MOORE, Robert: Kráľ, válečník, kouzelník, milovník aneb o mužské psychice., s.59.

[28] Tamtiež, s.61.

[29] Tamtiež, s.70.

[30] Tamtiež, s.71.

[31] Tamtiež, s.72.

[32] MOORE a GILLETTE dávajú za príklad Yula Brennera z filmu 7statočných a sám myslím, že je to výborný príklad.

[33] GILLETTE, Douglas. MOORE, Robert: Kráľ, válečník, kouzelník, milovník aneb o mužské psychice., s.73.

[34] Tamtiež, s.77.

[35] Česky krvežíznivost.

[36] GILLETTE, Douglas. MOORE, Robert: Kráľ, válečník, kouzelník, milovník aneb o mužské psychice., s.77–78.

[37] Tamtiež, s.78.

Autor : Peter Frišo / akvinsky 🕔09.02.2003 📕10.048

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře