Muž ako bojovník

Autor : Peter Frišo / akvinsky 🕔09.02.2003 📕6.210

1. O vojne a mužnosti

Muž ako bojovník, možno to dnes neznie dva krát príjemne. Vojna je v každom prípade dnes považovaná za stelesnenie zla. Osobne súhlasím, hlavne potom, čo sa hlavne na západe vytratilo mnoho z toho, čo mohlo byť eventuelne na vojne „lákavé“ (vojna prestáva byť hrdinským zápasom, keď ju vedú stroje a rakety vystreľované na diaľku).  V každom prípade so zabíjaním žiadny človek nesúhlasí, teda pokiaľ je psychicky zdravý – a nebudem sa tu teraz vyjadrovať o tzv. interupciách[1] , pretože to nie je ono téma,  ktorému sa mám venovať.

Zrejme tomu však nie vždy bolo tak. Pacifizmus bude pravdepodobne mladším bratom liberalizmu a nie je až tak úplne prirodzený, ako sa nám niekto snaží nahovoriť. Ak sa obrátime ďalej do minulosti, nájdeme tam vojnu ako významný faktor ľudskej psychiky a procesu jej utvárania. A to nielen ako faktor individuálny, ale aj ako faktor kolektívny. Napriek silnému oslabeniu[2] tohto faktoru predovšetkým v západnej kultúre, ostáva predsa len prítomný v našej psychike.  

So silným oslabením tohto faktoru, sa zároveň vytrácajú aj rituály a rituálne praktiky. Často ide najmä o mladých chlapcov, ktorý v minulosti prostredníctvom iniciačných rituálov boli uvedení do stavu dospelosti, s chlapcov sa stávali bojovníci a lovci. K tejto téme však len okrajovo, pretože význam rituálov nie je len vojenský. „Takmer všetky tieto rituálne praktiky boli behom storočia západnou civilizáciou zabudnuté, alebo sú uchovávané v jednoduchšej a menej aktívnej forme – tento fenomén nazývame pseudoiniciácia.[3] Zodpovednosť za to nesú protestantizmus, osvietenstvo a vôbec liberalistické koncepcie. „Odstránením rituálov sme sa pripravili o praktiky, vďaka ktorým muži a ženy nadobúdali pohlavnú identitu, vnútorným, zrelým a život obohacujúcim spôsobom.[4] To je informácia podstatná pre dnešok, kedy sa chlapec nepremieňa na muža a chýba mu tak 1časť zo skladačky jeho psychiky. Aj tu sú korene dnešného pacifizmu, avšak ako som uviedol, problematika rituálov je podstatná len v súvislosti, že dnešný chlapec sa nepremieňa zdravou cestou na muža charakterizovaného aj ako bojovníka (príklad zo stredoveku – chrabrý rytier), ale sa mení na bojovníka takpovediac zákerného (bezcharakterný byznysman, muž podvádzajúci manželku a striedajúci ženy). Na záver by som pripomenul, že rituály (a to nielen iniciačné) boli a aj sú s vojenstvom spojené a to nielen v minulosti, ale aj teraz. 


[1] Dovolím si však aspoň poznámku pod čiarou, aby bol môj názor v tejto veci jasný. Ak by sme zovšeobecňovali, tak dnešný človek sa stavia proti vojne a vraždám, zároveň však zabíja nenarodené deti (pohľad veriacich), alebo aspoň zabraňuje, aby prišli na svet – zabraňuje teda vzniku života. (pohľad ateistický) Aj v ateistickom pohľade tak rozhoduje, kto bude a kto nebude žiť. Akú ma teda ešte človek hodnotu ? Touto rečníckou otázkou sa len obraciam na moralistov, ktorým sa vraj hnusí zabíjanie, ale na druhej strane dajú pár papierikov, aby sa nemuseli starať o dieťa, ktoré nevzniklo zo vzduchoprádzna, ale za ktorého vznik sú sami zodpovední.   

[2] Zrejme však nejde len o oslabenie, ale aj o degeneráciu, či mutácie. Chlapec, ktorý zoberie otcovu zbraň a postrieľa pol rodiny, potom čo videl Ramba je zrejme príkladom ako sa prezentuje v dnešnej dobe fenomén vojny v ľudskej psychike – alebo ako si neskôr ukážeme, ide o nezvládnutie archetypu, o jeho radikálny negatívny pól. 

[3] GILLETTE, Douglas. MOORE, Robert: Kráľ, válečník, kouzelník, milovník aneb o mužské psychice. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2001, s.9. 

[4] Tamtiež, s.10.

Autor : Peter Frišo / akvinsky 🕔09.02.2003 📕6.210

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře