Winston Spencer Churchill

Autor : Peter Frišo / akvinsky 🕔02.11.2002 📕10.407

8. Kapitola - Nemecká hrozba

(+ I. diel memoárov z druhej svetovej vojny)

Tak konečne sme sa dostali k najdôležitejšej a zároveň k najnapínavejšej časti životopisu Winstona Churchilla doplneného najlepšími ukážkami z jeho diela 2.svetová vojna. To síce písal až po vojne, ale v mnohom ukazuje skutočnosti už pred vypuknutím 2.svetovej vojny. Pred tým, ako sa pustíme do analyzovania“ Churchillového času“ musíme si ukázať zvláštnosť knihy, ktorú si podrobne rozoberieme. Celé dielo je totiž stavané ako Winstonove memoáry, pričom ústredným bodom celého diania je Winston, akoby celú vojnu režíroval on a všetko sa odohráva okolo jeho osoby, no aby sme nemali skreslené predstavy pozorný čitatelia vedia, že Winston vysvetlil ako je kniha koncipovaná už na začiatku:

Tieto zväzky považujem za pokračovanie I. svetovej vojny, ktorú som vykreslil v Svetovej krízi, Východnom fronte a v Dôsledkoch. Spoločne - ak sa mi podarí dielo dokončiť – obsiahnú prehľad druhej 30.ročnej vojny. Ako v predchádzajúcich zväzkoch i tu som sa držal, ako to len bolo možná, metódy Defeových Pamätí istého gavaliera, v ktorých autor navlieka prehľad udalostí a úvahy o významných vojenských a politických udalostiach na niť osobných zážitkov. Som asi jediný, kto prešiel obidvomi kataklizmami, aké zaznamenali ľudské dejiny, vo vysokom vládnom postavení

Už v prvom diely nazvanom Blíži sa búrka hovorí o svojej knihe a období o ktorom ideme hovoriť:

Mojim cieľom – cieľom človeka, ktorý v tých dobách žil je ukázať ako ľahko sa tragédii druhej svetovej vojny dalo zabrániť, ako nenávisti tých zlých napomáhala slabosť dobrých, ako zriadenia a zvyky demokratických štátov, keď nie sú spojené do väčších celkov, postrádajú prvky trvalosti a presvedčivosti, ktoré jediné môžu poskytnúť bezpečie chudobným ľudovým masám a ako žiadna politika, dokonca ani v záležitostiach týkajúcich sa holého prežitia sa nedá sústavne prevádzať dlhšie než 10- 15 rokov. Uvidíme ako sa rozhodnutia vychádzajúce z opatrnosti a zdržanlivosti môžu stať hlavnými príčinami smrteľného ohrozenia ako zlatá stredná cesta, po ktorej sa dávame z túžby po bezpečí a kľude, môže za určitých okolností viesť rovnou cestou do skazy. Uvidíme ako potrebná je široko založené medzinárodná aktivita, na ktorej by sa po mnoho rokov podieľala rada štátov bez ohľadu na dvíhajúce sa a klesajúce vlny v ich politike.

30. roky zaujímajú v živote Veľkej Británie zvláštne miesto. Ako vo vnútornej, tak i v zahraničnej politike to boli pre Britániu naozaj ťažké roky. V Británii bol život podobný iným krajinám – vysoká nezamestnanosť, štrajky, nízke mzdy a vysoké ceny. V roku 1932 bola založená Britská fašistická línia na čele s Osvaldom Mosleym a v roku 1935 bol schválený krajne reakčný zákon o vzbure. Veľká Británia začala zavádzať clá, hlavne prostredníctvom Nevilla Chamberlaina syna Josepha Chamberlaina, ktorý bol v Baldwinovej vláde ministrom financií.

30. roky boli smutnou dobou i pre Winstona Churchilla. V tejto dobe sa ponoril do novinárskej a spisovateľskej práce a trávil mnoho času v Chartwelle. Do Dolnej Snemovne prichádzal len vtedy, keď sa chcel vyjadriť k nejakému problému. Vydal sa i na cestu do Ameriky, kde bol hosťom svojho priateľa Bernarda Barucha. Po návrate sa Winston začal venovať rybárstvu a poľnohospodárstvu a i keď to znie krajne ironicky získal za svoje pestovateľské kúsky i nejaké ceny. Tiež začal pracovať na Životopise vojvodu v Marlborough svojho slávneho predka. Churchill prečítal všetko, čo bolo o jeho slávnom predkovi kedy napísané a jeho život poznal veľmi dobre, navyše mal mnohé materiály v Blenheime. Winston sa i na túto knihu veľmi dobre pripravil a podobne ako pri iných svojich knihách si prizval mnoho fundovaných odborníkov a vedeckých pracovníkov. Táto práca Winstonovi pomohla v znalostiach v obore európskych politických dejín a dejín vojenstva. Medzitým však našiel nový zmysel života v črtajúcom sa nebezpečenstve po 30.januári 1933 kedy sa stal Nemeckým kancelárom muž, ktorý svojím chorým mozgom dokázal priviesť ľudstvo na hranicu skazy – bol to Adolf Hitler. Pod jeho vedením a za pomoci jeho skvelej demagogickej družiny (uvediem len niekoľkých: majster demagóg po Cicerovi asi druhý najlepší rečník Joseph Goebbels, šialený letec Goring, Rudolf Hess, nahlúply veliteľ SA Rohm, Hitlerova pravá ruka Hitlera, nechutný rasista a veliteľ SS Heinrich Himmler, admirál Donitz ale hlavne vojenské mozgy reprezentované hlavne Rommelom,Gauderianom, či Mansteinom) začalo Nemecko dvíhať hrozivo pravicu a volať po odvete.

Prvé Churchillove „vízie“ novej vojny sa objavili už v roku 1922 v diele Dôsledky (Následky) a podobne ich potom interpretoval v roku 1928 (stále pred nástupom Hitlera). A tak čítame:

Až na úsvite 20.storočia kresťanskej éry začala vojny pôsobiť ako potencionálny ničiteľ celého ľudstva. Rozdelením ľudstva na významné štáty a ríše, prevádzané vstupom národov do štádia úplného kolektívneho vedomia, umožnilo plánovanie a uskutočnenie masakrov v takej miere a s takou úpornosťou, aké si predtým nikto nevedel ani predstaviť. Všetky ušľachtilé cnosti jednotlivcov boli sústredené, aby posilnili deštruktívnu schopnosť más. Priaznivý stav financií, zdroje celosvetového úveru a obchodu i akumulácie obrovských kapitálových rezerv umožňovali sústrediť na dlhú dobu energiu celých národov k ničeniu. Demokratické inštitúcie odrážali vôľu miliónov. Vzdelanie nielenže priblížilo priebeh konfliktu chápaniu občanov, ale naviac umožňovalo do značnej miery použiť každého jednotlivca k daným účelom. Tlač poskytla prostriedok k zjednoteniu a vzájomnému stimulovaniu. Náboženstvo, ktoré sa diskrétne vyhýbalo konfliktu v zásadných veciach, ponúkalo povzbudenie a útechu vo všetkých podobách a nestranne všetkým bojujúcim. A konečne veda všetky svoje poklady a poskytla všetky svoje tajomstvá zúfalým požiadavkám ľudí a dala im do rúk inštitúcie a aparát, ktoré boli svojou povahou takmer rozhodujúce. Dôsledkom toho všetkého bolo, že sa prejavili mnohé nové rysy. Miesto, aby boli vyhladované iba opevnené mestá, boli takým pokusom, totiž snahe o zničenie pomocou hladu podrobované, alebo vystavované celé národy. Vojny sa zúčastnilo, tak či onak, všetko obyvateľstvo, všetci boli rovnakým cieľom útoku. Cesty vzduchom umožňovali, aby skaza prichádzala ďaleko za bojové línie až k ženám, deťom, starcom a nemocným, ktorí by boli bývali v predchádzajúcich vojnách pravdepodobne ušetrení. Milióny mužov udržovali chod priemyslu a starali sa o organizáciu železníc, lodnej a automobilovej dopravy. Znamenitý pokrok v liečbe a v chirurgii ich znovu a znovu vracal do pekla vojny. Nebolo premárnené nič, čo mohlo prispieť k procesu vojnového mrhania. I posledný kŕč umierajúcich bol vojenský využitý. Ale všetko, čo sa udialo počas 4 rokov svetovej vojny bolo iba predohrou toho, čo sa chystalo na piaty rok. Ťaženie roku 1919 by sa bývalo stalo svedkom nesmierneho rastu skazonosných síl. Keby si Nemci udržali morálku a usporiadane ustúpili k Rýnu, v lete 1919 by proti nim boli nasadené sily a metódy, ktoré by sa nedali zrovnať s ničím, čo bolo do vtedy použité. Tisíce lietadiel by boli bývali zničili ich mestá. Desaťtisíce diel by bývali rozstrieľali obranné postavenia na ich fronte. Boli zahájené prípravy umožňujúce trvalo prepravovať štvrť milióna mužov naraz v mechanických vozidlách, ktoré by denne postúpili o 15 – 20 kilometrov. Otravné plyny neobyčajnej ničivosti, pred ktorými by chránila iba maska (ktorú by Nemci nezískali včas), by boli ochromili všetok odpor a paralyzovali by všetok život na nepriateľskom úseku frontu, proti ktorému by bol vedený útok. Nemci tiež nepochybne mali svoje plány. Ale hodina hnevu už skončila. Bolo dávno znamenie úľavy a hrôzy roku 1919 zostali pochované v archívoch veľkých protivníkov. Vojna skončila rovnako rýchlo a všeobecne, ako začala. Svet zdvihol hlavu, porozhliadal sa po scéne skazy a víťazi i porazení si vydýchli. V stovkách laboratórií, v tisícich arzenálov, továreň a kancelárií sa ľudia náhle prebrali a otočili sa chrbtom k úlohám, ktorými boli až dovtedy pohltení. Projekty boli odložené neúplné a nedokončené, ale vedomosti zostali uschované: údaje , výpočty a objavy boli ministerstvami obrany všetkých zemí zhrnuté dohromady a uložené pre ďalšiu potrebu. Ťaženie roku 1919 nebolo vybojované, ale myšlienky ostali zachované. V každej armáde sa pod pláštikom mieru skúma, rozpracováva a pripravuje, aby sa prípadná ďalšia vojna neviedla zbraňami a formáciami z roku 1919, ale ich vyvinutejšími a rozšírenejšími podobami, ktoré budú nezrovnateľne mocnejšie a ničivejšie. A práve za týchto okolností sme vstúpili do oného obdobia vyčerpania, ktoré sa nazýva mierom. V každom prípade nám aspoň poskytuje príležitosť zvážiť všeobecnú situáciu. Vyvstávajú pred nami niektoré pochmúrne skutočnosti, tvrdé a neúprosné ako obrysy hôr vystupujúcich z valiacej sa hmly. Je jasné, že nabudúce sa na vojne bude podieľať všetko obyvateľstvo, všetci budú nasadení až do úplného vyčerpania a všetci budú vydaní na pospas besneniu nepriateľa. Je jasné, že národy ktoré sú presvedčené, že ich život je v stávke, sa nezastaví pred použitím žiadnych prostriedkov, ktorými by uhájili vlastnú existenciu. Je pravdepodobné – vlastne dokonca isté – že medzi prostriedky, aké budú mať k dispozícii nabudúce, budú i také, ktoré povedú k všeobecnému a možno i k nekontrolovateľnému ničeniu. Ľudstvo sa ešte nikdy neocitlo v podobnom postavení. Bez akéhokoľvek výraznejšieho pokroku v morálke a bez schopnosti podriadiť sa múdrejšiemu vedeniu dostalo po prvý krát nástroje, ktorými si bezpečne môže privodiť vlastné vyhubenie. Až sme teda víťazoslávne a s námahou dospeli. Uronili by sme dobre, keby sme sa na chvíľu zastavili a zamysleli sa nad novými podobami svojej zodpovednosti. Smrť stojí v pozore poslušná, čakajúca, ochotná slúžiť, pripravená zraziť národy na svojou kosou en masse , pripravená na povel rozdrviť na prach a bez nádeje na obnovu, čo ešte zostáva z civilizácie. Čaká len na rozkaz. Čaká ju od krehkej, zmätenej bytosti, ktorá bola po dlhú dobu obeťou tejto civilizácie, ale ktorá sa teraz – i keď len na teraz – stala jej pánom.

V roku 1935 však už upustil od nekonkrétnych vízií a upriamil sa na konkrétnu politiku – nebezpečenstvo fašistického Nemecka. Práve tieto roky patria pre Britániu k najhorším v medzivojnovej epoche. Winston sa vyjadroval o rokoch 1931- 1935 podobne ako minister pre koordináciu obrany sir Thomas Inskip, ktorý ich v roku 1939 nazval rokmi, ktoré zožrali kobylky. Toto obdobie je charakteristické hlavne extrémnym pacifizmom, v ktorého čele stál labouristický predseda George Lansbury. Behom týchto 5 rokov sa situácia na európskom kontinente zmenili na nepoznanie. Churchill v tomto období opäť pochopil zmenu. V 1.svetovej vojne tanky v ďalšej sa mali rozhodujúcimi zbraňami stať lietadlá, čo Churchill opäť pochopil, Jeho prejavy na tému letectvo patria k najlepším v Dolnej Snemovni. Jeden z nich Vám práve ponúkam.

Sme, ako sa všeobecne pripúšťa, až na 5.mieste v sile letectva a kto vie, či vôbec. Dosahujeme iba polovičnú silu, akou disponuje náš najbližší sused Francúzsko. Nemecko rýchlo zbrojí a nikto mu v tom nezabráni. To je zrejme úplne jasné. Nikto nenavrhuje preventívnu vojnu, ktorá by Nemecku zabránila v porušovaní Versaillskej zmluvy. Bude teda zbrojiť, už to robí a robilo to i predtým. Nemám podrobnejšie správy, ale je dobré známe, že tento nesmierne národ so svojím vedeckým potenciálom a svojimi továrňami – s tým, čomu sami hovoria“letecký šport“ – dokážu s nesmiernou rýchlosťou vybudovať behom veľmi krátkej doby najmocnejšie letectvo použiteľne k akýmkoľvek úlohám, útočným rovnako, ako ku obranným. Bojím sa dňa, kedy sa v rukách dnešných vládcov Nemecka ocitnú prostriedky ohrozujúce samé srdce britského impéria. Mohli by sme sa ocitnúť v postavení, ktoré by bolo odporné každému človeku, ktorý si váži slobody jednania a nezávislosti a tiež v postavení, ktoré by znamenalo krajné ohrozenie našeho husto usídleného, mierneho obyvateľstva zaoberajúceho sa svojou každodennou prácou. Bojím sa toho dňa, ktorý možno nie je až tak vzdialený. Možno je vzdialený len necelý rok, alebo 18 mesiacov. Ešte je čas, aby sme podnikli potrebné opatrenia, ktorým sa nám nedostáva. Nedostáva sa nám opatrení, ktorými by sme dosiahli rovnováhu. Žiadny národ hrajúci úlohu, akú my hráme vo svete, nemá právo ocitnúť sa v postavení, v ktorom môže byť vydieraný ...

Žiadny z dôvodov ku sťažnosti medzi víťazmi a porazenými navzájom nebol odstránený. V Európe i vo svete ešte nikdy tak nebesnil duch agresívneho nacionalizmu. Locarnské dni, keď sme si robili veľké nádeje na znovuzjednotenie rodiny európskych národov, sú dávno preč ...

A pokračujme ďalším, ktorý podobne dokazuje Winstonovu dobrú informovanosť a politickú orientáciu prichádzajúcu zároveň s nástupom fašizmu v Nemecku:

Za prvé tvrdím, že Nemecko už teraz disponuje vojenským letectvom – to znamená bojovými peruťami s potrebným pozemným zabezpečením a potrebnými zálohami vycvičeného mužstva aj materiálu – ktoré čaká len na rozkaz, aby sa predstavilo ako organizovaný celok a že toto nezákonné letectvo sa prudko približuje k dosiahnutiu rovnováhy s naším. Za druhé, ak bude Nemecko uskutočňovať svoj plán bez urýchlenia a ak budeme my pokračovať v našom pláne bez spomalenia a uskutočníme zvýšenie počtu ohláseného parlamentom minulý rok v júni, touto dobou sa nemecké letectvo prinajmenšom vyrovná nášmu a možno je i silnejšie. Za tretie, na rovnakom základe – to znamená za predpokladu, že obe strany budú pokračovať vo svojom terajšom pláne – v ich dnešnej podobe – najneskôr do konca roku 1936, to znamená o rok neskôr a za dva roky od dnešného dňa, bude nemecké letectvo takmer o 50 % silnejšie a v roku 1937 bude tvoriť takmer dvojnásobok nášho. To všetko platí, ako hovorím za predpokladu, že Nemci svoj plán neurýchlia a my vlastné nespomalíme.

Churchill pri písaní o tejto situácii ukázal i svoj typický zmysel pre humor, ktorý si odniesol vtedajší“ hlavný vinník“ ministerský predseda:

Vtedy mi ležali v hlave verše neznámeho autora venované železničnému nešťastiu. Naučil som sa ich zo zväzku karikatúr pretlačených z časopisu Punch, nad ktorým som vysedával v škole v Brightone, keď mi bolo 8 rokov:

„Kto riadi ten kodrcavý vlak?

Nápravy škrípu, spriahli sa tiež tak

a výhybky i polnoc sa blíži

a spánok strojvodcovi už viečka kríži

a návestne v tme márne púta zrak,

lebo Smrť riadi kocrdavý vlak.

V októbri 1935 sa konali voľby. Konzervatívci po dlhom čase vyhrali. Baldwin však Churchilla práve za jeho postoj do vlády nezaradil. V roku 1936 sa stal kráľom Veľkej Británie Eduard VIII., ktorý mal od začiatku problémy s vládou, ale hlavne s ministrom financií Nevillom Chamberlainom a keď si kráľ navyše chcel vziať 2 krát rozvedenú Američanku Simpsonovú, predseda vlády Baldwin ho volal k poslušnosti. Churchill sa jasne postavil na stranu Eduarda, ten však dal prednosť láske, abdikoval a odišiel do Francúzska. Churchill sa zatiaľ stihol opäť venovať i literárnej činnosti a pustil sa do písania historického štúdia o udalostiach od Versaillskej konferencie, no čoskoro ju zanechal a pustil sa do písania Dejín anglicky hovoriacich národov. Potom sa opäť vrátil ku kritike Nemecka. Churchill neustále vyzýval k znovuvyzbrojeniu a to čo najrýchlejšie, ako napríklad 28.júla 1936:

Za prvé stojíme pred najvážnejším nebezpečím a ohrozením v celej našej histórii. Za druhé nemáme nádej, že by sme tento problém mohli vyriešiť inak ako za spolupráce s Francúzskom. Spojenie britského loďstva s francúzskou armádou a so spojenými leteckými silami operujúcimi z miest tesne za Francúzskymi a Belgickými hranicami i so všetkým za čím Británia s Francúzskom stojí, vytvorí odstrašujúce sily, v ktorých spočíva naša spása. V každom prípade je to naša najväčšia nádej. Ak prejdeme ku podrobnostiam musíme odstrániť všetky prekážky brániace rastu našich síl. Zrejme nedokážeme zaistiť proti všetkým možným nebezpečenstvám. Musíme sa sústrediť na to, čo je životne dôležité a inde sa zmieriť s porážkou. Aby sme sa dostali k ešte presnejším návrhom, musíme dať zvýšeniu našej leteckej sily prednosť pred všetkým ostatným. Za každú cenu musíme primeť výkvet našej mládeže, aby sa stali pilotmi lietadiel. Bez ohľadu na lákadlá, aké im budeme nútení ponúknuť, musíme využiť všetky zdroje a všetky prostriedky. Musíme zrýchliť a zjednodušiť výrobu lietadiel a rozšíriť ju na najvyššiu možnú mieru a tiež nemôžeme váhať pri uzatváraní zmlúv s inými zemami, aby sme získali čo najväčšie množstvo leteckého materiálu a výzbroje všetkého druhu. Hrozí nám nebezpečenstvo, akému sme doteraz nikdy neboli vystavení – dokonca ani na vrchole ponorkovej vojny (ˇ1917). Neustále sa mi vracia jediná myšlienka: Mesiace rýchlo ubiehajú. Ak sa opozdíme s posilami pre našu obranu, môže sa stať, že nám v dokončení tohto procesu zabráni prevaha sily.

28.mája 1937 odstúpil Baldwin pre svoj pokročilý vek. Jeho nástupcom sa Neville Chamberlain. Ten sa domnieval, že sa stane zástancom a záchrancom mieru. Dúfal, že Nemecko bude bojovať proti Sovietskemu zväzu a tak sa oba štáty zničia. Chamberlain akoby zabudol, že v Nemecku vládne Hitler a asi nikdy nečítal Mein Kampf. V roku 1938 prišiel Mníchov a“ skvelý ťah“ a bol jedným so strojcov rozbitia Československa. (Pre Hitlera to bolo len splnenie Fall Grun) Pozrime sa ako to videl Winston: „Chamberlain sa vrátil do Anglicka. V Hestone, kam priletel, mával spoločným prehlásením, ku ktorému Hitlera prinútil a prečítal ho davu ľudí, ktorí ho prišli privítať. Keď jeho auto prechádzalo špalierom jasajúcich ľudí, povedal Halifaxovi: „Toto všetko vydrží najviac tak 3 mesiace“, ale z okna na Downing Street znovu mával svojím papierom a použil týchto slov: „Dnes po druhý krát v našich dejinách prišiel z Nemecka čestný mier. Verím, že je to mier pre našu dobu.” Winston vedel hneď, že Mníchov je len krytím skutočných nemeckých plánov a hádam prvý krát sa postavil za spojenectvo zo Sovietskym zväzom. Dokonca, keď Chamberlain odletel do Mníchova, Churchill požiadal Edena, Lloyda, Cecila a Attleeho o podpísanie a poslanie telegramu, aby nepripustil odovzdanie Československa. Churchill mal v tomto čase slzy v očiach. Parlament napriek Winstonovi schválil dohodu 366 hlasmi proti 114. Nová vojna sa blížila míľovými krokmi. V tom čase hlavne bojoval za dosiahnutie spojenectva so Sovietskym zväzom. Keď však prišlo k podpísaniu paktu o neútočení medzi von Ribbentropom a Molotovom, Churchill mohol len konštatovať na margo blížiacej sa katastrofy:

Táto smutná história nesprávnych úsudkov, ktoré si vytvorili schopní ľudia, ktorí to mysleli dobre práve vrcholí. Za to, čo nás všetkých malo postihnúť, padá na ľudí nesúcich zodpovednosť, nech boli ich pohnútky sebaušľachtilejšie, vina pred históriou. Ak sa ohliadneme späť a uvidíme všetko, čo sme odhodili: Nemecko odzbrojené posvätnou zmluvou, Nemecko znovuvyzbrojené porušením posvätnej zmluvy, premrhanú leteckú prevahu a dokonca i rovnováhu, Porýnie obsadené násilím a Siegfriedovu líniu buď už vybudovanú, alebo práve dobudovanú, vytvorenie Osy Berlín – Rím a strávenie Rakúska ríšou, opustenie Československa a jeho skaza spôsobená Mníchovskou dohodou, pevnostnej línie v nemeckých rukách a mohutný arzenál Škody najbližšie vyrábajúci výzbroj pre nemecké vojská, na jednej strane mávnutie rukou nad úsilím prezidenta Roosevelta stabilizovať, alebo vyhrotiť európsku situáciu zásahom Spojených štátov a na druhej strane prehliadanie nepochybenej ochoty sovietskeho Ruska spojiť sa so západnými mocnosťami a urobiť všetko pre záchranu Československa, odmrštenie služieb 35 českých a slovenských divízií proti ešte nevyzretej nemeckej armáde v dobe, keď sama Veľká Británia bola schopná vyslať na zosilenie frontu vo Francúzsku najviac 2 divízie – to všetko hodené do vetru.

A teraz, keď boli všetky tieto možnosti a výhody premárnené, alebo odhodené. Veľká Británia sa naraz vzchopí k činu, popadne za ruku Francúzsko a prikročí ku garantovaniu územnej celistvosti Poľska – toho istého Poľska, ktoré sa pred 6 mesiacmi s apetítom hyeny podieľalo na plienení a skaze Československa. Malo zmysel bojovať kvôli Československu v roku 1938, keď nemecká armáda mohla nasadiť na západnom fronte s biedou 6 vycvičených divízií a keď Francúzi mohli s takmer 60, alebo 70 divíziami preniknúť cez Rýn a ďalej do Porúria. Ale to sa považovalo za nerozumné, prirýchle a neodpovedajúce úrovni moderného intelektuálneho myslenia a morálky. Avšak teraz sa obe západné demokracie konečne vyhlásili, že sú pripravené spojiť svoj život s územnou celistvosťou Poľska. I keby sme akokoľvek skúmali a obracali naruby históriu ľudstva, asi by sme ťažko našli obdobu tohto nečakaného a úplného obratu po 5, či 6 rokoch politiky bezstarostného, chlácholivého uzmierovania a jeho premenu, uskutočnenú prakticky cez no, v ochotu prijať evidentne bezprostredne hroziacu vojnu za omnoho horších podmienok a čo v najväčšom merítku. Naviac, ako sme vlastne mohli brániť Poľsko a splniť svoje záruky? Jedine vyhlásením vojny Nemecku a útokom na omnoho silnejší Západný Val a silnejšiu nemeckú armádu, než pred akými sme cúvli v roku 1938. Tu je rada míľnikov lemujúcich cestu ku skaze. Tu je výpočet kapitulácií pred neustále rastúcou nemeckou mocou, najskôr keď bolo všetko jednoduché a potom, keď začalo byť všetko ťažšie. Ale teraz sa konečne Briti a Francúzi prestali podriaďovať.

Churchill mal úplnú pravdu. Hitlera – dosiaľ neporazeného – lákalo, ako to už vyjadril v Mein Kampf dobiť svet a záruk, ktoré dali západné demokracie Poľsku sa nebál. Iste poznáte, ako sa zorganizoval incident v Gliviciach – prvý vážny krok na zlikvidovanie Poľska. (Fall Weiss) Od neho bol už kúsok k 1.septembru, kedy hordy Nemcov vtrhli do Poľska, čím sa začala 2.svetová vojna. No zároveň s ňou prišiel i Churchillov čas. Sám sa pripravil na všetko:

Sám som vytiahol vlastné zbrane, ktoré boli veľmi dobré. Zatiaľ, čo môj osobný strážca Thompson (bývalý detektív zo Scotland Yardu) spal, tak som strážil ja a keď som spal ja strážil on. Tak nás nikto nemohol odrazu prekvapiť. V týchto hodinách som vedel, že ak príde vojna – a kto mohol pochybovať, že príde? – hlavné bremeno dopadne na mňa.

Autor : Peter Frišo / akvinsky 🕔02.11.2002 📕10.407

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře