Winston Spencer Churchill

Autor : Peter Frišo / akvinsky 🕔02.11.2002 📕7.978

4. Kapitola - Liberálny politik

Ministerstvo obchodu malo radu rozdielnych funkcií. Do jeho kompetencií patrili obchod, priemysel, nákl. doprava námorná i železničná), patenty, robotníci i problémy s nimi. Winston najprv presadil zákon o zriadení jednotnej správy londýnskeho prístavu, čím tam zaviedol poriadok. Potom dosiahol 8 - hodinovú pracovnú dobu v uhoľnom priemysle. Pri sociálnej problematike na neho silne pôsobil Lloyd George. V októbri 1909 pripravil zákon o sprostredkovaní práce, čo pomáhalo znížiť nezamestnanosť a pustil sa do iných sociálnych reforiem (peniaze pre starých ľudí, nemocenské, poistenie pre prípad invalidity, či úrazu). Winston sa v tomto čase postavil proti zbrojeniu, čo mu neprinieslo prospech a neskôr pochopil, že sa mýlil. Na január 1910 boli vypísané ďalšie voľby. Liberáli síce vyhrali, no nemali už v parlamente väčšinu. Winston sa stal v 35 rokoch ministrom vnútra. Zároveň sa začal zaujímať o zahraničnú politiku a začal zdôrazňovať nebezpečenstvo vojny s Nemeckom. Ako minister vnútra tvrdo zakročil ak prišlo ku štrajkom napríklad v novembri 1910 vo Walese medzi baníkmi. 18.novembra dostali riadny výprask surfražetky, keď chceli preniknúť k parlamentu (na 300 surfražetiek poslal Winston 1200 policajtov). V decembri 1910 narazila polícia na ozbrojených lupičov, ktorý zabili 3 policajtov a obsadili klenotníctvo. 3.januára prišla Churchillovi správa , že zločinci sú na Sidney Street 100. Winston poslal armádu, políciu a dokonca i delo. Operáciu riadil sám. Dom nakoniec zhorel i so zločincami. V decembri sa konali i ďalšie voľby no priniesli rovnaké výsledky ako tie pred nimi. V lete 1911 vypukla jedny štrajková vlna za druhou. Churchill všetko potlačil. Vďaka tomu si nadrobil mnoho problémov. Medzitým si bol už Winston istý, že vypukne vojna a tak začal robiť opatrenia proti špionáži. Začal navštevovať ministerstvo vojny i ministerstvo zahraničných vecí, kde mu minister vojny Haldane vždy pomáhal. Zvlášť často sa stretával s náčelníkom operačnej správy ministerstva vojny generálom Henrym Wilsonom. Na základe svojich vedomostí spísal memorandum o vojenských aspektoch kontinentálneho problému a odovzdal ho predsedovi vlády. Tento dokument nepochybne pokladajú historici i vojenskí činitelia za Churchillov úspech a dokazujú Churchillov dobrý prehľad v medzinárodnej situácii. Svedčil tiež o tom, že Churchill pri svojom vojenskom vzdelaní sa dokáže rýchlo orientovať v rade závažných vojenských otázok. Podarilo sa mu zhromaždiť najzaujímavejšie názory a vývody význačných vojenských odborníkov a presiať ich svojimi názormi. Churchill dokonca odhadol Schlieffenov plán, hoci ho predtým nepoznal a navrhol, aby bol do Francúzska vyslaný britský expedičný zbor zložený z 13 divízií (okolo 300 000 mužov). Žiadal tiež prudký rozvoj loďstva a čakal slabé výkony Ruska. Asquith rozdal memorandum členom výboru imperiálnej obrany, ktorý tvorili prední členovia vlády a nejakí velitelia. Výbor zasadal 23.augusta 1911. Na zasadaní boli vypočuté správy o plánoch ministerstva vojny a admirality. Vyslanie expedičného zboru do Francúzska v prípade vojny bolo schválené. 23.októbra sa Winston stal ministrom vojenského loďstva (prvý lord admirality), výmenou za McKennu, ktorý si zobral ministerstvo vnútra.

Autor : Peter Frišo / akvinsky 🕔02.11.2002 📕7.978

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře