Winston Spencer Churchill

Autor : Peter Frišo / akvinsky 🕔02.11.2002 📕9.890

2. Kapitola - Mladý vojak

Hoci patrili Churchillovci medzi najstaršie rody v Británii nepatrili medzi najbohatších a Randolph Churchill imanie nerozšíril, hoci narobil dlhy. Winston dostával v pluku 14 šterlingov a ďalších 500 od matky, čo mu však vôbec nestačilo. Napriek chudobe mal však veľmi dobré vztyky. V armáde mu ani najmenej nevyhovoval pomalý postup a hnal sa za mocou. Najprv sa pustil do bojov na Kube zo španielskou armádou. V tej dobe začal literárne tvoriť a bol korešpondentom Daily Graphic za čo dostával ďalších 500 šterlingov za každý článok. Do boja sa zapojil 30.novembra 1895 (v deň svojich 21 narodenín). Bol vyznamenaný španielskym rádom Červeného kríža a vrátil sa späť do Anglicka. Na Kube začala jeho vášeň k cigarám. Potom bol so svojim 4.husárskym plukom poslaný do Indie (december 96), konkrétne do Bengalúru. Winston sa do bojov moc nezapájal, väčšinou hral pólo, alebo študoval (Gabbona, Macaulayho, Platóna, Schopenhauera, Lechyho, Malthousa, Darwina i iných). Hlavne sa zaujímal o históriu. Potom sa konečne dostal do reálnych bojov. Pri Malakádskom priesmyku povstali Indovia a Winston sa k trestnej expedícii dostal ako dopisovateľ Daily Telegraph a Pioneera. Pri bojoch sa prejavil ako veľmi iniciatívny veliteľ. Skvele sa darilo i jeho článkom. V marci 1898 vydal Winston svoju prvú knihu nazvanú Príbeh malakándskej poľnej armády, 1897 bola to epizóda pohraničnej vojny. Kniha mala okolo 300 strán a stretla sa s úspechom a už o rok bola vydaná po druhý krát. Winston si urobil meno medzi žurnalistami i spisovateľmi. Keďže však v knihe priamo kritizoval svojich nadriadených na ďalšiu výpravu sa nedostal a tak sa pustil do pozoruhodného diela, svojho prvého a jediného románu Savrola. Najprv ho poslal časopisu MacMillan s Magazine, kde vychádzal po častiach a keďže zaznamenal opäť neuveriteľný ohlas u čitateľov vyšiel v roku 1900 ako kniha (345 strán). Hoci román mal svoju hodnotu a hlavný hrdina sa v mnohom zhodoval s Winstonom, kritika ho nevyzdvihovala a nakoniec ani sám Winston, hoci román má svoju kvalitu. Keď román dokončil rozhodol sa pokračovať v kariére vojaka. Tentokrát sa Churchill hnal do Sudánu, kde bojovali Briti už od roku 1896. Veliteľom kontingentu britských vojsk sa stal generál Kitchener, ktorý nebol práve najlepším stratégom. Ten pôvodne nechcel Winstona do Sudánu pribrať, ale do veci sa zaplietla Winstonova matka. Tá použila všetky styky, dokonca zatlačila na britského ministerského predsedu a Winstona do Sudánu dostala. Teraz písal Winston pre Morning Post . Rozhodujúca bitka sa odohrala v septembri 1989 a Winston tam pravdaže nechýbal. V slávnej Churchillovej bitke pri Ommudarmáne boli sudánske jednotky rozprášené. Winston po bitke odcestoval do Káhiry, kde začal písať o udalostiach v Sudáne. Bol však smutný a prežíval pre neho typické depresie, lebo slávu si stále ešte nevydobyl. Jeho nová kniha sa volala Riečna vojna a prvý krát vyšla v roku 1899 a bola vydaná v 2 dieloch. Kniha kritizovala opäť armádu a právom i hlavného veliteľa Kitchenera.

Po návrate začal Winston prvý krát koketovať i s politikou, v júni 1899 mu štáb konzervatívcov ponúkol možnosť kandidovať vo volebnom obvode v Oldhame, no tento prvý pokus mu nevyšiel. Zanedlho sa teda opäť ocitol v armáde. Tentokrát koloniálna ríša bojovala v Južnej Afrike. Briti chceli obsadiť juhoafrické republiky Transvald a Oranžský slobodný štát. Oba však boli osídlené Búrmi - potomkami holandských kolonistov. V októbri 1899 vypukla britsko-búrska vojna, ktorá sa pretiahla skoro na 4 roky. Churchill odišiel do Afriky ako spravodaj Morning Post. Briti zatiaľ prehrávali jednu bitku za druhou. Winston nemiloval kľud a ak mu neprinášal život dobrodružstvá, tak ich vyhľadával sám. Tak tomu bolo i v Afrike. Zúčastnil sa prieskumu na obrnenom vlaku. Vlak prenikol na búrske územie, bol ostreľovaný a niekoľko sa ich vykoľajilo. Churchill nebol vtedy vojak, ale spravodaj, no napriek tomu vyvinul obrovské úsilie a energiu, aby dostal lokomotívu a vagóny do bezpečia pred paľbou. Churchill organizoval uvoľnenie trate a lokomotíva sa rozbehla. Ústup však skončil nešťastne a Churchillov priateľ veliteľ Halden i samotný Churchill boli zajatý. Churchill začal pripravovať útek. V jeden deň sa mu to i podarilo, no iba jemu samotného, ostatných pochytali. Ocitol sa tak sám v nepriateľskom meste. Nakoniec sa dostal do vlaku, kde sa skryl pod uhlím. Na úsvite vlak opustil, aby ho tam nenašli. Búrovia ho začali energicky hľadať a vypísali na neho odmenu 25 šterlingov. Churchill mal však opäť šťastie, pretože, keď v zúfalstve zaklopal na jeden z domov otvoril mu istý Angličan, ktorý ho ukryl. 19.decembra dorazil Winston do prístavu Lourengo Marques, ktorý bol pod nadvládou Portugalska. Toto dobrodružstvo mu prinieslo veľký politický kapitál. Okamžite písal do Morning Post podrobný opis svojho úteku. Vyprávanie zaujalo celú verejnosť a Winston sa stal hrdinom. Jeho príbehu sa chytil celý britský tisk. V lete 1900 sa vrátil späť do Anglicka mimo iného i na matkinu svadbu. V tomto čase napísal i ďalšiu svoju knihu. Na rok 1900 boli vypísané voľby do Dolnej Snemovne. Churchill opäť kandidoval v Oldhame - no tentokrát ako vojnový hrdina. Konečne sa stal členom britského parlamentu. Táto funkcia však vtedy nebola platená a tak podnikol Churchill prednáškové turné o britsko-búrkej vojne a to dokonca i v Amerike a v Kanade. Jeho politická kariéra bola zahájená.

Autor : Peter Frišo / akvinsky 🕔02.11.2002 📕9.890

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře