PiusXII. a II.svetová vojna

Autor : Peter Frišo / akvinsky 🕔06.10.2002 📕9.247

V čase nemeckého triumfu

Počas nemeckých triumfov mala Svätá stolica plné ruky práce, vyskytlo sa mnoho problémov s nacistami, ale aj so Spojencami, ktorí žiadali odvolanie duchovných z nepriateľských krajín, v čom sa Svätá stolica v záujme dobrých vzťahov často podriadila.

Problém z Nemeckom sa vyskytol v Protektoráte Čechy a Morava. Pápež určil, že v českobudějovickej diecéze, kde žije viac Čechov ako Nemcov sa biskupom stane Mons. Eltschner a oznámil nemeckej vláde, že ho bude menovať ešte pred uverejnením menovania v Osservatore Romano.

24.júla 1940 však veľvyslanec Bergen žiadal, aby Svätá stolica menovala na tento post nemeckého biskupa, dokonca odporúčal pražského pomocného biskupa Mons.Remigera. Vatikán menovanie nezmenil a 21. decembra v depeši Orsenigo hlásil, že Nemecká ríša prijala tento krok ako nepriateľský prejav zo strany Vatikánu.

Aj Maďarsko žiadalo, aby sa zmenila správa duchovných vecí podľa novej politickej situácie na území, ktoré anektovalo vo viedenskej arbitráži Rumunsku. Svätá stolica pre tieto žiadosti prijala rozhodnutie, že súčasný stav nemožno považovať za definitívny. Potlačené národy Poliaci, Nóri, Dáni, Belgičania, Holanďania, Albánci, Gréci, Rakúšania, Česi, Rumuni, sú príliš početní na to, aby sa dostali pod jarmo. Tardini odmietol aby Hitler mohol ovplyvňovať menovanie nemeckých biskupov na tomto území.

Problém bol tiež s Rádiom Vatikán, ktoré sa o nacistických praktikách často vyjadrovalo veľmi otvorene a veľmi ostro, čo často znepríjemnilo život ľuďom na okupovaných územiach a vždy sa stalo zámienkou k nemeckým protestom. 17.októbra 1940 sa nemecký vyslanec Menshausen sťažoval kvôli vysielaniu, v ktorom sa odsudzovalo nemecké správanie v Alsasko-Lotrínsku. Potom sa pokúsil obhajovať nemeckú zahraničnú politiku, na čo mu kardinál Maglione vymenoval nemecké zločiny (vyhnanie biskupa v Métach, útok na štrasburského biskupa, prepad kapucínov v Innsbrucku gestapom a ich okradnutie apod.). Takto vyzerá nemecká politika povedal kardinál Maglione vyslancovi.

O dva dni sa diplomat vrátil, pretože anglická sekcia Rádia Vatikán blahoželala anglickému kráľovi a kráľovnej, k tomu, že bez ujmy prežili bombardovanie Buckhingamu. Bolo to neopodstatnené, lebo podobné blahoželanie dostal aj Hitler, keď v Mníchove roku 1939 unikol atentátu.

Netrvalo dlho a nemecký veľvyslanec sa vrátil z ďalšími protestmi proti vysielaniu a hovoril, že Rádio Vatikán vysiela zámere falošné správy o prenasledovaní cirkvi, načo mu Mons.Tardini odpovedal, že má pravdu, že Rádio Vatikán by nemuselo vysielať falošné správy o prenasledovaní cirkvi, keď existuje dosť pravých správ dokazujúcich náboženské prenasledovanie.

2.novembra prišiel nemecký vyslanec dokonca z vymyslenými obvineniami voči Rádiu Vatikán a tak sa musel stiahnuť. Nemci sa načas stiahli a začali byť obozretnejší, ďalší protest prišiel až 3.apríla, kedy sa Nemci sťažovali na francúzsku sekciu Rádia Vatikán, ktorá otvorene odsúdila Rosenbergovo učenie. Túto reláciu prebral Londýn a odvysielal ju v nemčine. Mons. Tardini povedal, že sa pokúsi zohnať text vysielania, ktorý nemecký vyslanec hľadal.

Takéto vysielania však Rádia Vatikán však mali niekedy negatívny dopad. Pomocný biskup v Litovskom Kaunase napísal, že vysielania v litovčine namierené proti boľševizácii nemali iný výsledok ako ďalšie perzekúcie. Pre obyvateľstvo bolo odsudzovanie nacistických a boľševických zločinov často zbytočné, lebo život pod okupantmi im samotný stačil k odsúdeniu týchto režimov. Nacisti využívali vysielanie Rádia Vatikán, alebo pozmenené verzie vysielané z Londýna na to, aby v očiach nemeckého národa diskriminovalo pápeža a predstavilo ho ako nepriateľa Nemecka. Navyše spojenecká propaganda skutočne často ťažila z vysielania Rádia Vatikán, preto neboli nemecké sťažnosti až také neopodstatnené.

Vatikán sa rozhodol, že bude lepšie ak sa rádio nebude vyjadrovať k Nemecku, aby sa jeho správy nestali zámienkou v boji nacistov proti katolíckej cirkvi.

To sa nepáčilo Britom, ktorí z vysielania rádia čerpali. Prišiel sa sťažovať pre zmenu britský veľvyslanec sir d Arcy Osborne. Briti išli na vec rafinovane a poukazovali na nezlučiteľnosť nacizmu a katolicizmu, čo bola samozrejme pravda a žiadali aby katolícka cirkev zaujala politické stanovisko. To musela Svätá stolica odmietnuť, už len pre svoj špecifický charakter, taktiež poučila britskú stranu, že náboženské otázky sa nestávajú politickými aktmi. Spolupráca s Britmi však tiež dopomohla k neoficiálnej správe, v ktorej sa hovorilo o zatváraní katolíckych škôl, kostolov, cirkevných domov, kňazov, o zadržaných biskupoch a prenasledovaní predovšetkým v Poľsku, ale išlo v podstate o tajnú správu rozposlanú nunciatúram, vo veci prenasledovania cirkvi vo všetkých krajinách okupovaných nacistami.

Kým Briti sa sťažovali, pretože Rádio Vatikán dostalo príkaz nevenovať sa Nemecku (resp. obmedziť, pretože rádio sa Nemecku neprestalo venovať), pápež vysvetľoval prečo k tomuto kroku prišlo. Kardinál Maglione zas ubezpečil, že Rádio Vatikán nepodpísalo dohodu so žiadnou mocnosťou a za každých okolností si zachová nestrannosť a nezávislosť.

V čase, keď si Svätá stolica bránila slobodu vyjadrovania proti tým, čo jej vnucovali mlčanlivosť, či naopak jej vnucovali, ako sa má vyjadriť, v každom prípade bola najostrejšej paľbe útokov fašistickej tlače.

Pápežove mierová aktivity sa stotožňovali s nádejou väčšiny Talianov, neboli však po vôle vládnucej klike, ktorá ho zatiahla do vojny. Keďže oficiálne nemohli protestovať, využili na to stranícku tlač, predovšetkým Regime fascista, na čele s Farinaccim. Plátok najprv napadol Vatikán za telegramy neutrálnym štátom, ktoré Nemecko napadlo na začiatku západnej ofenzívy, potom napadol biskupa z New Yorku Spellmana, ktorého nazval „židovským agentom v Amnerike, ktorý posiela doláre za antifašistickú politiku Svätej stolice“ okrem toho hovoril o „smutnej aliancii medzi cirkvou a Židmi uzavretou kvôli dolárom posielaným Spellmanom“. Po proteste Svätej stolice nastal na dva mesiace pokoj. 7.novembra však prišli do Vatikánu správy, že sa pripravuje nová vlna tlačovej kampane proti Vatikánu. Regime fascista aj naďalej pokračoval v kampani proti cirkevným hodnostárom plnej klamstiev.

Pápež tiež robil všetko proti bombardovaniu Ríma, svojej diecézy. Zatiaľ vojna pokračovala a Nemci dobyli Balkán. Chorvátsky predseda vlády prišiel 16.mája 1941 do Ríma a žiadal o audienciu u pápeža. Pretože však Vatikán neuznával štáty vzniknuté vojnou, nemohol mu dať len tak audienciu, aby sa nevysvetľovala ako uznanie kráľovstva. Na druhej strane pápež je otcom všetkých katolíkov a keby odmietol Pavelica mohol by tým ublížiť chorvátskym katolíkom. Pius XII. sa rozhodol, že Pavelica prijme, ale iba jeho samého ako katolíka a nie ako predsedu vlády, pri čom sa nebude vôbec diskutovať o politických otázkach. Pápež poslal do Chorvátska len apoštolského vizitátora a Pavelic zúril, pretože aj Slovinsko malo nunciatúru.

Medzitým sa rozvíjali priateľské vzťahy medzi americkým prezidentom a pápežom. Po Rooseveltovom znovuzvolení dostal aj blahoželanie od Svätej stolice. Roosevelt kontroval vo veľkonočnom blahoželaní, kde potvrdil dobré vzťahy. 17. mája 1941 washingtonský apoštolský delegát oznámil, že Biely dom je úplne spokojný so vzťahmi s Vatikánom.

Svätá stolica sa angažovala taktiež v Španielsku, ktoré sa snažila udržať mimo vojny.

Pius XII. taktiež pokračoval vo svojej mierovej misii. Modlitba za mier, výzva, aby sa kresťania modlili za mier, to sú základné témy, ktorými sa pápež najčastejšie prihovára: príhovor z 24.novembra 1940, vianočné posolstvo v rádiu v roku 1940, veľkonočný príhovor a príhovor na svätodušné sviatky 1941.

Vo vianočnom príhovore pápež rozvíjal predpoklady nového politického poriadku: odhodiť nenávisť, dodržiavať dohody, odmietnutie princípu čistého utilitarizmu, hospodárska rovnováha medzi národmi, právo a spolupráca postavené nad egoizmom.

Vo veľkonočnom príhovore z 13.apríla 1941 spomenul, že jeho mierové úsilie bolo zbytočné. Nechcel sa však poďakovať a chcel pokračovať „v boji za mier so zbraňami modlitby, kázne a útechy v prospech úbohého ľudstva.

Autor : Peter Frišo / akvinsky 🕔06.10.2002 📕9.247

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře