Dračí rád

Autor : Peter Frišo / akvinsky 🕔18.06.2002 📕6.883

5.III. Žigmundove kroky vo vzťahu k cirkvi v Uhorsku

Prvý prípad, kedy sa Žigmund dostal do sporu s cirkvou nachádzame v období, kedy musel Žigmund bojovať s vojskami Ladislava Neapolského, syna Karola Malého, ktorý sa v roku 1402 vylodil v Dalmácii. Práve tomuto panovníkovi bol priaznivo (a nie z nezištných dôvodov) naklonený súčasný pápež Bonifác IX. Žigmund sa 9. augusta 1403 rozhodol situáciu promptne a svojsky riešiť tým, že v Bratislave vydal príkaz zastaviť v Českom a Uhorskom kráľovstve platenie akýchkoľvek poplatkov pápežskej kúrii v Ríme a vyzval na neposlušnosť pápežovi Bonifácovi IX. Na reakciu cirkvi nemusel dlho čakať (i keď nedopadol ako kedysi Henrich IV., ktorý musel kajúcne putovať do Canossy), 1.septembra 1403 pápežský legát kardinál Acciaujoli v Zadare vydal na Žigmunda a jeho stúpencov exkomunikačnú listinu, čo bolo v stredoveku dosť bežné. Žigmund však naozaj pragmatikom bol, aspoň v tomto prípade určite (netreba tiež zabúdať, že bol ešte pomerne mladý) a vydal v krajine placetum regium, čo už bolo nesmierne závažné opatrenie, ktorým obmedzil práva pápežskej kúrie v Uhorsku.

Tu si môžeme všimnúť, že Žigmund sa príliš neobával, že sa bude za svoju „drzosť“ smažiť v pekle (dôvod je práve v spochybnení pápeža). Na druhej strane to nevylučuje, že Žigmund Luxemburský bol veriacim človekom, na ktorého mala viera i nábožnosť určitý vplyv, ktorý sa pokúsim zistiť i keď určite ani v najmenšom nešlo o stredovekého mnícha, ktorý by sa celé dni premodlil, práve naopak. Napriek tomu, ak tak veľmi túžil čítať evanjelium na polnočnej omši netreba vtom vidieť iba samotný prvok pragmatickej politiky, ale i snahu oslavovať Boha. Je pravda, Žigmund žil silným epikurejským spôsobom a užíval si, koľko jeho hrdlo ráčilo (jeho nespočetné záletníctva, hýrenie atď., sme si už spomenuli).

O tom, že Žigmund sa nebál ani samotného pápeža hovorí i úryvok jeho rozhovoru s pápežom Eugenom IV. v lete 1433 po tom, ako bol Žigmund korunovaný za cisára, keď Žigmund povedal: „Svätý otče, sú tri veci, v ktorých sa zhodujeme a tri, v ktorých sme rozdielni. Ty ráno dlho spíš, ja vstávam pred rozodnením. Ty piješ vodu a ja víno. Ty sa strániš pekných žien , ja po nich prahnem. Zhodneme sa však v tom, že ty štedro rozdávaš cirkevné poklady, ja si tiež nič nenechávam z príjmov mojej ríše. Ty máš zlé ruky, ja zase nohy, ty kazíš cirkev a ja svätú rímsku ríšu.34


34PICCOLOMINI, Aeneas Silvius. Cosmographia, ed.BARTL, Július: In: Historia revue o dejinách spoločnosti, Panovník mnohých tvárí. 1.ročník, 2001, s.23.

Autor : Peter Frišo / akvinsky 🕔18.06.2002 📕6.883

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře