Dračí rád

Autor : Peter Frišo / akvinsky 🕔18.06.2002 📕7.248

4.I. Karol IV. mystik a schizma

Dnes nenájdete psychológa, ktorý sa zaoberá určitou osobou, resp. osobnosťou a zároveň by sa nezaoberal jeho rodinným prostredím, prostredím, v ktorom vyrastal, či jeho rodičmi. Keďže táto práca prikladá veľký význam psychologickému pohľadu – snaží sa dopátrať po príčinách a dôvodoch, ktoré viedli Žigmunda nielen k vytvoreniu svetského rádu, ale práve k vytvoreniu Dračieho rádu – tak musí brať zreteľ i na Žigmundovu rodinu, predovšetkým však na jeho otca Karola IV. – veľkého panovníka a zároveň i veľkého mystika.

Karol IV. bol nepochybne jedným z najvýznamnejších mystikov (ak nie najvýznamnejší), ktorí kedy zasadli za panovnícky stolec. Za jeho panovania, 30.apríla 1344 sa Praha stala cirkevnou metropolou. Udržiaval významný konkordát s pápežmi, ktorý sídlili v Avignone. Do určitej miery sa dokonca snažil pomôcť im k nezávislosti od Francúzska. V roku 1348 sa vzdal lénnej zvrchovanosti nad Avignonom v prospech pápeža. Bol to teda muž viery, muž ktorý vieru prežíval, ktorý ňou žil (a to v oveľa väčšom rozsahu, ako jeho syn Žigmund). Karol IV. sa vyžíval v symboloch: „demonštrácia štátnosti by bola nemysliteľná bez symbolizmu, ktorý Karol IV. tak veľmi rozvíjal.14

Po celý život ho prenasledovali desivé príznaky. V noci z 15. na 16.august 1333 dostal Karol IV. božie varovanie: „uniesol ho anjel a vytiahol nad bojisko. Musel sa pozerať, ako anjel rozmliaždil ťažkoodenca dauphina z Vienne, za jeho roztopašnosť... čoskoro sa Karol IV. dozvedel, že dauphin zahynul.15Na Karola to nesmierne vplývalo, veril, že je „Bohom vyvolený“ a neskôr mal podobný názor i Žigmund. Výrazne sa Karolova mystika prejavila na Karlštejne, kde zhromažďoval pašijné relikvie a nechal vytvoriť obraz nebies – tu dosiahla jeho symbolika vrchol.

Karol IV. dbal na mystiku a dával na ňu vysoký dôraz i v mystike: „oslavný charakter ceremoniálnych aktov bol umocnený posunom z reálnej roviny do roviny alegorickej. Jeho postavu doprevádzali rôzne atribúty – od heraldických zvierat po anjelov a svätcov.16

Karol bol nesmierne ovplyvnený tým, čo prežíval s obrovskou intenzitou – „povesti o krvácajúcich hostiách, zbiehanie sa ľudí na miesta zázrakov, pogromy na židov, či zvláštne úkazy v prírode.17 Karol IV. tiež veril v blízkosť konca: „Vo svojom životopise výstižne popísal dojmy z náletu kobyliek, podľa Apokalypsy jedného z príznakov súdneho dňa a konca sveta. Práve v tomto čase sa zahĺbil do jej čítania a celý svoj život mal ku nej zvláštny vzťah..., prežitok „tela vzkriesenia“ a posledného súdu, úkazy s tým súvisiace a príchod Antikrista, to všetko Karola silne zasahovalo.18

Vyvrcholením Karolovho života sa stala tragická udalosť cirkvi (o ktorej si povieme v ďalšej kapitole) – schizma z roku 1378. Pre Karola IV. bolo odstránenie schizmy najdôležitejšou otázkou pred akou kedy stál. Dnes si nedokážeme predstaviť, akú duševnú drámu musel Karol, rímsky cisár v tomto čase prežívať – niesol predsa zodpovednosť za svojich poddaných a bol zároveň ochranca svätej rímskej cirkvi. „Vedomie zodpovednosti zvíťazilo nad strachom v osobný osud. V posledných dňoch odhodil taktizovanie... a chopil sa pastierskej misie, ktorá mu velila brániť všetkým pokušeniam prihlásiť sa k novému pápežovi a upadnúť tak v zatratenie.19 Postavil sa celou silou svojej osobnosti za Urbana VI., práve v tomto období však skonal a tak úlohu, ktorú považoval za najdôležitejšiu vo svojom živote nemohol dokončiť.


14 SEIBT Ferdinand: Karol IV. Praha: Nakladatelství Lidových Novin, 1.vydanie, 1999, s.31.
15 tamtiež.
16 KAVKA, František: Život na dvore Karla IV. Praha: Apeiron, 1.vydanie, 1993, s.93.
17 KAVKA, František: Karol IV. – história života veľkého vladára. Praha: Mladá Fronta, 1.vydanie, 1998, s.87.
18 tamtiež.
19 tamtiež.

Autor : Peter Frišo / akvinsky 🕔18.06.2002 📕7.248

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře