Najlepší z rytierov

Autor : Peter Frišo / akvinsky 🕔11.06.2002 📕11.877

4.2. Richard I. Levie srdce - legenda v znamení kríža

Narodil sa 8. septembra 1157 v Oxforde. Jeho rodičia boli veľkými osobnosťami svojej doby – Henrich II. Plantagenet a Eleonóra Akvitánska. Richard bol vychovávaný vo Francúzsku na dvore svojej matky v Poitou40. Anglickí kronikári o Richardovi zaznamenali, že mal všetky atribúty ideálneho rytiera: odvahu, vojenské schopnosti, majestátne vystupovanie a schopnosti pre tvorbu trubadúrskej lyriky, no nemal žiadnu z vlastností, ktoré sú charakteristické pre dobrého vládcu. Vďaka svojej odvahe si vyslúžil prezývku Levie srdce (z ang. Lionheard, fr. Coeur de Lion). „Richard bol vo svojich tridsiatich rokoch najslávnejším rytierom v celom kresťanstve.41 Po smrti svojich dvoch bratov Henricha a Geofreya sa stal jediným dedičom. Za anglického kráľa bol korunovaný 3. septembra 1189 a hneď potom začal zháňať peniaze na križiacku výpravu.42 Traduje sa jeho výrok: „Predal by som aj Londýn, keby som našiel na to niekoho dosť bohatého.

V čase, keď sa zrútilo veľké ťaženie Fridricha I., bol už na ceste Richard s francúzskym kráľom Filipom Agustom. Vyrazili zo svätyne vo Vézalay po menšom odklade v júni 1190. Filip sa však plavil loďstvom do Messiny a Richard šiel peši cez Taliansko. Z Messiny odplával Filip do Tyru a vďaka dobrému počasiu sa čoskoro pripojil k obliehateľom Akry. Richard sa však cestou zastavil na Kréte, Rodose a na Cypre. Po príchode posíl z Tyru sa rozhodol Cyprus dobyť a zosadiť samozvaného vládcu. Po jeho dobití a ustanovení správcu sa tam oženil s navarrskou princeznou Berengáriou a odplavil sa do Tyru. K pobrežiu Akry sa dostal 8. mája 1191. Moslimovia kapitulovali v Akre 12. júla 1191. Podmienky kapitulácie (vrátenie Kristovho kríža, zaplatenie výkupného 200 000 zlatých, prepustenie 1500 kresťanských zajatcov, vydanie 100 šľachticov) Saladin neskôr nesplnil. Richard dal preto popraviť 2700 zajatcov.

V bojoch bojovali v predvoji templári a francúzski a anglickí križiaci boli pod Richardovým velením. Richard vedel, že nemôže dobyť Jeruzalem, lebo hoci by ho dobyl, nezostala by žiadna vojenská posádka na jeho ochranu. Vojna sa skončila 2. septembra 1192 mierovou zmluvou s platnosťou na 5 rokov. Kresťanom mali pripadnúť mestá na pobreží smerom na juh po Jaffu, ale bez Askalonu. Pútnikom bol povolený voľný prístup k svätým miestam v Jeruzaleme, Betleheme a Nazarete.

Na ceste späť stroskotala Richardova loď neďaleko Aquileje v zálive Jadranského mora v benátskom teritóriu. V Rakúsku sa stal väzňom vojvodu Leopolda V. a neskôr, do roku 1194 Henricha VI., rímskeho cisára a nemeckého kráľa. Prepustený bol za ohromné výkupné 100 000 libier.

Od roku 1194 do 1197 ešte bojoval s Filipom Augustom o územia vo Francúzsku, kde sa stal víťazom. Zomrel po zasiahnutí šípom 6. apríla 1199. Za svojho nástupcu ustanovil Jána Bezzemka. Za svojej desaťročnej vlády bol v Anglicku sotva 6 mesiacov. Richard I. bol vynikajúci a osobne nesmierne statočný bojovník, o niečo horší veliteľ a najmenej schopný panovník, ako dokazuje oslabenie kráľovskej moci za jeho pôsobenia43. Jeho telo je pochované vo Fontevraulte a srdce v Rouene.44


40 STEWART, Bob - MATTHEUS, John: Bojovníci středověku. Praha: Jota, 1992, s. 131.
41 DUGGAN, Alfred: Křižácke výpravy, s. 151.
42 STEWART, Bob - MATTHEUS, John: Bojovníci středověku, s. 131.
43 HONZAKOVA, Marie: Encyklopedie osobnostim Evropy od starověku do součastnosti. Praha: Nakladatelský dum OP, 1993, s. 554.
44 MAUROIS, Andre: Dějiny Anglie. Praha: Lidové noviny, 1993, s. 90.

Autor : Peter Frišo / akvinsky 🕔11.06.2002 📕11.877

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře