Najlepší z rytierov

Autor : Peter Frišo / akvinsky 🕔11.06.2002 📕14.267

3.3. Rád nemeckých rytierov

Za panovania Henricha V. a pontifikátu pápeža Klementa III. bol v roku 1190 počas obliehania Akkonu založený rád nemeckých rytierov. Za prvého veľmajstra bol ustanovený Henrich z Wapolt. Samotnému založeniu predchádzalo to, že jeruzalemský kráľ Balduin založil v Jeruzaleme a v Akkone nemocnice Panny Márie, ktorých úlohou bola samozrejme starostlivosť o chorých (niekedy nazývaní tiež špitálnici). Nad týmito nemocnicami bol ustanovený už spomínaný neskorší veľmajster rádu. Keď to bolo potrebné, zúčastňovali sa na boji proti pohanom. Aj počiatočná nemecká historiografia sa nekriticky stavala k týmto mužom, ako k najlepším reprezentantom nemeckého rytierstva, ktorý sa vždy podieľali na misiách (u pruských a litovských pohanov) so zbraňou v ruke pre dobro kresťanstva31. Do tohto rádu vstupovalo množstvo kniežat, grófov a nemeckých šľachticov. Pápež Celestín III. tento rád oficiálne potvrdil, dal im erb – čierny kríž a prikázal im žiť podľa regúl rehole svätého Augustína32. Potom ich jeruzalemský patriarcha zaodel do bieleho plášťa s čiernym krížom na oboch stranách. Najprv tento habit prijalo 7 kňazov a 24 šľachticov. Potom, čo križiaci stratili v boji so Saracénmi Jeruzalem a boli oddtiaľ vyhnaní, žiadali od cisára Fridricha I. miesto, kde by sa mohli usadiť. Cisár im ho pridelil až potom, čo vyslal 2000 križiakov (týchto rytierov) Konrádovi (moravskému kniežaťu) na boj proti pohanom. Tých križiaci porazili33. Prvý veľmajster stanovil aj poriadok rádu. Napríklad brat, ktorý sa previnil proti reguli mohol byť zosadený iba samotným veľmajstrom, alebo od neho poveronou osobou34. Postupne sa na poste veľmajstra vystriedalo 34 veľmajstrov. Jedným z najvýznamnejších bol v poradí štvrtý Herman von Salza. Bol zvolený roku 1210. Zasiahol aj do vtedajšieho sporu medzi cisárom Fridrichom III. a pápežom Inocentom III. Počas jeho pôsobenia vstúpil do rádu aj margróf Konrád z Duryngu spolu s 2000 nemeckými rytiermi35. Týchto rytierov mal v ráde pod svojou správou 30 rokov. Herman pred svojou smrťou zanechal rád práve Konrádovi. Počas jeho pôsobenia bolo postavených mnoho hradov a miest ako napr. Toruň a Resenburg. Nemeckí rytieri sa zjednotlili aj s iflantskými križiakmi s ich veľmajstrom Wolquinusom, čo potvrdil aj pápež Gregor IX. zlatou bulou36. Neskôr pod nich spadali aj livónski rytieri. Ich najväčšími nepriateľmi boli pruskí a litovskí pohania a tatári. V bojoch s nimi dosahovali väčšie i menšie úspechy. Pamätná je ich porážka spojenými poľsko-litovskými vojskami roku 1410 pri Grunwalde. Posledným veľmajstrom bol Albrecht Hohenzollern (1512-1525). Roku 1525 pricestoval do Krakova k poľskému kráľovi Žigmundovi, ktorý bol jeho ujec. Vzdal mu hold aj prísahu, zhodil zo seba habit a od kráľa dostal pruské kniežatstvo. Stal sa v podstate zakladateľom slávnej pruskej dynastie Hohenzollernovcov. Od toho roku (1525) rád nemeckých rytierov prestal existovať37.


31 CZUBINSKI, Antoni – KULAK, Zbigniew: Zakon krzyzacka a Polska w sredniowieczu. Poznan: Instytut Zachodni, 1987, s. 26.
32 MURINIUS, Marcin: Kronika mistrzow pruskich. Olsztyn: Wydawnictvo Pojezierze, 1988, s. 62.
33 Tamtiež, s. 68.
34 Tamtiež, s. 69.
35 Tamtiež, s. 75.
36 Tamtiež, s. 77.
37 Tamtiež, s. 238

Autor : Peter Frišo / akvinsky 🕔11.06.2002 📕14.267

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře