Najlepší z rytierov

Autor : Peter Frišo / akvinsky 🕔11.06.2002 📕11.148

2.2. Rytieri v znamení kríža

Ideál rytierstva sa naplno prejavil v križiackych výpravách. Sv. Jakub Maurobijec (zo šp. Sant´yago, je španielsky národný svätec) bol zvláštnym patrónom rytierov bojujúcich proti islamu8. Zem posvätená životom Ježiša Krista bola v moci Arabov, ktorí prijali Mohamedovo učenie (islam) už od dobytia Jeruzalema roku 637. Keď sa však v 11. stor. stali pánmi tohto územia tureckí Seldžukovia, ktorí posvätné miesta zneucťovali, život kresťanov a kresťanských pútnikov bol stále v nebezpečenstve a neistote. Po vyhlásení prvej križiackej výpravy pápežom Urbanom II. roku 1095 v Clermonte sa začalo nadšené prijímanie kríža a obrovský bojový zápal vyvolaný heslom Deus le volt(Boh to chce).

S vidinou rýchleho zbohatnutia na Východe sa predávali mnohé majetky. Diecézny biskup bol poverený starostlivosťou o majetok dobrovoľníkov počas ich neprítomnosti9. Hlásalo sa, že tým, ktorí splnia sľub alebo padnú v boji budú odpustené hriechy, ale tí, ktorí sa vrátia z polcesty späť, budú exkomunikovaní.

Rytieri putovali na Východ s túžbou po nových majetkoch, ale aj s hrdinskými pohnútkami po dobrodružstve. Prví križiaci boli takmer všetci Normani, alebo Francúzi a štáty ktoré založili jednoznačne poukazovali na Francúzov10. Vtedajšia feudálna štruktúra Francúzska bola v zámorí verne napodobená. Frankovia (výraz zaužívaný počas križ. výp. pre označenie veriacich) boli po celú dobu svojho pobytu v Zámorí dobyvateľmi11.

Pevne organizované križiacke vojsko vzbudzovalo u neveriacich obrovský obdiv a rešpekt, ale na druhej strane aj veľkú túžbu ho pokoriť. Takmer všetky križiacke výpravy sa niesli v duchu stredovekej pompéznosti. Tieto výpravy boli aj akousi konfrontáciou západnej a východnej bojovej taktiky. Veľkou zbraňou moslimov proti križiakom bol tzv. grécky oheň, ktorý Arabi prevzali od Byzantíncov. Bola to zmes horiacej sýry, liadku a petroleja vrhaná na diaľku, alebo liata z hradieb. Neuhasila ju voda a horela aj na morskej hladine12. V bojoch proti Arabom mala svoj význam tiež individuálna fyzická prevaha západného rytiera. Okrem fyzickej sily sa vyznačovali aj silou duchovnou. V mysli mali hlboko zakorenené hlavné princípy rytierskosti. Zabíjať, alebo byť zabitý patrilo k základným perspektívam jeho života13.

Každý rytier mal brnenie, koňa a zbrojnoša. Výzbroj i brnenie sa počas križiackych výprav postupne menili a zdokonaľovali. Jednoduché prilby nahradzovali aj keď nepohodlnejšie, ale bezpečnejšie. Dôležitejšie ako hodnoty estetické boli hodnoty bezpečnostné.

Dôležité bolo, že rytieri na dobytom území zakladali rôzne samosprávne jednotky ako napr.: Edesské vojvodstvo, Jeruzalemské kráľovstvo, Antiochijské kniežatstvo, Tripolské vojvodstvo a iné.

Frankovia prechádzali v Zámorí postupným procesom orientalizácie. Ortodoxná cirkev bola so svojou gréckou liturgiou vytláčaná katolíckou s jej latinskými obradmi. Treba spomenúť, že križiaci boli po príchode do Svätej zeme šokovaní. Ohromili ich nové druhy látok, ovocia i celková životná úroveň. Po skončení ťaženia sa mnohí z nich nechceli späť na Západ vrátiť. Rytieri, ktorí boli na Východe sa už neuspokojili po príchode domov s hrubým, doma tkaným odevom, zlým vínom vypestovaným vo svojich viniciach a nevyhovovali im ich tesné a neútulné hrady14. Ich požiadavky sa zvýšili a uspokojili sa vďaka obchodu s Východom, odkiaľ sa dovážali prepychové látky, rôzne predmety, vzácne vína a korenie. Značná časť rytierov, ktorý si na Východe zvykli na prepychový život potom ľahko upadla do zadĺženia a biedy15.

Veľký význam v križiackych výpravách mali neodmysliteľne rytierske rády. Najvýznamnejšími rytierskymi rádmi boli templári, johaniti a nemeckí rytieri.


8 JOINVILLE, Jean de: Paměti křižákovi. Prel. Václav Černý. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury a umění, 1965, s. 165.
9 DUGGAN, Alfréd: Křižácke výpravy. Praha: Orbis, 1973, s. 24.
10 BRIDGE, Antony: Křížové výpravy. Praha: Academia, 1995, s. 90.
11 Tamtiež
12 JOINVILLE, Jean de: Paměti křižákovi, s. 198.
13 HROCHOVÁ, Věra – HROCH, Miroslav: Křižáci ve svaté zemi. Praha: Mladá fronta, 1996, s. 118.
14 Pozri: Ďejiny středověku. Diel 1. Praha: Státni nakladatelství politické literatúry, 1957, s. 287.
15Tamtiež

Autor : Peter Frišo / akvinsky 🕔11.06.2002 📕11.148

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře