Útok na futbalovú reprezentáciu Toga

Autor : Milan Podmaník 🕔22.02.2016 📕2.033

Další články autora

Úvod

Bezpochyby najznámejším teroristickým útokom na športovcov je Mníchov 1972. Avšak, zďaleka nebol jediný. Bohužiaľ, ani najpopulárnejší šport- futbal, nezostal nepoznamenaný. Reč je samozrejme o útoku na futbalovú reprezentáciu Toga v roku 2010. A práve tento útok je témou danej seminárnej práce. V nej predstavím nielen spomínaný čin, ale aj príčiny, ktoré k nemu viedli. Predstavená tak v stručnosti bude nielen Cabinda (miesto, kde sa daný čin stal a ktoré bolo jeho príčinou) ale aj občianska vojna v Angole. Najväčšia časť práce však bude venovaná  strojcom, tj. Front for the Liberation of the Enclave of Cabinda (skrátene FLEC), ich motivácií, histórií a aktivitám. Opomenuté nebudú ani reakcie a dozvuky svetových médií, futbalistov a zúčastnených strán. Hoci väčšina reakcií bola pôvodne podaná francúzskym alebo portugalsky píšucim médiám, v práci budem vychádzať z prepisov anglický ,,hovoriacich‘‘ médií. Práca zároveň nemá predstaviť celú občiansku alebo guerillovú vojnu medzi FLECom a Angolou, ale konkrétnu udalosť a konkrétnu skupinu. Spomínané preto budú len tie historické súvislosti, ktoré sú nevyhnutné pre pochopenie problematiky. Rovnako cieľom práce nie je predstavovať porušovanie ľudských práv v Angole, ak to priamo nesúvisí s útokom.


Angola

Cabinda

Cabinda je územie ležiace medzi Demokratickou republikou Kongo, Kongo a Atlantickým oceánom a je enklávou[1] patriacou Angole. Rozlohou je trikrát väčšia ako Luxembursko (Martin 2013).  Cabinda bola kedysi protektorátom Portugalska (od roku 1885 tzv. Dohodou zo Simulambuco) a bola známa ako Portugalské Kongo a Cabinda s Angolou boli považované za dve oddelené časti Portugalska.[2] Do jedného celku boli spojené až v roku 1956 (GlobalSecurity 2015).  Toto spojenie doteraz považujú obyvatelia enklávy za historickú krivdu a chápu ho ako anexiu (Ulmanová 2012).  V roku 1974 zverila portugalská vláda už existujúcemu FLECu úlohu zriadiť v Cabinde vládu (GlobalSecurity 2015). Prvého januára 1975 FLEC ustanovil dočasnú vládu na čele s prezidentom Luizom Ranqueom. Z obáv z rastúcej sily FLECu angolská vláda za pomoci Kubáncov vtrhla na územie enklávy. (AlJazeera 2010, Ulmanová 2012). V rovnakom roku skončila vojna o nezávislosť Angoly[3] a Cabinda zostala jej súčasťou. Avšak koniec vojny za nezávislosť neznamenal koniec bojov. V tom istom roku vypukla občianska vojna medzi vládnou stranou MPLA (podporovanou ZSSR a Kubou) a opozičnými silami (podporovanými Spojenými štátmi a Juhoafrickou republikou) (Ulmanová 2012).

Z viac než historických alebo územných dôvodov je však Cabinda pre Angolu dôležitá z hospodárskeho hľadiska. Na jej území sa nachádza 60% angolských zásob ropy, ktoré tvoria 80% ekonomiky krajiny (Telegraph 2010). Bez peňazí z týchto polí by sa nemohol uskutočniť Africký pohár národov práve v Angole. Napriek tomu, že Angola z Cabindy čerpá obrovské množstvo peňazí, späť posiela minimum. Denne pribudne do štátnej pokladnice osem miliónov dolárov. Preto je Angola niekedy označovaná ako Kuvajt Afriky (GlobalSecurity 2015). To, že ich dostane do rúk dosť autoritatívny a skorumpovaný režim je už iná vec... Ďalším obrovským problémom je nedodržiavanie ľudských práv, mučenie a podobne zo strany vládnej strany, ktorú opakovane kritizovali ľudskoprávne organizácie.


Enkláva Cabinda (červeně)

Front for the Liberation of the Enclave of Cabinda-FLEC

Definovať vývoj Frontu za oslobodenie enklávy Cabinda je nesmierne zložité. Veľkým problémom je štruktúra hnutia, ktoré sa skladá z viacerých častí, v histórií sa neustále rozdeľovali, spájali a podobne.  Tieto frakcie navyše každá konajú na vlastnú päsť. Bežne sa hovorilo o zhruba tucte organizácií, z ktorých tri mali vojenské sily (AlJazeera 2010). Preto bolo nesmierne komplikované dohodnúť sa na nejakých podmienkach medzi ústrednou vládou v Angole a odbojom v Cabinde. Vždy keď k takejto dohode došlo, ďalšie skupiny ju odmietli či už kvôli nesúhlasu s ňou alebo preto, lebo zástupcov, ktorí ju potvrdili, nepovažovali za skutočných zástupcov enklávy.

Prejdime ale k faktom. FLEC bol založený roku 1963 zlúčením troch hnutí Movement for the Liberation of the Enclave of Cabinda (MLEC), Action Committee of the Cabinda National Union (CAUNC), a the Mayombe National Alliance (ALLIAMA) (Ibidem). Avšak hneď po svojom spojení sa znova rozdelili. Vznikli tak "Front for the Liberation of the Cabinda Enclave - Renewed," "FLEC - Forces Amardas de Cabinda," a "Frente Democratica de Cabinda‘‘. Každý z nich si vytvoril vlastné ozbrojené krídlo, ktoré malo presadzovať ich ciele (Start 2015). Samotný FLEC sa ešte v roku 1975 stihol rozdeliť na ďalšie tri časti- Flec-Ranque Franque; FLEC-N'Zita  and Flec-Lubota,  ktoré sa lišíli iba svojimi vodcami. K obnoveniu FLECu došlo v roku 1990 (AlJazeera 2010 ). Prečo práve v tomto roku? Hoci občianska vojna skončila až neskôr, pravdepodobným dôvodom bola iniciatíva vládnej strany, ktorá rôznymi zákonmi a uvoľneniami dosiahla zloženie zbraní veľkej častí bojovníkov FLECu a pridali sa k práci v administratíve, čo vyvolalo priaznivú odozvu. FLEC a FLEC-FAC sa v roku 2004 zase spojili v jeden celok. Lenže v reakcií na dohodu s angolskou vládou sa v roku 2006 znova rozdelili (Justice 2007).

Hneď na začiatok ale treba dodať, že FLEC a snaha o odtrhnutie sa od Angoly v počiatkoch nesúvisela s ropou. Tá bola v Cabinde objavená v roku 1966, tj. tri roky po založení FLECu. Podľa Ulmanovej (2013) však secesionické tendencie siahali až do 50. rokov 20. storočia. Spočiatku jej cieľom bolo získať nezávislosť na Portugalsku, ale po tom, čo sa Cabinda stala jednou zo štrnástich provincií Angoly, začali bojovať proti vláde.

Svoje právo na slobodu FLEC podopiera tromi argumentmi: prvý je geografický,  v ktorom sa odvolávajú na to, že Cabinda a Angola sú od seba oddelené. Druhý je historický. V ňom odkazujú už na vyššie uvedené zmluvy s Portugalskom, ktoré podľa nich boli vytvorené s tromi štátmi tvoriacimi provinciu a nie ako súčasť Angoly. Posledný je finančný. Vďaka obrovskému bohatstvu by bol ich nárok na nezávislosť dosť silný (Start 2015).

Heslom FLECu je UNION - FREEDOM – PEACE. Má vytvorenú vlastnú vlajku aj program (ten vytvorila exilová vláda, ktorá sa nachádza v Demokratickej republike Kongo). Hlavným cieľom je samozrejme vytvorenie samostatného štátu bez cudzej nadvlády. Svoje založenie definuje na základe princípov Všeobecnej deklarácie ľudských práv a slobôd. Týmito princípmi sú rovnosť, sloboda, rozvoj a rovné príležitosti a solidarita nielen s obyvateľmi Cabindy, ale aj s obyvateľmi žijúcimi inde. Jeho hlavným orgánom je Kongres, ktorý jediný môže rozhodovať o všetkom. (Cabinda.org 2015)[4] Na oficiálnej stránke FLECu je zaujímavé povšimnúť si ,,titulný obrázok‘‘. Sú na ňom okrem vlajky Cabindy prítomné mnohé symboly odkazujúce na minulosť spojenú s Portugalskom. Okrem portugalskej vlajky  sú na ňom prítomné roky 1883 a 1885 označujúce roky dohody a maják s menom Simulambuco, kde bola dohoda o protektoráte prijatá. Samotný odkaz na protektorát je viditeľný v strede nápis Protectorate of Portugal[5].

Exilová vláda Cabindy dokonca vypracovala svoj program. V ňom sa zaväzuje k dodržiavaniu ľudských práv, bojovať proti akémukoľvek násiliu, úplne odstrániť neokolonializmus, vzdelávanie obyvateľov Cabindy a rozvoj poľnohospodárstva a všeobecne celej rurálnej oblasti. Po tom, ako by sa dostali k moci, sľubujú uskutočniť slobodné a demokratické voľby, vytvoriť vládu národnej jednoty a  zlepšiť vzťahy s okolitými krajinami (Cabinda.org 2015 b)

 Hoci má FLEC pripravený koncept, ako by mal štát vyzerať, majú niekoľko zásadných problémov. Prvým z nich je už vyššie uvedená roztrieštenosť. Veľmi ťažko sa formuje hnutie bojujúce za slobodu, keď má dvanásť častí. Ďalšou je nedostatok peňazí, ktoré sa pokúšali získavať únosmi zahraničných občanov a ich výmenou výkupné. Posledným problémom je veľkosť síl. Ako príklad uvediem číslo z roku 1975, keď územie o rozlohe 2800 kilometrov štvorcových chcelo brániť tri tisíc mužov (GlobalSecurity 2015).

Najväčším problémom pri skúmaní aktivít FLECu bola obrovská roztrieštenosť. Hoci FLEC za slobodu Cabindy bojuje už viac ako päťdesiat rokov, všetky súhrny, ktoré sú vypracované alebo dostupné, obsahujú obrovské časové medzery. V podstate dochádzalo k občasným únosom najmä zamestnancov pracujúcich na ropných poliach a občasným konfliktom s vládnymi silami. Z únosov môžem spomenúť prípad z roku 2000, kedy boli unesení traja Portugalci a jeden miestny občan (Cabinda Timeline 2006). V roku 2001 bolo unesených Portugalcov päť, ktorí však boli po troch mesiacoch prepustení na slobodu (GlobalSecurity 2015).

Vláda v tomto storočí väčšinou odpovedala niekoľkými akciami. Medzi rokmi 2002 a 2003 vládne ozbrojené sily zaútočili na FLEC-FAC, zničili väčšinu jeho vojenských síl, zničili Kungo-Shonzo, hlavnú základňu povstalcov od roku 1979 a dokázali zničiť aj základňu ďalšej odnože, FLEC- Renovada. Všetky akcie si vyžiadali v súčte oboch strán zhruba dvesto obetí. Jedna s posledných rán prišla v roku 2006, keď armádne sily dokázali zničiť aj zvyšok síl  (Cabinda Timeline 2006, GlobalSecurity 2015, Political Conditions 2013). Po tejto porážke FLEC podpísal dohodu s vládou o zastavení bojov (tzv. Memorandum o porozumení(AlJazeera 2010)). Na čele rebelov stál Antonio Bento Bembe, ktorý bol neskôr ministrom bez portfeje. Ale ako už bolo spomínané, niektorí obyvatelia Cabindy túto zmluvu odmietli akceptovať a pokračovali v bojoch(GlobalSecurity 2015).

Ako vidno,  FLEC veľké úspechy nedosahoval. Podľa Justice (2007) padlo za obeť bojov medzi vládou a povstalcami od roku 1994 tisíc až pol druha tisíca ľudí. Preto bol útok na futbalovú reprezentáciu Toga takým prekvapením a vlastne prvý (a aj posledný krát) sa dostali do povedomia verejnosti[6]

Útok na reprezentáciu Toga

Písal sa 8. január roku 2010.  Angola organizovala Africký pohár národov vo futbale. Reprezentácia Toga cestovala z Demokratickej republiky Kongo, kde sa na šampionát pripravovala, na zápas proti výberu Ghany. (TheGuardian 2010a)  Krátko po prekročení hraníc Konga s Cabindou sa pri autobuse sprevádzanom bezpečnostnými zložkami objavilo 15 útočníkov vyzbrojených automatickými zbraňami. (SanDiegoUnionTribune 2010).  Tí zaútočili v momente, keď autobus prechádzal cez les (Edwards 2010) Podľa útočníka Nantes Thomasa Dosseviho päť minút po prekročení hraníc, zhruba okolo 15. hodiny začala streľba, ktorá trvala približne pol hodiny (LATimes 2010). Prítomní v autobuse sa snažili kryť ako sa dalo (Just- football 2010) a pritom plakali. Každých pár minút na seba volali či sú v poriadku, až dokiaľ im jeden z policajtov nepovedal, aby boli ticho (Edwards 2010) . Podľa trénera Huberta Veluda len včasný zásah vojenských síl zabránil väčším stratám na životoch. Pozastavoval sa ale nad tým, že jednotky, ktoré im pomohli, boli po zuby ozbrojené a pýtal sa, či niečo netušili (Telegraph 2010). Napriek tomu si prestrelka vyžiadala svoju cenu. Na mieste zomrel vodič autobusu angolského pôvodu Mário Adjoua. Na druhý deň ráno v nemocnici zomreli ďalší dvaja ľudia- asistent trénera Améleté Abalo a športový komentátor Stanislas Ocloo  (WPLA 2010).  Z futbalistov bol ťažko zranený Serge Akakpo (RTE 2010) a Kodjovi Obilalé bol považovaný za mŕtveho aj jeho vlastným spoluhráčom, ktorý to takto aj oznamoval médiám (TheGuardian 2010a). Nakoniec to bolo vyvrátené. Zdroje sa rôznia v počte zranených medzi siedmimi až deviatimi, medzi nimi bol aj tréner. Žiadny zdroj neuvádza, že by niektorí z útočníkov alebo bezpečnostných síl pri prestrelke zahynul.

K útoku sa ešte v ten deň prihlásil FLEC-PM a ich hovorca povedal, že je to len začiatok podobných akcií, ktoré majú prebiehať po celom území Cabindy (Goal 2010). Nelenila ani angolská vláda, ktorá daný útok využila na zatýkanie ďalších ľudí, ktorí upozorňovali na porušovanie ľudských práv v Cabinde zo strany vlády. V tejto súvislosti bol odsúdený istý Joao Antonio Puati na 24 rokov väzenia. Vláda ďalej zatkla  piatich ľudí z organizácie Human Rights of Cabinda, z ktorých štyria dostali troj- až šesťročné tresty (RFI 2010).Human Right Watch rovnako upozorňovala, že zatknutie právnika Francisca Luemba bolo politicky motivované (HumanRightWatch 2010).

Reakcie

Pravdepodobne "najvtipnejšia" bola reakcia samotného FLECu. Ten vo svojom prehlásení uviedol, že autobus nebol terčom útoku a skutočným terčom boli bezpečnostné sily, ktoré ho sprevádzali. Ďalej uviedli: So it was pure chance that the gunfire hit the players. We don't have anything to do with the Togolese and we present our condolences to the African families and the Togo government. We are fighting for the total liberation of Cabinda.‘‘ (The Guardian, 2010b)

Je samozrejmé, že sa reprezentácia Toga na podnet vrchných štátnych predstaviteľov rozhodla zo súťaže odstúpiť (Eurofotbal 2010)[7].  Útočník Jonathan Ayite povedal, že aj keby ich presviedča Barrack Obama, aj tak okamžite odchádzajú. Stredopoliar Alaixys Romao dodal, že sa pokúšali presvedčiť aj ďalšie tímy k bojkotu šampionátu. (Soccernews 2010) Najväčšia hviezda tímu Emmanuel Adebayor bola rozhodnutá sa šampionátu nezúčastniť skoro okamžite a nakoniec ukončila reprezentačnú kariéru[8]. Mimochodom, bol to práve Adebayor, ktorý ako kapitán a hovorca reprezentácie potvrdil odchod. Podľa slov premiéra Toga chceli účasťou vzdať hold mŕtvym kamarátom, ale po rozhovore s prezidentom krajiny a ich vlastnými rodinami sa rozhodli vrátiť. Vyjadrenie predstaviteľov vlády bolo pritom dosť autoritatívne: "The team must return today. The government's decision is unchanged. "It is a conscious decision since Friday. If a team or a person present themselves under the banner of Togo, it would be a false representation (Skysports 2010)."

Najšokujúcejšia však bola reakcia Africkej futbalovej asociácie. Miestni predstavitelia sa samozrejme vyhovárali, že cesta autobusom cez Cabindu bola chybou Toga, ktoré malo jasné inštrukcie letieť. (Aljazeera 2010b). Aby to nestačilo, napriek tragickým udalostiam bol ich postoj neoblomný. Keďže nedali oficiálne nič vedieť, ich zápas nebol zrušený a v prípade, že by k nemu nenastúpili, boli by potrestaní (Reuters 2010). Podľa predstaviteľov navyše streľba nebola súčasťou udalosti a tak nemôžu byť vykonané žiadne zmeny a Togo len spôsobuje problémy (!) (News BBC 2010). Jediné čo boli ochotní urobiť, bola minúta ticha na začiatku zápasu...(TheGuardian 2010b). Zhrnuté, podčiarknuté, Togo bolo vylúčené z nasledujúcich dvoch šampionátov a dostalo pokutu 50 tisíc dolárov (CNN 2010).[9]

Záver

Hoci sa strojcovia teroristického útoku vyhrážali ďalšími útokmi, našťastie sa ich hrozby nenaplnili. Napomohlo tomu to, že oblasť strážilo niekoľko tisíc vojakov a helikoptéry. Tak či onak, šampionát pokračoval tradičným tempom. Hoci samotná reprezentácia Toga sa z útoku a následného dvojročného vylúčenia zo súťaží spamätávala, nijak sa k tomu nevracia (okrem niekoľkých vyjadrení Adebayora, väčšinou v rámci snáh dostať väčšie peniaze za nastupovanie). Front for liberation of the enclave of Cabinda si užil svojich ,,päť minút slávy‘‘ a zas upadol do zabudnutia. A jeho vyhliadky pri tom nie sú vôbec ružové. Veľká roztrieštenosť, nedostatok de facto všetkého (podporovateľov, vojakov, financií) hrajú proti jeho secesionistickým snahám. Vláda Angoly urobila ďalší rozumný krok, keď sa rozhodla investovať časť peňazí získaných z ropy z Cabindy späť do tejto provincie. To spôsobilo istý nárast životnej úrovne a ďalšie odpadnutie od nacionalistických hnutí.

V samotnej práci bol načrtnutý spor medzi Angolou a Cabindou. Priblížený bol komplikovaný vývoj a zánik Fronty na oslobodenie enklávy Cabinda. Predstavil som najznámejší čin tejto skupiny, útok na reprezentáciu Toga. Vďaka vyjadreniam priamych účastníkov je zrejmý priebeh celej udalosti vrátane dôsledkov, ktoré z neho vyplynuli pre všetky strany.

Hoci sa FLEC (vrátane hociktorého jeho krídla) zdá byť minulosťou, to isté sa zdalo aj pred piatimi rokmi. Dlho nikto o FLECu nič nepočul a odrazu sa dostali na titulné stránky po celom svete. Je teda FLEC naozaj minulosťou alebo len čaká na ďalšiu príležitosť?

Zoznam zdrojov
Al Jazeera: 2010. Profile: Cabinda separatists. (cit. 2016-01-07). Dostupné z: http://www.aljazeera.com/news/africa/2010/01/2010194414660644.html.
Al Jazeera:2010b. Togo 'withdraw' from Africa cup. (cit. 2016-01-07). Dostupné z: http://www.aljazeera.com/sport/2010/01/20101917551447782.html.
Cabinda.net: 2015. (cit. 2016-01-07). Dostupné z: http://www.cabinda.net/.
Cabinda.org: 2015. (cit. 2016-01-07). Dostupné z: http://www.cabinda.org/programmeang.htm.
Cabinda Timeline:2006. Africa Research Bulletin: Political, Social & Cultural Series, 43, 10, p. 16825, Publisher Provided Full Text Searching File, EBSCOhost, viewed 7 January 2016.
CNN: 2010. Adebayor slams 'outrageous' decision to ban his team. (cit. 2016-01-07). Dostupné z: http://edition.cnn.com/2010/SPORT/football/01/31/togo.ban.adebayor.outrage/.
Edwards: 2010. 'A tragedy in Angola', New African, no. 493, pp. 50-53.
Eurofotbal: 2010. Reprezentanti Toga poslechli vládu, na mistrovství Afriky nebudou. (cit. 2016-01-07). Dostupné z: http://www.eurofotbal.cz/clanky/reprezentanti-toga-poslechli-vladu-na-mistrovstvi-afriky-nebudou-105436/.
Global Security: 2015. Cabinda. (cit. 2015-01-07). Dostupné z: http://www.globalsecurity.org/military/world/war/cabinda.htm.
Goal: 2010a. Cabinda rebel group FLEC-PM claims responsibility... (cit. 2016-01-07). Dostupné z: http://www.goal.com/en/news/89/africa/2010/01/08/1733524/togo-team-bus-fired-upon-driver-killed-two-players-and-at.
Goal: 2010b. A background to the slaying committed in Cabinda.. (cit. 2016-01-07). Dostupné z: http://www.goal.com/en/news/89/africa/2010/01/08/1733755/the-cabinda-conflict-background-to-the-togo-bus-shooting.
HumanRightWatch: 2010. Human Rights Watch Briefing to the Union Internationale des Avocats
Regarding the Detention of the Lawyer Francisco Luemba in Cabinda, Angola. (cit. 2016-01-07). Dostupné z: http://www.uianet.org/sites/default/files/HRW_Briefing_%20UIA_detentio_Luemba_Cabinda_100408.pdf.
IRIN: 2010.  In-depth: Cabinda ANGOLA: The evolution of the conflict: 1885 – 2003. (cit. 2016-01-07). Dostupné z: http://www.irinnews.org/in-depth/67501/25/angola-the-evolution-of-the-conflict-1885-2003.
Just- football: 2010. Togo Bus Attack in Angola ahead of African Cup of Nations: Reaction&Some Serious Questions. (cit. 2016-01-07). Dostupné z: http://www.just-football.com/2010/01/togo-bus-attack-in-angola-ahead-of/.
Justice: 2007. Armed Conflicts Report Angola-Cabinda. (cit. 2016-01-07). Dostupné z:  http://www.justice.gov/sites/default/files/pages/attachments/2015/09/15/armed-conflict-report_angola-cabinda.pdf.
News BBC: 2010. Togo officially disqualified from Africa Cup of Nations. (cit. 2016-01-07). Dostupné z:  http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/africa/8450529.stm.
Political Conditions: 2013. Angola Country Review, pp. 9-20, Business Source Complete, EBSCOhost, viewed 7 January 2016.
Reuters: 2010. Togo to be disqualified from Nations Cup: CAF. (cit. 2016-01-07). Dostupné z: http://www.reuters.com/article/us-soccer-nations-togo-idUSTRE60A2IO20100111.
RFI: 2010. Angola sentences Togo team attacker to 24 years. (cit. 2016-01-07). Dostupné z: http://www.english.rfi.fr/africa/20101229-angola-sentences-togo-team-attacker-24-years.
RTE: 2010. Togo players injured, driver killed in gun attack. (cit. 2016-01-07). Dostupné z: http://www.rte.ie/sport/soccer/international/2010/0108/259419-togo/.
Skysports: 2010. Adebayor - Togo flying home. (cit. 2016-01-07). Dostupné z: http://www.skysports.com/football/news/12040/5851159/adebayor-togo-flying-home.
SoccerNews: 2010. Togo withdraw from ANC. (cit. 2016-01-07). Dostupné z: http://www.soccernews.com/togo-withdraw-from-anc/28714/.
Start: 2015. Terrorist Organization Profile:Front for the Liberation of the Cabinda Enclave. (cit. 2016-01-07). Dostupné z: http://www.start.umd.edu/tops/terrorist_organization_profile.asp?id=118.
The Guardian: 2010a. Togo withdraw from Africa Cup of Nations after deadly gun attack. (cit. 2016-01-07). Dostupné z: http://www.theguardian.com/football/2010/jan/09/togo-withdraw-africa-cup-of-nations-attack.
The Guardian: 2010b. Togo footballers were attacked by mistake, Angolan rebels say. (cit. 2016-01-07). Dostupné z: http://www.theguardian.com/world/2010/jan/11/two-arrested-togo-football-attack.
The San Diego Union Tribune: 2010. Togo bus rampage exposes France's Angola ties. (cit. 2016-01-07). Dostupné z: http://www.sandiegouniontribune.com/news/2010/jan/12/togo-bus-rampage-exposes-frances-angola-ties/.
The Telegraph: 2010. Togo attack: Africa's dream is in tatters after devastating events in Cabinda. (cit. 2016-01-07). Dostupné z: http://www.telegraph.co.uk/sport/football/international/6958636/Togo-attack-Africas-dream-is-in-tatters-after-devastating-events-in-Cabinda.html.
ULAMOVÁ: 2012. Příčiny separatistického konfliktu v Cabindě: význam zdejších nalezišť ropy [online]. Brno, 2012, [cit. 2016-01-07].
WPLA: 2010. Togo national football team bus attack. (cit. 2016-01-07). Dostupné z: http://self.gutenberg.org/articles/Togo_national_football_team_bus_attack#cite_note-27.
EDIT Redakce : zdroje obrázků https://en.wikipedia.org/https://en.wikipedia.org/

Poznámky

[1] V skutočnosti je to exkláva, keďže jej územie je obklopené dvomi štátmi a morom. Vzhľadom na to, že samotné hnutia bojujúce o samostatnosť Cabindy ako aj všetky zdroje uvádzajú enklávu, používam tento termín aj ja.

[2] Hlavný rozdiel bol v tom, že Cabinda bola protektorát a Angola kolónia.

[3] Hoci Organization for African Unity označila už v roku 1963 Angolu za 35. a Cabindu za 39. dekolonizovaný štát (cabinda Timeline 2006). Už aj z toho je zjavný rozdiel v chápaní Cabindy ako súčasti Angoly. 

[4] (pravdepodobne) oficiálna stránka FLECu.

[5] Aj keď chápem odkaz na určitú rovnocennosť a nezávislosť od Angoly, u nacionalistického hnutia, ktoré bojuje proti cudzej nadvláde mi príde odkaz na protektorát mierne divný.

[6] Na okraj, po roku 2010 sa protivládnym silám pravdepodobne podaril len jediný počin, keď v roku 2013 Patrioti dokázali zabiť štyroch vládnych vojakov (Cabinda.net 2015). Usudzujem z toho, že v posledných rokoch o nich žiadna stránka neinformuje. Všetky zdroje končia okolo roku 2010, aj vyššie uvedená stránka (aj keď maximálne neprehľadná) po roku 2013 neinformuje o žiadnych ďalších udalostiach. Sever Start, ktorý informuje o vyše 140 000 teroristických útokoch, pri FLECu neinformuje po roku 2010 o žiadnom ďalšom prípade (jeho spoľahlivosť však nemôžem úplne zaručiť, keďže napríklad v prípade popisovaného útoku majú nesprávne údaje o počte obetí). Aj ďalšie stránky (námatkou http://www.irinnews.org/in-depth/67501/25/angola-the-evolution-of-the-conflict-1885-2003 ) už po roku 2010 nič neuvádzajú a všade sa ako koniec bojov píše zhruba rok 2009.

[7] Bohužiaľ, Eurofotbal má kvôli dohode s ČTK povinnosť originálne znenie článkov po istej dobe vymazať. Napriek tomu je prvý odstavec vždy viditeľný v náhľade vyhľadávania, poprípade nadpisy hovoria za všetko. Z vlastnej dlhoročnej skúsenosti s týmto portálom môžem uviesť, že sa nejedná o žiadne bulvárne médium a tak ich nadpisy (a články) nie sú bulvárneho charakteru.

[8] Nakoniec sa do reprezentácie vrátil, znova odišiel a znova sa vrátil.

[9] Pre úplnosť, Togo nebolo vylúčené za odstúpenie, ale za to, že odstúpilo na nariadenie vlády, čo je porušenie pravidiel o zákaze miešania sa politiky do futbalu.

Další články autora

Autor : Milan Podmaník 🕔22.02.2016 📕2.033

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře