Kirgizský prezident chce zatvoriť Manas

Autor : Peter Števkov 🕔13.02.2012 📕4.233

článek byl publikován na webu www.sekuritaci.cz
http://www.sekuritaci.cz/kirgizsko-ma-noveho-prezidenta-chce-zatvorit-manas-2/

V roce 2011 sa novým kirgizským prezidentom stal Alzambek Atambajev, keď v posledných prezidentských voľbách získal 63 percent hlasov a s prehľadom tak porazil svojich súperov. Jedným z prvých vyjadrení nového prezidenta bolo prianie, aby do roku 2014, teda do doby vypršania kontraktu o vojenskej prítomnosti USA opustili leteckú základňu v Manase. Atambajev svoj postoj odôvodnil obavou, že v prípade amerického útoku na Irán sa môže Kirgizsko stať terčom iránskej odvetnej reakcie. Čo to pre americké operácie v Afganistane znamená a aké sú širšie súvislosti Atambajevovho prístupu.

Tranzitné centrum v Manase, známe aj ako Brána do pekla je strategickou americkou základňou, ktorá slúži k doprave osôb a materiálu pre spojenecké sily v Afganistáne. Jedná sa o jedinú americkú základňu v strednej Ázii, ktorá získala na dôležitosti najmä po zrušení americkej leteckej základne v Uzbeckom Karsi-Chanabade. Len asi 30 km od Manasu sa nachádza aj menšia ruská základňa v Kante, v ktorej je dislokovaných asi 500 vojakov a desiatka lietadiel.

Predvolebná rétorika Alzambeka Atambajeva v podstate kopírovala väčšinové názory kirgizských voličov. Jedná sa o populistického politika, ktorého hlavná časť voličskej základne pochádza z rusifikovaného severu. Voliči turkofónneho a viac náboženského juhu preferovali skôr jeho rivalov. Vzťahy s USA a Ruskom sú v Kirgizsku vnímané ako hra s nulovým súčtom. Keďže je Atambajev považovaný za spojenca Ruska, proruskí kirgizskí voliči od neho očakávajú, že bude viesť istý typ protiamerickej zahraničnej politiky. Protiamerickou rétorikou však kirgizský prezident nepoteší len proruský sever. Postoj Kirgizov na americkú vojenskú prítomnosť je takmer univerzálne negatívny. Podľa minuloročného prieskumu iba 17 percent z nich súhlasí s existenciou americkej základne. Na ruskú leteckú základňu v Kante ma však pozitívny názor až 87 percent respondentov. Zatiaľ čo 89 percent opýtaných považuje Rusko za najdôležitejšieho zahraničného partnera, len 0,8 percent má rovnaký názor na USA. Z týchto prieskumov je evidentné, že proamerickou politikou by si Atambajev u svojich kirgizských voličov nepolepšil.

Rusko-americké stretávanie v strednej Ázii je možno Kirgizmi videné ako hra s nulovým súčtom, ruskí predstavitelia však tento postoj už nezdieľajú. Posledné desaťročie vyvinulo Rusko niekoľko iniciatív, ktorými sa snažilo USA zo stredoázijskeho diania vyšachovať. V roku 2005 spoločne s Čínou a ďalšími krajinami podpísalo v rámci Organizácie Šanghajskej spolupráce tzv. Astanskú deklaráciu, ktorá požadovala stiahnutie amerických síl zo strednej Ázie. Keď v r. 2006 vtedajší kirgizský prezident Bakijev hrozil zatvorením Manasu, ruskí štátnici sa vyjadrovali pochvalne. V r. 2009 dokonca Rusko súhlasilo s odpustením väčšej časti kirgizského dlhu a s poskytnutím rozsiahlej pôžičky, pričom na oplátku požadovalo vysťahovanie Američanov.

Dnes je však situácia odlišná. So znovuzrodením nového Talibanu sa Rusko obáva amerického odchodu, ktorý by zanechal Afganistan v rukách islamistických extrémistov. To by vystavilo strednú Áziu, južný Kaukaz a potenciálne aj ruské republiky Tatarstán a Baškirsko prenikaniu radikálneho islamizmu. Rusko-americká vojenská spolupráca sa preto v posledných rokoch zintenzívnila. Rusko sa pripojilo do Severnej distribučnej siete, ktorá slúži na zásobovanie amerických síl v Afganistane. Súhlasilo s predajom Američanmi zaplatených vojenských vrtuľníkov Mi-17 Afganistanu a s výcvikom afgánskych pilotov. Základňa v Manase dokonca získava letecké palivo od rusko-kirgizskej energetickej spoločnosti Gazpromneft-Aero-Kyrgyzstan. Kirgizsko je Ruskom vnímané ako zóna jeho mocenského vplyvu a ruskí predstavitelia ocenia negatívne vyjadrenia kirgizských predstavitelov na adresu americkej vojenskej prítomnosti. Je však veľmi nepravdepodobné, že by Rusko požadovalo predčasné stiahnutie z Manasu či dokonca vyvíjalo nátlak na jeho zatvorenie.

USA plánujú do roku 2014 ukončiť hlavnú časť svojich operácií v Afganistane. Z tohto pohľadu by požadované zrušenie Manasu nemalo byť pre americké ozbrojené sily väčším problémom. V prípade prehodnotenia trvania svojej vojenskej prítomnosti by však Manas nemusel byť pre USA strateným. Tranzitné centrum čelilo reálnej hrozbe zrušenia už niekoľkokrát. Najmä v rokoch 2006 a 2009 sa tento krok zdal nevyhnutným. Postoj Kirgizska však vždy úspešne zvrátili americké doláre či už vo forme navýšenia platby za prenájom alebo zvýšenia americkej finančnej pomoci. Skúsenosť preto hovorí, že pokiaľ u Američanov bude vôľa Manas si ponechať, Kirgizsko na nový kontrakt ochotne pristúpi.

Zdroje

http://www.eurasianet.org/node/63428
http://www.jamestown.org/single/?no_cache=1&tx_ttnews%5Btt_news%5D=38624&tx_ttnews%5BbackPid%5D=13&cHash=6b19df00c00f79c22a3e717bc6497c9c
http://www.registan.net/index.php/2011/11/01/on-not-overreacting-to-atambayevs-comments-about-manas/
http://www.huffingtonpost.com/2011/11/01/almazbek-atambayev-us-base_n_1069080.html
http://en.rian.ru/mlitary_news/20111101/168311902.html

článek byl publikován na webu www.sekuritaci.cz

http://www.sekuritaci.cz/kirgizsko-ma-noveho-prezidenta-chce-zatvorit-manas-2/

Autor : Peter Števkov 🕔13.02.2012 📕4.233

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře