Jozef Tiso ako živé politikum

Autor : Bc. Jakub Šimkovič 🕔03.12.2011 📕6.725

Úvod

V histórii a vo vývoji štátov sa z komplexného hodnotenia období častokrát extrahujú jednotlivci, ktorý boli nositeľmi dejinného vývoja. Obzvlášt tvárou v tvár krízovým situáciám má historiografia tendenciu hľadať vedúcich predstaviteľov. Nečudo teda, že sa tak deje aj na pozadí najväčšieho vojnového konfliktu aký kedy svet postihol. V celesvetovom meradle boli významné iné osobnosti ako tu prekladaný slovenský prezident Jozef Tiso. Avšak, kým v prípade gigantov svetovej politiky je obraz osobností už dôkladne konštituovaný, obraz osobností regionálneho významu stále prechádza istým vývojom. Ten so sebou nesie jednak snahy o presnejšie a dôkladnejšie opisy, zakladané na čoraz významnejšom množstve dát, ale na druhej strane aj pokusy o úplné zvrátenie doterajšieho kurzu vnímania tej ktorej osobnosti. Problém je ešte výraznejší u krajín bývalého východného bloku, kedy sa verejný i vedecký dialóg vplyvom autoritárskeho politického zriadenia markantne spomalil. Čas doteraz venovaný serióznej a objektívnej debate sa tak ešte skrátil.

Predmetom tejto bakalárskej práce je pohľad na narábanie s obrazom Jozefa Tisa v súčasnej slovenskej spoločnosti. Doba, ktorá uplynula od existencie prvej Slovenskej republiky/Slovenského štátu, zaručuje stále dostatok osobne zaangažovaných ľudí s častokrát absolútne protichodnými názormi. Táto situácia sa v slovenskej spoločnosti kontinuálne prejavuje nebývalým množstvom odborných alebo laických príspevkov k neukončenému hľadaniu pomyselnej objektívnej pravdy. Pretože je odkaz Jozefa Tisa stále aktívny, je vhodné analyzovať skupiny, pre ktoré je toto politikum stále živé. Ako zistíme jestvuje viacero ciest, ktorými sa konštituovanie alebo prípadne pozmeňovanie výsledného obrazu osobnosti uberá. Každopádne častokrát sú, či už priamo či nepriamo, prepojené. Taktiež jednotlivci i organizácie s podobnými záujamami k tejto problematike dokážu po viacerých osiach efektívne spolupracovať na spoločných cieľoch.

Prvá kapitola práce má ambíciu predostrieť obraz prezidenta Tisa v pokiaľ možno čo najviac ideovo neutrálnom svetle. Dôsledne sa táto kapitola vyhýba citáciám akýchkoľvek iných autorov. Objektívne faktografické a všeobecné údaje sú doplnené o dokumenty bez ideologického zafarbenia. Naopak dôraz bude kladený primárne na prejavy a články samotného Jozefa Tisa. Nachádzajú sa medzi nimi i materiály určené pre široké masy. Tieto samozrejme môžu mať iba deklaratívny charakter, ktorý nie vždy musel nakoniec zodpovedať realite, takže sú opäť dané do konfrontácie s neutrálnymi faktami a poznatkami.

Výsledný obraz, by mal predstaviť Jozefa Tisa ako komplexnú osobnosť s pozívami i negatívami. Na tento účel poslúžili dva zborníky nazvané Jozef Tiso. Prejavy a články mapujúce obdobia 1918-1938 a 1938-1944. Bohužial posledné tri roky života prezidenta Tisa ešte obdobnou publikáciou nie sú pokryté. So začiatkom Slovenského národného povstania však na Slovensku končí obdobie aspoň čiastočnej nezávisloti a s nástupom okupácie slovenského územia klesá schopnosť Jozefa Tisa ovplyvňovať verejné dianie. Obdobie agónie nemeckého satelitu tak už neprináša pre Tisa také rozhodnutia, ktoré by vyvolávali vo verejnosti kontroverzie. Kontroverzné a nanajvýš sporné sú však roky, kedy zastával prezidentský úrad. Ostatne celá verejná diskusia sa pokúša nájsť odpovede na otázky zodpovednosti prezidenta.

V druhej kapitole je popísaný dnešný stav na poli vedeckých prác o prezidentovi Tisovi. Poukazuje na jasne vyprofilované skupiny a názorové prúdy vo vedeckej obci. Pri všetkých mapuje kľučové názorové odlišnosti, ale najmä výstupy autorov voči spoločnosti. Téma prvej Slovenskej republiky je totiž medzi čitateľmi historickej literatúry na Slovensku nesmierne populárna, avšak osobný názor jednotlicov nebýva zväčša tvorený väčším množstvom publikácií. Akékoľvek nejasnosti alebo dokonca zámerné upravovanie dejím má značný vplyv do budúcnosti. Niektorí autori či už z osobného sentimentu alebo kvôli nenávisti voči komunistickému režimu, ktorý nasledoval, len veľmi ťažko hľadajú negatívne aspekty vojnových rokov na Slovensku. V poslednom čase naviac vzrastá aktivita mladých historikov profesne spojených s Ústavom pamäti národa. Postupne sa celá vedecká diskusia okolo Jozefa Tisa viac a viac triešti, na čoraz menšie skupiny i menšie čiastkové otázky.

Záverečná kapitola práce mapuje vytváranie a pozmeňovanie obrazu Jozefa Tisa v súčasnej slovenskej spoločnosti. Z pohľadu dôležitosti predstavuje nosnú kapitolu pretože popisuje spôsob akým zástancovia režimu Slovenského štátu postupujú. O zlepšenie Tisovho vnímania sa zasadzujú rôzne zoskupenia a organizácie. Ako prvé je potrebné uviesť politické strany, ktoré majú tendenciu so zažitým vnímaním prvej Slovenskej republiky polemizovať. Tieto sú v práci rozdelené podľa ich schopnosti reálne vytvárať vládne koalície či vstupovať do Národnej rady SR a podielať sa na riadení krajiny. Strany, ktoré sa na politickej súťaži podieľajú dlhé roky nemajú tendeciu otvorene velebiť Jozefa Tisa, no pôsobia v tomto smere sofistikovanejšie. Volajú po objektívnejšom skúmaní dejín, hľadajú cesty ako legitimizovať aspon isté aspekty vojnového Slovenska, vyzdvihujú kultúrny rozmach či hospodársky rast a ticho prehliadajú negatívne aspekty.

V spoločnosti je však aj istý podiel zástupcov krajnej pravice, ich vplyv na spoločnost je síce minimálny, ale v prospech Tisa a jeho rehabilitácie predstavujú vedúcu silu. Nevynechajú jedinú príležitosť, aby na seba strhli pozornosť. Všetky významnejšie výročia Slovenského štátu tak pritiahnu záujem médií na počínanie hŕstky extrémistov, ktorí tiež už prejavili záujem o politickú súťaž. Od Slovenského štátu sa v mnohom inšpirovali a prezidenta Tisa považujú za jediného skutočne slovenského. Jedni na výročie vzniku prvej Slovenskej republiky manifestujú svoju silu stretnutiami pred prezidentským palácom v Bratislave, iní sa stretávajú pri Tisových pamätníkoch v iných častiach krajiny. V ostatnom čase však nachádzajú spoločnú reč a snaha o integráciu všetkých obdobne zmýšlajúcich jedincov dostáva reálne kontúry. Taktiež v rámci rastu svojho národného povedomia oslovujú na spoluprácu i historikov, ale samozrejme iba tích s adekvátnymi názormi.

Poslednou súčasťou verejného diania, ktorú spomeniem, sú cirkvi na Slovensku. Jozef Tiso bol katolíckym kňazom vykonávajúcim svoje povolanie oddane i počas prezidentského obdobia. Pre katolícku cirkev teda predstavuje tému, ku ktorej sa dlhšie verejne nevyjadrovala a pritom jej záujem na dobrom obraze jedného zo svojich pastrierov je neodškriepiteľný. V cikrvi naviac pôsobí ešte stále i osobný rozmer, kedy najmä starší kňazi zažili obdobie masívneho spoločenského významu. V nedávnej pamäti tak môžeme registrovať intenzívnu kampaň v prospech očistenia Jozefa Tisa z roku 2007. Rímskokatolícka cirkev odvtedy síce zmenila svojich predstaviteľov, ale návrat tejto rétoriky nemusí byť vylúčený. Všetky podobné aktivity so záujmom sleduje i Židovská obec na Slovensku, ktorá má právo cítiť odpor voči akémukoľvek náznaku ospravedlňovania predstaviteľov režimu, ktorý bol zodpovedný za jej nevýslovnú tragédiu.

Predkladaná práca nemá snahu byť vyčerpávajúcim výpočtom všetkých názorov formujúcich verejnú mienku o prezidentovi Tisovi. No mala by poskytnúť základný prehľad a analýzu prečo niektoré súčasti spoločnosti pristupujú k rehabilitácii Jozefa Tisa a celého vtedajšieho režimu. Okrem už spomínaných zborníkov dokumetov priamo z pera Jozefa Tisa využíva odbornú literatúru, ktorá je v súčasnosti na trhu, prípadne tú, ktorá je ľahko dostupná i pre široké masy. Z tohoto dôvodu zmapuje najmä knihy vydané za posledných päť rokov. Antagonistické názorové prúdy historikov sú zastúpené najreprezentatívnejšími vzorkami – Milan S. Ďurica je zastúpený publikáciou Jozef Tiso (1887-1947). Životopisný profil, Ivan Kamenec Slovenský štát v obrazoch[1] a nastupujúci autori prostredníctvom diela Slovenská republika 1939-1945 z pera Martina Lacka. Keďže je prácu naviazaná na verejnú mienku, dôležitým aspektom sú televízne diskusie historikov a bežné články v médiách, v práci primárne v elektronickej podobe, ktoré tvoria podstatnú časť záverečnej kapitoly.

Poznámky

[1] V práci bola napokon použitá česká verzia tohto diela Slovenský stát v obrazech. Praha, 2008.

Autor : Bc. Jakub Šimkovič 🕔03.12.2011 📕6.725

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře