Bitva u Jemappes 1792

Autor : Wlasto Klucar / wlasto 🕔21.08.2010 📕10.064

Úvod

Prvá koalícia bola sformovaná roku 1793, po tom ako bol popravený Francúsky kráľ Luis XVI gilotínou, aby krajiny zapojené do tohto zoskupenia zabránili exportu revolúcie do zvyšku Európy.

V tejto bitve Francúzky generál Charles François Dumouriez v čele severnej Francúzskej revolučnej armády, porazil Rakúske vojsko vedené Polným maršálom vojvodom  Albertom Saxe - Teschen a jeho zástupcom Françoisom de Croix grófom z Clerfaytu.

Príčiny konfliktu

V roku 1791 Európa s obavami sledovala vývoj situácie vo Francii a považovali za potrebné, zaujať stanovisko a taktiež niečo vyťažiť z chaosu v revolučnej krajine. Hlavnou osobou pri založení prvej koalície bol Leopold II, brat María Antoniety, ktorý spolu s kráľom Leopoldom a Fridrichom Wilhelmom II Pruským s podporou Francúzskych exulantov, 27.8.1791, publikovali deklaráciu z Pillnitzu. V tejto deklarácii vyjadrili záujem o dobro Luisa XVI a jeho rodiny, pričom taktiež pohrozili konzekvenciami ak sa kráľovi alebo jeho rodien stane.  Leopold videl v deklácii cestu, ktorá sa vyhýbala priamemu stretu s Francúzskom, ale v revolučnej krajine naopak videli túto ako vážnu hrozbu revolúcii a krajine. Taktiež sa Francúzkom videlo zle pôsobenie a agitácia exulantov, ktorí boli sústredení hlavne v Rakúskom Nizozemí a malých nemeckých štátoch.

Výsledkom bolo, že Francúzsko vyhlásilo vojnu Rakúsku, na základe rozhodnutia Národného zhromaždenia z 20.4.1792. Minister zahraničia Francúzka, Charles François Dumouriez, ihneď pripravil plán na inváziu do Rakúskeho Nizozemska, kde sa očakávala podpora miestneho obyvateľstva. Tento plán považoval za nejlepšiu prevenciu pred možnosťou Pruskej a Rakúskej invázie do Francie.

Rakúske Nizozemsko bolo od roku 1787 v rebélii proti Rakúskej správe tejto oblasti a Francúzi videli možnosť, že v prípade vpádu do tejto oblasti budú môcť počítať s podporou miestneho obyvatelstva a budú vítaní ako osloboditelia.

Francúzsko začalo pripravovať inváziu a začalo mobilizovať svoju armádu. Avšak spojenecké sily neváhali a v tom istom čase pod velením Karla II vojvodu z Braunschweig-Wolfenbüttel, sa zhromaždilo v Koblenzi a zaútočilo na Francúzske územie, pričom bez väčších problémov obsadzuje pevnosti a mestá Longwy a Verdún. Braunschweig-Wolfenbüttel ihneď na to, dekretoval písomne vyhlásenie podpísané exilovým Luisom Jozefom, princom, pričom vo vyhlásení sa hovorí o znovunastolení monarchie a kráĺa ako autority. Toto malo odozvu, že revolučné sily zobrali útokom kráľovský palác v Paríži.

Invázia pokračovala bitvou u Valmy, 20.9.1792, kde sa viac menej bitva skončila patovou situáciou, avšak táto mala pozitívny vplyv na morálku Francúzskych revolučných jednotiek. Ďalšou skutočnosťou, bolo že pruské jednotky sa začali sťahovať z Francúszkeho územia. Dôvodom bolo značné predĺženie vojenského pôsobenia, ako aj nákladnosť tejto kampane a obava riskovať veľký útok na Francúszke územie.

Invázia do Rakúskeho Nizozemska

Toto umožňuje Dumouriezovi možnosť presunu sil na sever smerom na Lile a vykonať pripravovaný invázny plán, pričom prvý neúspešný pokus o vpád do Rakúskeho Nizozemska vykoná 29.4.1792. Aj keď v tomto prvom prípade Francúzi prevyšovali rakúske jednotky, avšak tieto ľahko odrazili Francúzsky prvý pokus.

Dumouriez sa v lete znovu rozhoduje o znovu napadnutí oblasti dnešného Belgicka. Jeho cieľom je mesto Mons, ktoré je na ceste smerom do Bruselu. Práve v blízkosti tohto mesta sa odohráva bitva u Jemappes, 6.11.1792.

U Jemappes sa proti nemu stavajú vojská pod velením Alberta Saxe-Teschen (guvernéra Rakúskeho Nizozemska) a grófa Clerfayta.

Rakúska armáda

Saxe-Teschen zaujíma obranné postavenie s 11,628 pešiakmi, 2,168 kavaléristami a 56 kanónmi pozdĺž obce Cuesmes  iba pár kilometrov od Monsu. Severný koniec pozície bol pod velením Karla slobodného pána Lilien a končil u obce Jemappes. Gróf Clerfayt velil stredu formácie a  Johann Beaulieu ľavému krídlu Rakúskej armády. Rakúske pravé krídlo bolo otočené na západ, stred formácie a ľavé krídlo na juhozápad. Pričom obec Cuesmes sa nachádzala za chrbtom Rakúskeho ľavého krídla. Rakúske postavenie bolo hranićené riekami Trouille a Haine cez ktoré boli dva prechody.

Pravé krídlo pod velením Karla slobodného pána Lilien disponovalo dvoma brigádami, prvou, pod velením gen. mjr.arcivojvodu Karla, ktorá bola tvorená granátnickými prápormi Morzin a Barthodeiszsky, druhou pod velením plk. Konrada von Kaim, tvorenou pechotným plukom Bender No 41 (o sile 2 praporov) a husárskym plukom Blankenstein No 16 (o sile 3 švadrón), k týmto silám boli priradené ešte jednotky Freikorpsu Grün-Loudon a O'Donell (7 práp.).  Tieto sily boli rozložené tak, že 7 rôt bolo v oblasti obce Jemappes, na ľavo od nich pechotné prápory a 3 švadróny kavalérie.

Stred formácie pod velením grófa Clerfayta de Croix má k dispozícii jednu brigádu pod velením gen. mjr. Stanislausa Mikovényi skladajúcu sa z práporov granátnikov Leeuven a Pückler a granátnikov z Würzburgu, pričom k týmto silám sú priradení Coburgský dragúni No 37 o sile 4 švadrón. Tieto centrálne sily sú rozmiestnené v priestore obce Cuesmes.

Ľavé krídlo pod velením Johanna Peter Beaulieua je tvorené jednou brigádou pod velením Alexandra von Jordis, tvorenou plukmi Hohenlohe No17 (o sile 1 prapor) a Stuart No 18 (o sile 2 praporov), k týmto silám sú priradený husári Blankenstein No 16 (1 švadróna) a Srbský Freikorps (5 práp.). Jednotky mal rozmiestnené tak, že 3 pechotné prápory boli na pahorkatine na juhu a na ľavo od nich  5 rôt pechoty a švadrónu kavalérie. Ďalšie dve roty v Mont Palisel a pechotný prapor v Mons.

Rakúskej zálohe velil gen. mjr. Lamberg a bola tvorená Couburgskými dragúnmi No 37 (4 švadróny), Latourovými ľahkými jazdcami No 31 (2 švadróny), Pluk Hohenlohe No 17 (1 prápor), Matheson No 42 (4 prápory), Tyrolskými strelcami (5 práp.)


Modrou a červenou farbou sú zobrazené Francúzske jednotky a žltou a zelenou Rakúske a spojenecké jednotky

Francúzska armáda

Proti týmto silám prichádza do oblasti vojsko vedené Dumouriezom s 32,000 pešiakmi, 3,800 kavaléristami a 100 kusmi kanónov. K týmto silám sa očakávala posila od gen. Louisa Harville s ďalšimi 4,000 mužmi, ako posila na pravé krídlo. Dumouriezov plán bol zaútočiť na obe rakúske krídla. Z tohto dôvodu rozdelil svoju armádu na dve krídla, pričom ľavému velil gen. Jean Ferrand a pravému gen. Pierre Beurnonville. Francúzska armáda bola tvorená riadnou Francúzskou armádou, dobrovolníkmi a jednotkami národnej gardy.

Francúskemu pravému krídlu velí Pierre de Ruel, pričom stredu tohto velí Auguste Dampierre, vľavo Henri Stengel a vpravo Joseph Miaczynski. Ľavé krídlo je pod velením gen. Jeana Henri Becays Ferranda a je rozdelené na dve línie. V prevej sa nachádza 1 brigáda pod veleím  Françoisa Droueta, 2 brigáda pod veleím Jeana Foresta, 3 brigáda pod veleím Ferranda, 4 brigáda pod velením Jeana Alexandre Ihlera a ďalej 5, 6, 7 a 8 brigáda. Druhá línia je tvorená ďalšimi 8 brigádami pod veleím Pierre Blottefière, pričom 10 brigáde velí Maximilien Stettenhofen. Rezervám velí: Louis-Charles de Flers.

Zálohu Francúzskeho vojska tvorí jedna divízia pod velením Generála Louis des Ursins d'Harville.

Bitva

Francúzi maly úmysel zaútočiť na ľavé rakúske krídlo, aby bolo možné obsadiť Quaregno, pred Jemappes. Beurnonvilleho sily by potom mohli ľahko stočiť sa a zaútočiť na stred rakúskeho vojska a následne ich prinútiť k ústupu.

Francúzsky útok začal približne o 10,00 hod. s delosreleckou prípravou. Následne nasledovali útoky na krídla, ktoré nemali taký úspech ako sa očakávalo. Na pravom krídle zlyhal pokus o obsadenie obce Ciply a rakúšania úspešne držali svoje pozície proti Bertaimontovi.

Na ľavom krídle Ferrandove sily (3 brig.) obsadili Quaregnon, postupujúce v radoch a nésledne v líniách strieľsjúc na obrancov, ale neboli schopné úspešne rozvinúť útok na Jemappes. Útok na tomto úseku pokračoval až do obeda za stálej delostreleckej podpory Francúszkych diel. Rakúske sily stále viac menej držali svoje pozície, ale Clerfayt bol nútený posilniť pravé krídlo, oslabiac tak stred formácie.

Poobede Dumouriez uskutočnil generálny útok pzdĺž celej línie. Ferrandovým silám, 3 brigáde bolo nariadené vykonať útok smerom na  Jemappes, zatial čom stred a pravé krídlo Francúzskej armády, obe časti zaútočili na stred rakúskeho vojska. Francúzi postupovali k rakúskym líniám v radoch a pri ich dosiahnutí začali rozvíjať útok, pričom keď vykonalo útok 8 práporov z Beurnonvilleho krídla, zajalo v rakúskych radoch mnoho kanónov a to ešte predtým, ako tieto boli vôbec použité v boji.

V tomto času sa Francúszka armáda pripravuje v rade k útoku a masívnym útokom obsadzuje stred línie pri Cuesmes. Následne Francúzske sily rozvíjajú úspešne útok v smere Jemappes a v okolí, kde jednotky prekračujú  Haine. Rakúske jednotky sú nútené z tohto priestoru ustúpiť až do  Mons, nasleduje stred rakúskej formácie, pričom línia pri Cuesmes sa rozpadá. Jediné čo v tomto čase odráźa Francúzske útoky je ľavé krídlo, ktoré kryje ústup Rakúskych jednotiek. Francúzske sily neprenasledujú ihneď ustupujúce jednotky pre únavu z boja a opúšťajú iniciatívu a umožňujú nepriateľovi ustúpiť.

Výsledok

Francúzska armáda stratila pribliźne 650 mužov a 1,300 bolo zranených. Rakúska armáda stratila 305 vojakov, 513 bolo zranených a 423 mužov a  5 diel padlo do zajatia. Veľké množstvo rakúzskych strát bolo spôsobených masívnym pôsobením Francúzskeho delostrelectva.

Po tejto bitve, nasledovného dňa sa mesto Mons vzdáva Francúzom a Brusel padne do ich rúk 14.11.1792.

Bitva u Jemappes nebola veľkým Francúzskym výťazstvom, zvížazili s početnou prevahou, avšak aj tak neboli schopný prenasledovať a konečne poraziť nepriatela. Avšak výťazstvo v tejto bitve malo veľký morálny dopad na Francúzsku armádu ako aj na krajinu ako takú. Ukázalo sa, že Francúzske revolučné sily, občania v zbrani, sú schopné poraziť aj dobre vycvičenú, riadnu Rakúsku armádu. Táto bitva mala veĺký morálny dopad na revučnú vládu v Paríži ako aj na militaristické vášne vo Francii.

Aj keď sa nakoniec Francúzske vojsko sťahuje, šíri medzi obyvateľstvom revolučné myšlienky a pro Francúzske nálady.

Zdroj
Smith & Jones sculp. Pentonville Military Journal No. 22.
Smith, Digby. The Napoleonic Wars Data Book. London: Greenhill, 1998
Lynn, John A. The Bayonets of the Republic: Motivation and Tactics in the Army of Revolutionary France
Chandler, David. Dictionary of the Napoleonic Wars. New York: Macmillan
www.historyofwar.org/articles/battles_jemappes.html
Autor : Wlasto Klucar / wlasto 🕔21.08.2010 📕10.064

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře