Špinavá bomba

Autor : koba 🕔23.12.2009 📕16.389

Špinavá bomba je rádiologická zbraň, teda zbraň vytvorená s cieľom rozšíriť do životného prostredia rádioaktívne látky so škodlivým biologickým účinkom. Špinavá bomba nie je jadrová zbraň, nakoľko neobsahuje dostatočné množstvo štiepneho materiálu na rozbehnutie jadrovej reakcie a pri detonácii zariadenia nedochádza k jadrovému výbuchu.

Zariadenie je zložené z dvoch základných častí. Jednak ide o konvenčnú trhavinu, ktorej cieľom je rozptýliť rádioaktívny materiál do okolia a potom samotný žiarič. Žiarič môže byť vytvorený z rádioaktívnych látok bežne používaných v medicíne, výskume, alebo v jadrovej energetike. Mal by byť dostupný (bežne používaný, súčasť rádioaktívneho odpadu, prípadne lacný) a efektívny (inkorporuje sa do ľudského organizmu, alebo do životného prostredia). Dostupnosť takýchto látok je relatívna, nakoľko vo vyspelých krajinách je nakladanie s rádioaktívnymi látkami prísne kontrolované. Prehľad niektorých izotopov, o ktorých sa špekuluje, že by mohli byť použité pri výrobe špinavej bomby, je zhrnutý v tabuľke na konci článku.

Pri výbuchu sa rozmetané rádioaktívne látky dostanú iba do bezprostredného okolia explózie, dokonca aj pri výbuchu v atmosfére je väčší rozptyl zanedbateľný. Na zvýšenie efektu bomby je potrebné, aby z rádioaktívnych látok pri explózii vznikol mrak, ktorý by mohol distribuovať žiariče do širšieho priestoru.

Ničivý účinok špinavej bomby pozostáva jednak z deštrukčného efektu spôsobeného klasickou trhavinou, a z účinku aktivity uvoľnených rádioaktívnych látok. Účinok uvoľnenej aktivity závisí od druhu a množstva použitého rádioaktívneho materiálu, hustoty obyvateľstva a od stavebných materiálov použitých na mieste výbuchu. Dôležitým faktorom (z hľadiska pohybu rádioaktívnych látok v zasiahnutej oblasti a veľkosti zamorenia) je tiež počasie, resp. poveternostné podmienky na mieste výbuchu počas a po explózii. Účinok môže vzrásť, ak je útok smerovaný na uzavretý priestor, napríklad stanicu metra, alebo obchodné centrum.

Jestvuje mnoho článkov a publikácií, ktoré varujú pred strašnými následkami rádiologického útoku, pričom niektoré sú tendenčné a vzájomne si odporujú. Špinavá bomba predstavuje reálne nebezpečenstvo najmä pre ľudí, ktorí sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti výbuchu. Ožiarenie spôsobené vonkajšou kontamináciou spravidla nedosahuje úrovne ohrozujúce život, nebezpečnejšia je vnútorná kontaminácia, najmä ak pri útoku boli použité alfa-žiariče. Totiž pri detonácii sa rádioaktívne látky rozptýlia vo forme aerosólu (jemný prášok, alebo kvapalina rozprášená do ovzdušia), ktorý bude vdychovaný osobami prítomnými v bezprostrednej blízkosti. Celkové zvýšenie zdravotného rizika obyvateľstva spôsobené rádiologickým útokom (okrem priamo zasiahnutých jedincov) je síce minimálne, no keďže informovanosť obyvateľstva o hrozbe a reálnom účinku špinavej bomby je mizivá, útok by mal veľký psychologický účinok. Tiež netreba prehliadať účinok na prostredie, ktoré by po výbuchu bolo nutné komplikovane dekontaminovať. Niektoré rádioaktívne materiály sa dokážu efektívne viazať na stavebné materiály (napríklad vnikajú do pórov betónu). Preto by kontaminované územie mohlo byť (v závislosti od typu použitej rádioaktívnej látky) neobývateľné aj niekoľko desiatok rokov. Ekonomický dopad útoku by tak mnohonásobne predstihol nebezpečie v podobe ľudských strát.

Použitiu rádiologických zbraní bola venovaná veľká pozornosť na prelome 40. a 50. rokov 20. storočia. Rozvoj termonukleárnych zbraní ich však vytlačil zo stredu pozornosti. 23. novembra 1995 čečenskí vzbúrenci umiestnili výbušné zariadenie obsahujúce 137Cs v moskovskom parku Izmailovsky. Nedošlo však k detonácii zariadenia.

Špinavá bomba v moskovskom parku

 

V roku 2002 bol v USA zatknutý José Padilla a obvinený (okrem iného) z plánovania útoku špinavou bombou. Hoci Padilla bol odsúdený, toto konkrétne obvinenie sa nepotvrdilo.

José Padilla

 

V roku 2004 bol vo Veľkej Británii zatknutý terorista Dhiren Baróti a v roku 2007 bolo zistené, že plánoval útoky s použitím špinavej bomby. V roku 2009, počas prehliadky domu neonacistu Jamesa G. Cummingsa, FBI našla nádoby s rádioaktívnym materiálom a návody na výrobu špinavej bomby. Hoci k úspešnému útoku rádiologickou zbraňou zatiaľ nedošlo, práve využitie teroristami predstavuje v súčasnosti najväčšiu hrozbu použitia rádiologických zbraní. Totiž krajiny ako USA, či Rusko po experimentoch túto zbraň údajne zavrhli ako nefektívnu.

Špinavá bomba teda nie je v pravom zmysle slova „zbraň hromadného ničenia“, lebo v porovnaní s chemickými, biologickými jadrovými zbraňami nespôsobuje veľké straty na životoch. Najsilnejším účinkom špinavej bomby je panika spôsobená použitím rádioaktívneho materiálu, alebo strach, ktorý vyvoláva hrozba takého útoku.

 

Dodatok: Prehľad a fyzikálne vlastnosti izotopov o ktorých sa uvádza, že by mohli byť použité pri rádiologickom útoku.

izotop

prevládajúci typ žiarenia

doba polpremeny

využitie

137Cs beta, sprievodné gamma 30,07 roka ožarovanie potravín, rádioterapia, sterilizácia zdrav. pomôcok
90Sr beta 28,79 roka termoelektrické generátory, rádioterapia
60Co sprievodné gamma, beta
5,27 roka sterilizácia zdrav. pomôcok, rádioterapia, rádiografia, ožarovanie potravín
urán alfa 4,47 mld. rokov (pre 238U) jadrové reaktory
241Am alfa 432,2 roka detektory dymu
192Ir beta, sprievodné gamma 73,83 dňa rádiografia

 

zdroje:
ZBRANE HROMAD. NIČENIA – AKTUÁLNA BEZPEČNOSTNÁ HROZBA, INŠTITÚT BEZP. A OBRANNÝCH ŠTÚDIÍ MO SR, 2005
www.wikipedia.org
www.britske-listy.cz
www.military.cz
www.revuepolitika.cz
nrv.jinr.ru
kolegovia na fóre Rad, FiBe a buko1
ŠPINAVÁ BOMBA A KRIZOVÉ ŘÍZENÍ PŘI JEJÍM POUŽITÍ PROTI CIVILNÍMU OBYVATELSTVU, Václav Gubrický, 2008
archív autora
Autor : koba 🕔23.12.2009 📕16.389

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře