Druhá Francúzska intervencia

Autor : Wlasto Klucar / wlasto 🕔18.12.2009 📕12.129

Úvod

Druhá Francúzka intervencia, bola druhým vojnovým konfliktom medzi týmito dvoma krajinymi. Konflikt sa začal po tom, ako vláda prezidenta B. Juáreza sa rozhodla pozastaviť platby svojich dlhov. Francúzsko sa s tým nemienilo zmieriť a jeho intervenčná sily napadli Mexico, následne sa v krajine pokúsili ustanoviť II Mexické Imérium, ktoré však bolo držané iba prítomnosťou Francúzskeho, Belgického a Rakúskeho intervenčného vojska v rokoch 1862 až 1867.

Príčiny

Konflikty Mexickej vlády s miestnym klérom ako aj medzi Španielskom a Mexicom vyvolávali v diplomatických kruhoch napätie a to hlavne v Európe. Ale hlavnou príčinou napätie bolo, že ekonomika krajiny bola vyčerpaná po bojoch Revolúcie Ayutla a Vojny za reformu a z tohto dôvodu sa vláda rozhodla redukovať svoje vojenské sily a hlavne, zastavila splácanie zahraničného dlhu na dobu dvoch rokov.

31.10.1861 v Londýne, Španielsko, Veľká Británia a Francúzsko rozhodli sa vytvoriť alianciu a spoločne takto protestovať proti postupu Mexickej vlády. Dohodli sa, že budú spoločne postupovať a koordinovať svoje akcie pri vymáhaní dlhu, aj keď nebudú zasahovať do domácich záležitostí Mexica a jeho politiky.

Vyjednávania

Aby svoje argumenty podporili, vyslali vojenskú expedíciu, ktorá dorazila k Mexickým brehom vo Veracruz v januári 1862. K Mexickým brehom dorazili expedičné námorné a pozemné sily týchto mocností.

Týmto vlády spomenutých krajín chceli vymôcť splatenie akumulovaných dlhov ako aj zabezpečenie do budúcna ich splácania. Vláda Mexica si bola vedomá katastrofálneho stavu ekonomiky a štátnych financií, ale bola si vedomá, že musí dať mocnostiam uspokojivú odpoveď na ich žiadosti.

Mexický Minister zahraničných vzťahov Manuel Doblado informoval Španielskeho gen. Juana Prima y Prats, ktorý zastupoval stranu tripartity o ekonomickým problémoch krajiny a presvedčil ho o tom, že pozastavenie splácania dlhu je len dočasné riešenie na prechodné obdobie. Bol podpísaný dokument " Los Preliminares de La Soledad " (predbežné jednania z La Soledad), ktorý bol odobrený vládami Španielska a Veľkej Británie a Francúzsko ho odmietlo, pričom demonštrovalo svoje invázne úmysli.

Pre vlády Španielska a Veľkej Británie toto vysvetlenie bolo dostatočné a odplávali z Veracruzu v decembri 1861 a januári 1862 respektíve a lode opustili s vojskom na palube Mexické vody. 9.4.1862 Francúzsko, Španielsko a Veľká Británia odstúpili od Londýnskej konvencie (z 31.10.1861, ktorým sa ustanovoval spoločný postup pri vymáhaní Mexického dlhu).

Francúzske jednotky sa odmietli stiahnuť, ktoré boli podporované časťou Mexickej reakcie, ktorá po prehratej Vojne za reformu upierala svoje oči a nádeje k Európe, aby jej niektorá z mocností pomohla udržať svoje konzervatívne privilégiá a privilégiá kléru.

Plány Mexických konzervatívnych kruhov

Mexické konzervatívne kruhy hodlali výmenou za to umožniť a zriadiť v krajine monarchiu, ďalšie impérium, s monarchom a konzervatívnou vládou. V rokoch 1860 – 1861 bola do Francúzska vyslaná komisia v čele ktorej stáli José María Gutiérrez de Estrada, José Manuel Hidalgo y Esnaurrízar a Juan Nepomuceno Almonte, aby tlačila na vládu Napoleóna III, aby vyslal do Mexica intervenčné vojská s cieľom pomôcť zriadiť v krajine monarchiu.

Keď nakoniec Napoleón III prisľúbil pomoc, rozhodol sa, že ideálnym kandidátom na Mexického monarchu je Maximilán Habsburgský, ktorý po dlhom váhaní a uvažovaní nad tým, nakoniec ponuku prijal.

Situácia sa po odchode vojsk Velkej Británie a Španielska vyostrila a prezident B. Juárez videl potrebu povolať všetkých občanov, aby sa spojili proti invazorom. Ale prezident mal mnoho nepriateľov v kongrese a tak kongres začal brzdiť mnoho vládnych iniciatív, ktoré boli zamerané k národnej jednote a riešeniu situácie.

V snemovni 51 poslancov spísalo petíciu za odstúpenie prezidenta, ale pri hlasovaní bolo proti jeho odstúpeniu 52 poslancov a tak jeden hlas rozhodol o zotrvaní Juáreza v kresle. Nakoniec kongres odsúhlasil vláde mimoriadne právomoci ktoré mali smerovať k zachovaniu nezávislosti a integrity krajiny, ako aj k zachovaniu ústavného poriadku.

Invázia

Francúzsko vyslalo približne 5.000 mužov pod velením Carlosa Fernando Latrille, Grófa de Lorencez, ktorí dorazili do prístavu Veracruz 6.3.1862. Toto nastalo po tom ako spojenci Francúzska sa stiahli z Mexického teritória a bolo jasné aké úmysli má Francúzsko.

Jednotky po vylodení sa vydali smerom na hlavné mesto cez Orizaba, kde obdržali posily od L'Herilliera a Gambiera.

Republikánske jednotky pod velením gen. Ignacio Zaragozu sa pokúsili neúspešne odrezať cestu Francúzom Cumbres de Acultzingo. Zaragoza sa rozhodol sústrediť svoje sily v blízkosti mesta Puebla. Francúszke sily utrpeli porážku od Mexických síl pod velením gen. Ignacio Zaragozu v slávnej bitve 5.5.1862 v Puebla. Táto bitva priniesla do radov Mexického vojska sebadôveru a zvýšila morálny stav vojska ako aj obyvateľstva.


Bitva pri Puebla

Juárez spolu s vládou využil čas na prípravu obrany, pričom sa začali budovať opevnenia aby sa mesto udržalo.

Po tejto porážke Francúzom prichádzajú posily 30.000 mužov.

16.3.1863 Forey znovu začína obliehanie mesta Puebla; ale mesto odoláva mnoho dní. Nakoniec však už sú zničené pevnosti Santa Inés aj San Javier, ako aj väčšina mesta a 17.5.1863 sa končí obliehanie a Francúzske sily obsadzujú centrum mesta, pričom Forey prichádza do mesta 19.5.1863. Sú zajatí generáli González Ortega, Escobedo a Negrete ktorí sú odoslaní ako vojnoví zajatci do Francúzska, ale sa im nakoniec podarí počas presunu uniknúť.

Následne sa vojsko na čele s gen. Federicom Forey, vydáva na pochod až do hlavného mesta, kam prichádza v roku 1863, mesiac po obsadení mesta Puebla.

Ústup a putovanie vlády

Po páde mesta Puebla, 31.5.1863 prezident Juárez spolu so svojou vládou opúšťa hlavné mesto pred Francúzskymi jednotkami. Taktiež nariaďuje zbalenie celej štátnej adminstratívy, archívov a všetkého potrebného k tomu, aby sa mohla vláda strategicky presúvať a pritom nestratiť svoju funkčnosť. Toho istého dňa kongres dáva opätovne prezidentovi svoju dôveru a ukončuje svoje pôsobenie a sám sa rozpúšťa. Mnohí členovia kongresu na čele s predsedom snemovne Sebastiánom Lerdo de Tejada sa rozhodli doprevádzať prezidenta. V čele karavány putuje prezident Juárez so svojou rodinou, v nasledujúcom koči prezidentovi najvernejší spolupracovníci a členovia vládneho kabinetu ako šéf poštových služieb Guillermo Prieto a člen najvyššieho súdu Manuel Ruiz a iní. Karavána cestuje krajinou zložená nielen z kočov, ale vláda cestuje aj na mulách a po svojich nohách, pričom sa nesie všetko počnúc dokumentmi, cez stoly, obrusy, až k osobným mazlíčkom.

Vláda za pár dní absolvovala 300 km a prichádza do Dolores Hidalgo. Táto obec je kolískou nezávislosti a zdá sa ako ideálna pre zriadenie vlády v tejto obci a obzvlášť keď ešte guvernér štátu Guanajuato Manuel Doblado poskytuje ako národnú gardu vláde 5.000 mužov. Toto sa ale nestáva skutočnosťou, nakoľko v regióne riadia ešte stále bandy pod velením konzervatívneho generála Tomása Mejia a z tohto dôvodu karavána vlády musí znova vyraziť na pochod do San Luis Potosí.

Karavána prichádza do San Luis Potosí 9.6.1863 a zastupujúci guvernér tohto štátu vyhlasuje vernosť Juárezovi a odovzdáva vláde budovu štátnej vlády, pričom administrácia štátu San Luis Potosí sa presúva do bývaleho biskupského paláca. San Luis Potosí, sa tak stáva prvou zastávkou vlády. Tu sa ustanovuje nové hlavné mesto so všetkými národnými inštitúciami.

Avšak čoskoro museli aj toto mesto opustiť a ustúpiť, pričom precestovali mnoho oblastí krajiny unikajúc pred inváznym vojskom.

V tomto čase, 10.6.1863, Francúzske vojsko triumfálne vstupuje do hlavného mesta Mexico. Tu generál Forey ustanovuje okupačnú vládu, zloženú z konzervatívnych politikov (gen. Mariano Salas; Juan Nepomuceno Almonte a arcibiskup Mexica Pelagio Antonio de Labastida y Dávalos), ktorí výtali túto príležitosť po prehratej Vojne za reformu, zatiaľ čo Juárez organizuje odpor v severných štátoch a pripravuje sa na protiútok.

Gen. Forey sa vracia do Francúzska, aby tu prebral hodnosť maršála a jeho miesto v čele inváznych vojsk zaujíma Aquiles Bazaine. V tomto čase Francúzska armáda číta na 45.000 mužov a kontroluje mestá a regióny Tlaxcala, Toluca a rýchlo na to aj Querétaro.

Dňa 9.11.1863 sa Bazaine vydáva na sever, pričom sa na svojej ceste nestretáva skoro so žiadnym odporom. Gen. Márquez, známy veliteĺ konzervatívnych síl z Vojny za reformu obsadzuje San Luis Potosí, ibe deň na to, ako ho opustila vláda s Juárezom, ktorá odišla do Saltillo.


Operaciones del ejército invasor - Operácie invaznych vojsk
Operaciones del ejército nacional - Operácie národných vojsk
Núcleos que opusieron mayor resistencia al invasor - Prvky ktoré kládli najväčší odpor proti ivázorovi
Territorio y zonas de ocupación del ejército invasor - Teritórium a zóny okupované inváznym vosjkom

Republikánske sily sú v tom čase nútené k neustálym presunom a ústupom a využívajú proti invazorovi boj guerilly. Mesto Tampico bolo odrezané guerillovými bojovníkmi a na juhu krajiny gen. Porfirio Díaz, na čele 4.000 mužov, sťažoval zásobovanie a presuny na trase México - Veracruz. Nič však nemohlo zabrániť Francúzskemu postupu a invázne sily v roku 1864 okupovali Guadalajaru, Aguascalientes a Zacatecas.

Prezident v tom čase požíval mimoriadne právomoci, ktoré mu umožňovali automaticky predĺžiť si mandát aj po tom, ako mu v novembri 1865 oficiálne mal skončiť, pričom dôvodom bola kritická situácia v krajine.

Niektorí z republikánskych generálov prosili Juáreza, aby rezignoval na svoj úrad a domnievali sa, že tým by sa skončila invázia a vojna. Medzi týmito generálmi boli gen. Manuel Doblado, Jesús González Ortega a Santiago Vidaurri. Posledne z menovaných kôli zásadným nezhodám z Juárezom nakoniec prebehol k nepriateľovi. V tom čase sa vláda znovu presúva a zriaďuje hlavné mesto v Monterrey.

Obrat vo vývoji

Situácia sa vśak začína meniť a to nie kôli pomeru síl, ale Napoleon III začína začiatkom roku 1866 sťahovať z krajiny svoje sily. V tomto čase zaćína pochod republikánskej armády zo severu smerom do cenra krajiny. Jednotky postupujú rýchlo, nakoľko im stoja v ceste iba imperálen jednotky, ktoré sú bez Francúzskej podpory ľahko premohnuté.

V roku 1867 dochádza v imperiálnej armáde k reorganizácii a cisár Maximiliano I de México určuje na veliace posty bývalých konzervatívnych generálov z Vojny za reformu. Najvyššími veliteľmi sa stávajú gen. Miguel Miramón, Tomás Mejía a Manuel Ramírez de Arellano.


Zástava II Mexického Impéria


Štátny znak II Mexického Impéria

Keď sa však republikánske vojsko blíži k hlavnému mestu Mexico, Maximilán presúva svoj dvor a velenie do Querétaro, aby tu pokračoval v boji.

6.3.1867 vojsko pod velením gen. Mariana Escobedo obkľučuje mesto Querétaro; a v tom istom čase vojsko gen. Porfirio Díaza robí to isté s mestom México, Imperiálne jednotky Márqueza a Vidaurriho musia ísť na pomoc obkľúčenému mestu Querétaro. Po 71 dňoch odporu Querétaro padne do rúk Escobeda a 19.6.1867 sú na mieste Cerro de las Campanas , zastrelení gen. Tomás Mejía a Miguel Miramón, spolu s cisárom Maximilianom I.

Juárez vstupuje triumfálne do hlavného mesta 15.7.1867 a vyhlasuje výťazstvo republiky.

Závery a úvahy

Francúzska invázia bola pokusom Napoleóna III znovu oživiť silu Francúzska ako aj pokusom zamedziť veľkému vplyvu USA. Jeho úmyslami bolo zriadiť v Mexicu monarchiu a prostredníctvom nej podporiť konfederačnévojská v občianskej vojne v USA a týmto drasticky znížiť silu a vplyv USA. Pre Mexico táto vojna bola devastujúca a to hlavne z ekonomického hľadiska, nakoľko zahraničný dlh obrovsky vzrástol a počas vojnových rokov bola zastavená priemyselná i agrárna produkcia.

Pád II Mexického impéria začal ihneď so stiahnutím Francúzskych intervenčných síl. Avšak k pádu prispel aj liberálny cisársky dvor, ktorý zohral svoju úlohu. Maximilián zaviedol bezplatnú laickú výčbu, ktorá bola semenom ktoré zasievalo odpor ku konzervatívnym silám a k prežitkom z minulosti, pričom verejná mienka sa začala prikláňať viac k liberálom, republikánom. Tieto skutočnosti zohrali taktiež urćitú úlohu a to hlavne keď republikánske sily postupovali po znovu dobytom území a hľadali podporu u obyvateľstva.

V čase tohto konfliktu USA nemohli poskytnúť tradične pomoc federalistom, republikánom s ktorými ich spájali osobné kontakty pomocou bratsva masónskych lóžií, nakoĺko sa samy nachádzali vo vojnovom konflikte občianskej vojny.

V tomto čase sa udialo niekoĺko dôležitých udalostí, ktoré mali vplyv na konečný výsledok tohto konfliktu a porážku impéria:

  • V USA zvýťazili federalisti a po svojom výťazstve boli schopní a ochotní poskytnúť potrebnú podporu vojsku prezidenta Benito Juáreza, ktorého vláda sa v tom čase nachádzala v Paso del Norte (dnešný Ciudad Juárez).
  • Pred rokom Rakúsko prehralo Sedem týždňovú vojnu s Pruskom a vlády Rakúska a Francúzska stratili záujem o konflikt v ďalekej Amerike.
Sily zúčastnené na konflikte
Republikánska armáda cca 80 000
Francúzska armáda 38 493
Rakúska armáda 7 000
Belgická armáda 2 000
Straty
Republikánska armáda cca 12 000
Intervenčné vojská 26 654
Zdroje:
www.sedena.gob.mx
www.inehrm.gob.mx
Instituto Nacional de Estudios Historicos de las Revoluciones de México - INEHRM Secretaría de Gobernacion
http://es.wikipedia.org/wiki/Segunda_Intervenci%C3%B3n_Francesa_en_M%C3%A9xico
http://es.wikipedia.org/wiki/Toma_de_la_Ciudad_de_M%C3%A9xico_%281867%29
http://es.wikipedia.org/wiki/Sitio_de_Quer%C3%A9taro
www.buenastareas.com/ensayos/Segunda-Intervencion-Francesa/67594.html
html.rincondelvago.com/historia-de-mexico-del-siglo-xix.html
Autor : Wlasto Klucar / wlasto 🕔18.12.2009 📕12.129

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře