Globálny terorizmus - Úvod

Autor : Ing. Viera Kočišíková 🕔12.12.2009 📕11.207

Seriál

  1. Globálny terorizmus
  2. Globálny terorizmus - Úvod
  3. Globálny terorizmus - 1. Islám
  4. Globálny terorizmus - 2. Konflikt kultúr, Západ verzus Islám
  5. Globálny terorizmus - 3. Samovražedný útok, 1. diel
  6. Globálny terorizmus - 3. Samovražedný útok, 2. diel
  7. Globálny terorizmus - Záver
  8. Globálny terorizmus - Prílohy 1.
  9. Globálny terorizmus - Prílohy 2.
  10. Globálny terorizmus - Prílohy 3.
  11. Globálny terorizmus - Použité zdroje

Podobné články

Další články autora

Mnoho ľudí verí, že medzi západnou civilizáciou a západnými hodnotami a medzi Islámskou civilizáciou a jej hodnotami existuje nevyhnutný konflikt. Ja verím, že tento pohľad je nemierne mylný. Falošní proroci môžu využiť a zneužiť akéhokoľvek náboženstva, aby ospravedlnili najrôznejšie svoje politické zámery- dokonca i chladnokrvnú vraždu. Niekto dokonca môže mať takú svetovú vieru, že sám všemohúci a milosrdný Boh udeľuje oprávnenie zabíjať. To ale nie je naše chápanie Islámu... Američania Islám rešpektujú a ctia.[1]

Islám, moslim, mohamedán, väčšina ľudí si tieto pojmy automaticky spája s terorizmom a štatútom samovražedných atentátnikov. Keď niekde vo svete vybuchne bomba, v mediách sa zvyčajne neobjaví Pakistánec, alebo Afgánec sa odpálil, ale moslim spáchal teroristický čin. Náboženská príslušnosť tu stojí nad štátnou príslušnosťou. Média, dnes považované za šiestu veľmoc, ktorá určuje verejnú mienku, zovšeobecňujú a píšu o Islámskych štátoch a ich jednotlivých protestných akciách ako o moslimskom boji proti Západej civilizácii, alebo kultúre. V západnom svete sa začínajú, najmä medzi laickou verejnosťou, stotožňovať pojmy moslim a terorista, moslim a Arab, Arab a terorista. Je to naozaj tak? Ide tu o stret dvoch kultúr, „zaostalej“ Islámskej a „vyspelej a pokrokovej“ Západnej, respektíve Kresťanskej (či Kresťansko-židovskej)?

Cieľom diplomovej práce je na základe rozboru systému islámskeho učenia posúdiť, do akej miery sú v isláme predpoklady pre rozvinutie fenoménu samovražedných atentátnikov. Vyhodnotiť samovražedný atentát a zhodnotiť predpoklady jeho vzniku v princípoch islámu.

K dosiahnutiu tohoto cieľa sú stanovené nasledujúce čiastkové ciele, ktoré zároveň tvoria základné otázky jednotlivých kapitol:

1. Do akej miery základné hodnoty islámu vytvárajú predpoklady pre samovražedný terorizmus.

2. Zhodnotiť paralelu medzi islámom a kresťanstvom.

3. Vyhodnotiť konflikt medzi islámom a západom.

4. Rozobrať samovražedný atentát po faktografickej stránke.

- Výskyt samovražedných atentátov v histórii v rámci islámu i mimo neho.

- Taktika a princípy samovražedného terorizmu

- Profil samovražedných atentátnikov a teroristických skupín.

5. Efektivita samovražedných atentátov z pohľadu teroristov a z pohľadu cieľových štátov.

6. Ústupky dosiahnuté samovražednými atentátmi.

Pre naplnenie stanovných cieľov bola zvolená nasledujúca štruktúra diplomovej práce:

Prvá kapitola vysvetľuje základné princípy náboženskej ideológie islámu. Poznanie základných väzieb a princípov je dôležité pre pochopenie nárastu islámu a výskytu samovražedných atentátov. Hodnoty a štruktúra islámu, základné delenie na šiitov a sunnitov. Zo šiitskej vetvy sa odštiepil rád Assassínov. Práve od nich sa dá odvodiť tradícia samovražedných atentátnikov.

Druhá kapitola približuje Huntingtonov pohľad na konflikt kultúr. Konkrétne Západu a islámu. Jeho teória sa zaoberá tým, že po konci studenej vojny, keď proti sebe stáli dve ideológie v rámci jednej kultúry, bol nastolený nový poriadok, nová rovnováha. Do popredia sa dostávajú faktory ako je národnosť, náboženská príslušnosť. Konflikty sa presúvajú medzi jednotlivé civilizácie, kultúry. Jedným z nich je konlikt Západnej kultúry a Islámu. Práve tento konflikt dvoch kultúr vytvára živnú pôdu pre rozvoj fenoménu samovražedných atentátnikov

Tretia kapitola faktograficky analyzuje samovražedný atentát. Historicky rozoberá výskyt samovražedného atentátu a jeho logiku v rámci islámu i mimo neho. Dostane sa až k samovražednému atentátu na Blízkom východe, jeho cieľom, formám a efektívnosti pri dosahovaní politických úspechov. Výsledky analýzy vyvracajú väčšinu „mýtov“, ktoré sa o samovražedných atentátoch v povedomí verejnosti zakorenili

Práca poukazuje na to, že samovražedný terorizmus nie je záležitosť moderných dejín a výlučná doména islámskeho sveta, ale vyskytuje sa takmer v každom období dejín, hlavne v prípadoch, keď proti sebe stáli dve strany, z ktorých jedna bola výrazne technicky a finančne menej vyspelá.

Načŕta psychologický a sociologický profil samovražedného atentátnika, taktiku útoku. Rozoberá niektoré konkrétne teroristické akcie z pohľadu atentátnikov, aj z pohľadu cieľového štátu, proti ktorému bol útok namierený. Z daných záverov a vyjadrení vyplýva, prečo samovražední atentátnici považujú túto formu boja za vysoko efektívnu.

Je použitá argumentácia proti tvrdeniu, že samovražední atentátnici sú pološialení zúfalci chovajúci sa iracionálne. Samovražedné kampane majú naopak svoju logiku. Úspechy, ktoré teroristi dosahujú, ich presviedčajú o tom, že táto taktika zaberá. Na príkladoch sú vysvetlené úspechy, ktoré sa samovražedným atentátnikom podarili pri dosahovaní politických cieľov.

Na záver sú v diplomovej práci uvedené vyjadrenia odbornej i neodbornej verejnosti (hlavne z islámskych radov) na tému samovražedný terorizmus, z ktorých vyplýva, že samotní moslimovia sa v názore na samovražedných atentátnokov rozchádzajú. Hlavnými, proti sebe stojacimi argumentmi, sú pohľad na samovražedný atentát ako na samovraždu, ktorá je islámom zakázaná a pohľad vysvetľujúci samovražedný atentát ako martýrsky čin.

V diplomovej práci sú použité hlavne zdroje analyzujúce teroristické skupiny regionálneho významu, ako sú Hamás, Hizbaláh, Palestínsky Islámsky džihád... Pôsobenie medzinárodne orientovaných teroristických skupín ako Al-Káida je logickým pokračovaním a vystupňovaním úsilia týchto protiizraelských teroristických skupín. Motiváciu, logiku a korene islámskeho terorizmu musíme hľadať práve tu, na Blízkom východe.

V diplomovej práci sú použité domáce aj zahraničné zdroje. Pre pochopenie islámu ako ideológie je potrebné preštudovať aspoň vybrané kapitoly z Koránu. Pre štúdium histórie islámsych zemí a faktografie islámu som zvolila monografie domácich a zahraničných autorov. Využívala som štúdie analyzujúce samovražedný terorizmus dostupné na internete. K zdrojom priraďujem aj články z časopisu Foreign Affairs a dokumnetárne filmy, ktoré mi k štúdiu problematiky a tvorbe celkového pohľadu na tému pomohli.

Poznámky

[1] Z. SPENCER, Islám bez závoje - (Bill Clinton, úvodný prejav prezidenta pri zahájení 53. valného zhromaždenia OSN, tlačová správa Bieleho domu, 21.9. 1998)

Seriál

  1. Globálny terorizmus
  2. Globálny terorizmus - Úvod
  3. Globálny terorizmus - 1. Islám
  4. Globálny terorizmus - 2. Konflikt kultúr, Západ verzus Islám
  5. Globálny terorizmus - 3. Samovražedný útok, 1. diel
  6. Globálny terorizmus - 3. Samovražedný útok, 2. diel
  7. Globálny terorizmus - Záver
  8. Globálny terorizmus - Prílohy 1.
  9. Globálny terorizmus - Prílohy 2.
  10. Globálny terorizmus - Prílohy 3.
  11. Globálny terorizmus - Použité zdroje

Podobné články

Další články autora

Autor : Ing. Viera Kočišíková 🕔12.12.2009 📕11.207

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře