Hrady Bačkov a Braničev

Autor : koba 🕔05.11.2009 📕16.922

Braničev (Braničevský hrad, Purušťan, Purustyan)
Braničevský hrad stojí asi 6 km severozápadne od dediny Bačkov, zhruba 20 km severovýchodne od Košíc.
Poloha: 48° 46′ 49,44"N; 21° 33′ 54,78"E; iný zdroj: 48° 46′ 53,52"N; 21° 33′ 47,06"E

Hrad Bačkov (Bačkovský hrad, Purustyan)
Hrad Bačkov (neskôr kaštieľ) stál priamo v dedine Bačkov, asi 25 km východne od Košíc.
Poloha: 48° 44′ 27"; 21° 37′ 10"

Nevieme kedy bol Braničevský hrad postavený, predpokladá sa však, že to bolo v prvej polovici 13. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1320. Hrad bol kráľovským majetkom, spravovali ho spiculatori (kráľovskí hraničiari, ktorým bol hrad zverený, zodpovedali panovníkovi). Koncom 13. storočia panovník daroval hrad Petrovi Peteňovi. Ten stál na strane kráľa Karola Róberta v boji proti Omodejovcom. Potom sa však pripojil k vzbure proti kráľovi, ktorá bola postupne potlačená a panstvo mu bolo skonfiškované. Panstvo s hradom získal šarišský župan Mička z rodu Ákošovcov.

Mička panstvo s Braničevským hradom vymenil s kráľom Karolom Róbertom za iný majetok. (Na tomto mieste sa zdroje rozchádzajú. Podľa jednej skupiny zdrojov bol Braničevský hrad počas vzbury zničený (1317) a začiatkom 14. storočia bol neďaľeko, priamo v dedine postavený hrad Bačkov. Za jeho zakladateľa sa často uvádza práve Mička z rodu Ákošovcov. Pravdepodobnejšie však je, že Braničevský hrad úplne zničený nebol (prípadne bol na tom istom mieste obnovený), užívali ho ďalší vlastníci a do Bačkova sa presťahovali až neskôr. Totiž mnohé zdroje o Braničevskom hrade po potlačení vzbury hovoria ako o Bačkove a hrady teda vôbec nerozlišujú. Zdroje sa však zhodujú, že po roku 1355 Braničevský hrad začal pustnúť a jeho majitelia sa najneskôr potom definitívne presunuli na Bačkov. Preto následne budeme hovoriť o panstve pod ktoré patrili oba hrady.)

Po zámene s Mičkom daroval kráľ Karol Róbert panstvo Bakšovcom. Tí si podelili majetky a v roku 1329 sa panstvo dostalo do rúk pána Tomáša a jeho syna Ladislava. V roku 1355 došlo k ďalšej deľbe a panstvo získal spríbuznený pán zo Sečoviec (alebo pán Sečovský zo Šomy). V 15. storočí sú majiteľmi panstva Čapiovci. Ďalší osud hradu (hradov) v 16. storočí je sporný. Za vlastníka sa uvádza Juraj Rákoczi (1569) (niektoré zdroje uvádzajú Juraja I. Rákocziho ale vzhľadom na dátum to nie je možné). Ako ďalší spolumajitelia hradu (1598) sa uvádzajú Mikuláš Bočkaj, František Rákoczi, Štefan Kecer a Peter Sokol.

V roku 1663 bol majiteľom Bačkovského hradu Štefan Bočkaj (pravdepodobne potomok Štefana Bočkaja) a Juraj Soos. Bočkaj sa zapojil do plánovaného Vešeléniho sprisahania. Po odhalení sprisahania bol zbavený majetku, hrad Bačkov bol zbúraný (1688) a kráľ Leopold I. panstvo odovzdal barónovi Fischerovi (1693) a jeho rodine. V roku 1750 dal vtedajší majiteľ panstva Michal Fischer postaviť na mieste Bačkovského hradu kláštor. Ďalšími majiteľmi bačkovského panstva po Fischerovcoch boli Semerovci, Mariášovci, Pukyovci, Kolnášovci a Forgáčovci. Počas 2. svetovej vojny zničili obec aj s kaštieľom Nemci.

Braničev
Posledné pozostatky Braničeva sú skryté v lesnom poraste

Bačkov
Hrad Bačkov dnes pripomínajú iba ruiny kaštieľa

obrázky prevzaté z (c) www.zamky.sk
Zdroje:
Slovenské hrady, Ľ. Janota, 1935
www.slovenskehrady.sk
www.zamky.sk
wikipedia.org
www.slovakiainfo.eu/sk/hrady-a-zamky/backov/hrady-a-zamky-branicev-10610/historia
www.krajzemplin.szm.com
www.infozemplin.sk
www.hrady.sk
www.praveorechove.com
Autor : koba 🕔05.11.2009 📕16.922

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře