I. Mexické Impérium a pokusy o znovudobití Mexica

Autor : Wlasto Klucar / wlasto 🕔15.09.2009 📕8.643

Úvod

Po vyhlásení nezávislosti Mexica v septembri roku 1821 sa krajina definitívne oddelila od Španielkeho impéria a vyhlásila impérium vlastné, Mexické. Zákon o nezávislosti bol podpísaný v hlavnom meste Mexica členmi dočasného vládneho zasadnutia a členmi imperiálnej regencie, ktorej po zvolení predsedal Augustín de Iturbide.

Nové impérium bolo založené na princípoch ktoré boli zaktovené v pláne Iguala z 24.2.1821 a tieto princípy, alebo garancie boli tri: México bude nezávislým národom, ktorému bude vládnuť kráľ Fernando VII alebo niektorý s konzervatívnych európskych monarchov; crioli a prisťahovalci s poloostrovu budú mať rovnaké postavenie a práva a katolícka cirkev bude mať výsadné postavenie a monopol v Mexicu. Toto Impérium sa stáva konštitučnou monarchiou, ktorá sa začala rozprestierať na území bývalého vicekráľovstva Nové Španielsko a boli k nej pričlenené aj provincie ktoré sa rozprestierali na území bývalej Intendancie Guatemala.

Cisárstvu alebo impériu začal vládnuť Agustín de Iturbide, ako cisár Agustín I de México, prićčom sa týmto stal cisárom nového národa po krátku dobu trvania jeho mocnárstva to jest od roku 1821 do 1823.

Cesta k vzniku prvého Impéria

Vojna za nezávislosť Mexica trvala 11 rokov, pričom na jej počiatku bolo zachovanie si zvrchovanosti kolónie a podpora kráľa Fernanda VII. Po čase vzniklo hnutie za nezávislosť, ktoré zvádzalo krvavé boje s royalistickou armádou, ktorá po čase získala prevahu a povstalcov vytlačila a začala sa partizánska vojna.

Nový impulz hnutiu za nezávislosť dal Augustín de Iturbide, ktorý po rozhovoroch s veliteľom V. Guerrerom, spolu s ním deklaroval tri garancie novej krajiny, ktoré boli zakotvené v pláne Iguala a cesta pre nezávislosť sa otvorila, k hnutiu sa pridali viac menej všetky strany, nakoľko každý si našiel v daných troch garanciách svoje. Následne v septembri 1821 v hlavnom meste je podpísaný Akt nezávislosti, čím krajina definitívne pretŕha putá s materkým Španielskom.

Impérium

Z vicekráľovstva sa stalo Mexické Impérium založené na princípoch vyhlásených v Iguala. Tento plán nič nemenil na sociálnej situácii v krajine, iba menil politický štatút územia, ale taktiež dával viac moci a možností criolom a rodeným mexičanom. Problémom bolo že obyčajný ľudia nevideli nijaké hmatateľné zmeny v ich živote a nevideli rozdiel predtým a teraz.

Po podpise aktu nezávislosti sa členovia imperiálnej regencie pokúšali nájsť niektorého z Európskych monarchov, ktorý by reflektoval na trón, čo bolo v súlade s prvou garanciou spomínaného plánu, avšak žiaden z Európskych vládcov nemal o tento post záujem a to z dôvodu, aby sa nedostal do sporu so Španielskom, ktoré v tom čase odmietalo uznať nezávislosť svojich ex kolónii. Krajina bola de facto slobodná, ale nemala panovníka.

Niektorí z obyvateľov sa pokúsili vyriešiť situáciu ktorá trvala dostatočne dlhý čas po svojom.


Znak I Mexického Impéria


Vlajka I Mexického Impéria

Povstanie Iturbidistu Pío Marchu

Impulzom pre ustanovenie Iturbideho ako panovníka bol incident ktorý sa stal 18.5.1822, kedy v kasárňach San Hypólito seržant bývalého Pluku Celaya ktorý je známy pod menom Pío Marcha, prehlásil Iturbideho ako cisára. Následne dal svojich mužov do zbrane a začali obsadzovať okolité objekty a okolité vojenské základne.

S pokrikom “Viva Agustín I”, plk. Rivero y Marcha so svojimi mužmi zobudili mesto, dali zažnúť svetlá v domoch, pričom dorazili až do divadla, kde vyhlásili Iturbideho cisárom Augustínom I pred všetkými vojakmi a civilným obyvateľstvom, ktoré sa tu zhromaždilo. Po tomto začali zvoniť zvony kostolov a vystrelily sa delostrelecké salvy.

Táto udalosť vyvolala strach u odporcov Iturbideho a u politickej opozície v kongrese a táto udalosť bola dôležitým impulzom udalostí vedúcich v konečnom dôsledku ku korunovácii Augustína I na trón.


Augustin I de México, portrét umiestnený v Sále velvyslancov v Palacio Nacional México D.F.

Nakoniec po dlhej dobe, keďže nebolo možné nájsť panovníka, ktorý by si zasadol na trón, nakoniec je ustanovený na trón Augustín de Iturbide, Augustín I a je vyhlásený cisárom Mexického cisárstva.

Vláda Iturbideho bez ekonomického plánu a vízie budúcnosti trvala veľmi krátko.

Charakteristika Impéria

Po vyhlásení nezávislosti a na základe troch garancií, je vytvorená nová monarchia, ktorá sa začína volať Prvé Mexické Impérium.

Na čelo tohto nového štátneho útvaru sa stavia A.Iturbide, ktorý sa dá korunovať ako cisár Augustín I.

K tomuto Impériu sú dobrovolne nasilu pripojené aj krajiny z centrálnej Ameriky. Počas tohto obdobia Mexické územie dosahuje svoju največšiu rozlohu v histórii to jest viac ako 5 milónov km2, pričom siaha od Panamy na junhu až po Oregón na severe.

Impérium má krátku trvanlivosť od roku 1821 do 1823, kedy je rozpustené na základe Plánu z Casamata (Plan de Casamata). Krajina v tomto času má prvý krát vo svojej histórii aj štátneho ministra (predsedu vlády, kancelára): Josého Cecilia del Valle, rodáka z Acacoyagua, dnešný Honduras, ktorý spravuje kancelársky úrad.

Teritórium

Ako bolo už spomenuté Impérium bolo značne veľké nakoľko sa doň pridali dobrovolne, alebo nasilu územia strednej ameriky. Po vzniku cisárstva sa k nemu na vlastnú žiadosť pridali aj provincie ktoré podliehali pod intendanciu Guatemala a stredná Amerika. Yucatán a Chiapas taktiež sa spočiatku deklarovali nezávislé a po čase požiadali o anexiu Mexickým Impériom. Mexický cisár toho dosiahol tým, že vždy vyslal k ich hraniciam vojsko, vedené brigadierom V. Filísolom s posolstvom, aby sa pridali a pod tiažou týchto argumentou tak aj nakoniec učinili. Po pripojení provincií bola dosadená správa provincie ktorá bola loajálna cisárovi. Do Mexického cisárstva spadali aj čerstvo samostatné stredoamerické štáty, ktoré predtým tvorili intendanciu Guatemala.


Územno správne členenie Mexického Impéria z roku 1821

Na severe sa k Mexicu pridalo Nové México, Alta California, Texas, Arizona a Nuevo León, ktoré tiež najprv vyhlásili nezávislosť, ale nakoniec skončili pod cisárskou korunou.

Avšak v tomto čase sa provokovalo napetie ohľadne severnej hrancie, hlavne v oblasti Texasu, ktorý sa pokúšali USA anektovať. V októbri 1821 sa objavila skupina ozbrojených mužov na pláži, ktorí smerovali k Presidio La Bahía a v ktorej čele stál James Long ktorý sa sám tituloval generálom. Tu sa vylodil a zmocnil sa oblasti, avšak tento jeho úspech netrval dlho, nakoĺko ihneď sa do oblasti presunuli sily pod vedením pplk. Ignacio Péreza, ktorý so svojimi jednotkami napadol invazorov, pričom ich prinútil vzdať sa. Vzdalo sa 50 dobrodruhov spolu so svojim veliteľom, boli skonfiškované zbrane a 2 lode. Long následne ponúkol novej krajine svoje služby, avšak plk. Gaspar López, veliteľ Coahuily a Texasu ho s nezáujmom posiela do hlavného mesta. Tu je nájdený roku 1822 mrtvy pri pokuse o útek zo štátnej veznice.

Pokusy o znovudobitie (o reconquistu) územia Mexica

Po vyhlásení nezávislosti Mexica v roku 1821 jeho teritórium nebolo v priamom ohrození znovu dobitia zo strany Španielska, avšak tieto hrozby pre jeho bezpečnosť boli viac menej skryté a to prameniace hlavne z némorenej slabosti novej krajiny. Pokusy ohroziť novú krajinu pokračovali počas celeho 19 storočia, sprvu zo strany Španielska, ktoré sa nevedelo zmieriť zo samostatnosťou kolónie a potom od ostatných mocností. Tieto pokusy prežili prvé impérium a krajina im musela neustále čeliť.

Pevnosť San Juan de Ulúa

V čase vyhlásenia nezávislosti Mexica bola v rukách Španielov ešte pevnosť San Juan de Ulúa vo Veracruze. Táto pevnosť bola poslednou baštou španielkej moci. Gen. José María Dávila, ktorý spravoval v mene Španielskej koruny Veracruz, prisľúbil gen. Santa Annovi vydať danú pevnosť ako aj prístav. V noci pred stanoveným dňom 26.10.1821 je pozorovaný presun do pevnosti 200 vojakov pechoty, presun delostrelectva ako aj presun 90 tis. pesos patriacich Španielskej vláde, na tomto by nebolo nič zvláštne, keby sa počet vojakov nezvýšil na 2.000, posili, ktoré vyslalo Španielsko z Kuby, aby títo napomohli znovu dobyť stratené teritórium. Následne na to Mexická vláda menuje plk. Manuela Rincóna ako guvernéra.

O daných skutočnostiach sa dozvedel cisár Augustín I, ktorý mal zo situácie obavy, nakoľko Mexico nedisponovalo loďstvom, ktoré by mohli zaútoćiť na pevnosť, ani delostrelectvom ktoré by tak mohlo učiniť po zemi. Z tohto dôvodu sa cisár rozhodol vyjednávať so Španielmi, ktoré vśak nikam neviedli.

Po príchode do vlády brigadiera Santa Annu 10.9.1822 sa zaćínajú nové vyjednávania medzi Mexickou vládou a Španielmi v San Juan de Ulúa, ktoré sú problematické a skomplikujú sa eśte viac po tom, ako Španielska vláda vymení gen. Dávilu a na jeho miesto menuje brigadiera Francisca Lemaura. Lemaur, po prevzatí velenia začal stanovovať zákony, čo bolo v rozpore s Mexickou zvrchovanosťou a vyhlásil že celé územie pevnosti a pozemky k nej prináležiace sú Španielkym územím. Celá situácia sa vyostrila ešte viac po tom, ako vojaci z pevnosti ostreľovalia 25.9.1823 prístav, pričom prinútili ujsť 6.000 civilistov.

Po tomto čine sa Mexická vláda rozhodla ukončiť pôsobenie Španielov v tejto pevnosti. Ako bolo už spomenuté Mexico nedisponovalo loďstvom a z tohto dôvodu vláda vydala dekrét z 8.10.1823, ktorým sa stanovovala blokáda pevnosti San Juan de Ulúa. Minister vojny a námorníctva José Joaquín de Herrera, sa vyjadril pred kongresom, že krajina potrebuje získať lode, aby týmto spôsobom bolo možné vykonanie blokády a prípadného útoku na pevnosť. Taktiež týmto spôsobom malo byť zabránené príchodu posíl do pevnosti z Kuby.

Po tomto boli nakúpené lode a ako veliteľ bol stanovený kpt. Pedro Sainz de Baranda ktorý s touto pomocou dosiahol, že pevnosť sa 23.11.1825 vzdala.

Námorná ofenzíva a posledný Španielsky pokus

Po tomto víťazstve Mexická vláda si uvedomila, že Španielsko sa nevzdalo nárokov na jeho územie a že pravdepodobne bude v snahách pokračovať, pričom používa Kubu ako nástupný mostík k tomuto cieľu. Od roku 1824, Lucas Alamán, ktorý bol v tom čase Ministrom zahraničia, začal presadzovať myšlienku že by sa Mexico malo zmocniť kuby, aby takto chránila svoje územie. K tomuto chcel využiť vlastné sily, ako aj sily spojencov (Francia, Anglicko), ktorí mu ich ponúkli k tomuto zámeru. Okrem nich však malo podobné úmysli aj USA.

Na základe týchto plánov bol najatý komodor David Porter, ktorý začal veliť mexickým líniám, aby pomocou loďstva preťal spojenie Španielska s Kubou. Týmto sa začínan hliadkovanie mexického námorníctva vo vodách karibiku a 10.2.1828 sa odohrá námorná bitva Batalla de Mariel, kde padne fregatný kapitán David Henry Porter, synovec komodora.

Rok potom, sa uskutočnil ďalší z neúspešných pokusov o znovu dobitie Mexica Španielskom z Kuby, tak ako to mexická vláda predpokladala.

Gen. Isidro Barradas, vyplával z Kuby 5.7.1829 spolu s 3.586 vojakmi, pričom ich pomenoval "División de Vanguardia" a smeroval k Mexickým brehom. Jeho flotila sa skladala z vojnovej lolde El Soberano, 2 fregát, 2 delových lodí a 15 prepravných lodí, pod velením admirála Labordeho.

Španielske jednotky sa v blízkosti odtrovu la Isla de Lobos pripravili na vylodenie na pevninu a 26.7.1829 flotila dorazila do Cabo Rojo, blízko Tampico a tu sa 27.7.1829 najprv vylodilo 750 vojakov. Vyloďovanie sa začalo o 14,00 hod a po vylodení začali postupovať na Tampico, zatiaľ čo lode sa presunuli do Río Pánuco.

V dňoch 10 až 11.9.1829 sa odohrala bitva Batalla de Pueblo Viejo, ktorá navždy ukončila Španielske ambície znovu obsadiť Mexico. Gen. Isidro Barradas podpisuje kapituláciu v Pueblo Viejo pred gen. Antoniom López de Santa Annom, Manuelom Mier y Terán a Felipe de la Garzom.

Po tomto neúspešnom pokuse začali prebiehať mierové rozhovory, ktoré vyvrcholili podpísaním dokumentu z 28.12.1836, kedy Španielsko oficiálne uznalo novú krajinu, Mexico ako štát samostatný a zvrchovaný.

Cesta ku koncu Impéria

Rebélia Felipe de la Garzu

Avšak podmienky v cisárstve vyvolávajú nespokojnosť medzi obyvateľstvom ako aj jeho elitami, nakoľko sa viac menej nič nezmenilo od rozpadu kolónie. Nespokojnosť vzrastá a začínajú sa diskusie o republikánskom zriadení. Iturbide nemá žiaden ekonomický plán, ani víziu do budúcnosti. Krajina má síce vládcu, ale nehne sa z miesta.

Po krajine vznikajú spiknutia, ktoré mali za úmysel zvrhnúť cisárstvo a nastoliť republiku, ale večšina z týchto spiknutí bola odhalená a členovia boli posadení do vezenia. Povrchné impérium pre mnochých z elít nebolo najšťastnejším riešením, avšak napočiatku ho prijali, lebo bolo lepším ako zotrvať pod Španielskou korunou. Avšak k republikánom sa pridávajú aj niektorý z bývalých prívržencov monarchie po tom, ako vidia nevládnu krajinu a cisára.

V roku 1822 krátko po korunovácii Iturbideho na trón kongres obdržal list od gen. Felipe de la Garzu, vojenského veliteľa z Nového Santanderu (dnešný Tamaulipas), ktorý tam velil tamojším jednotkám a v liste sa obracia na kongres s tým že dohody z Córdoby sú neplatné a že je potreba zmeniť systém z monarchie na republiku. Na dosiahnutie tohto cieľu je ochotný poskytnúť svoje vojenské sily a 2000 koní.

Tento list je zaslaný menovaným generálom, okolo ktorého sa vytvorilo spiknutie na ktorom sa podieľal aj splnomocnený minister Veľkej Kolumbie Miguel Santa María. Iturbide sa ale dozvedel o tomto spiknutí prostredníctvom svojich agentov a spiklencov zatkol. Medzi nimi boli aj José Joaquín de Herrera, Lombardo, Servando Teresa de Mier, Francisco Fagoaga, Juan de la Serna y Echarte, Pedro Tarrazo, Obregón, Tagle, Rafael Leandro Echenique, Juan Pablo Anaya, Iturribarría, Eustaquio Zebadúa, Anastasio Zerecero, Mayorga a iní.

Iturbide sa následne rozhodol pre rozpustenie kongresu a zriadenia Národného Inštitučného zasadnutia (Junta Nacional Instituyente).

Následne kongres požaduje prepustenie svojich členov, avšak od cisára prichádza negatívna odpoveď. Z tohto dôvodu poslanec Valentín Gómez Farías navrhuje rozpustenie kongresu. O tejto skutočnosti sa dozvedá aj gen. Garza, ktorý dáva svojich mužov do zbrane a požaduje energicky prepustenie kongresmanov pred cisárom. Celé toto povstanie však skončí neúspechom, nakoľko generála Garzu nikto nenasleduje v jeho činoch a po čase skladá zbrane.

Okrem tohto pokusu sa uskotoční niekoľko ďalších povstaní medzi nimi v decembri 1822 povstanie ktorého ideovým vodcom bol Miguel Santa María, ktorý v neskoršom čase privedie do republikánskych kruhov sklamaného Antonia López de Santa Annu.

Plán z Casa Mata

Zakrátko sa zrodila republikánska rebélia, a vyhlásila plán Casa Mata (Plan de Casa Mata), ktorá po čase prevzala moc, pričom od roku 1824 zaviedli lídri tejto rebélie v krajine republikánsky federálny systém a roku 1824 skončilo Prvé Mexické Impérium a zrodila sa Prvá federálna republika México, Spojené štáty Mexické (Estados Unidos Mexicanos).

Tento plán a požiadavky boli vyhlásené vo februári 1823 a v čele tejto iniciatívy stál gen. Antonio López de Santa Anna a postupne sa k tomuto plánu pridali aj Vicente Guerrero, Nicolás Bravo ako aj ostatní velitelia cisárskej armády (vlastnej Iturbideho armády) ako boli Echeverri, Cortázar a Lobato.

Plán z Casa Mata hlásal, aby bol znovu vytvorený kongres a anulované impérium, pričom okrem iného sa neuznával Iturbideho ako cisára Mexica. Tento dokument de facto menil monarchiu na republiku, pričom v tomto čase začal rásť vplyv Guadalupe Victoriu, ktorý sa v budúcnosti stane prvým prezidentom Mexickej republiky.

Koniec I Mexického Impéria

19.3.1823 je uskutočnený štátny prevrat, prićom Augustín I abdikuje na trón a odovzdáva ju kongresu. Následne 11.5.1823 sa naloďuje na loď do Európy. Týmto sa končí epocha iturbideho, ktorý sa podieľal na oslobodení krajiny aby následne sa stal cisárom a nakoniec odišiel do exilu deklarovaný kongresom, zradcom.

Po tom ako sa rozpadá Prvé Mexické Impérium stredoamerické provincie sa rozhodnú ísť vlastnou cestou a vytvárajú vlastnú federáciu a opúšťajú zvezok s Mexicom, pričom jediným štátom ktorý zostáva s Mexicom aj po konci Impéria je Chiapas.

5 provincií vytvára štátny útvar volajúci sa Spojené provincie centránej Ameriky (Provincias Unidas del Centro de América) a Mexiko s ich stratou stráca značnú časť svojo územia a nikdy v histórii už nebude mať takú rozlohu akú dosiahlo za panovania Augustína I.

Niekoľko desaťročí neskôr sa na území Mexica znovu zrodí cisárstvo, tentokrát bude hlavou korunovanou Maximilian Habsburg. Pričom Maximilian a jeho maželka nemohli mať deti a tak adoptovali 2 z vnúčat práve Iturbideho, ktoré potom boli menované dedičmi trónu.

zdroj:
http://es.wikipedia.org/wiki/Primer_Imperio_Mexicano
http://inmf.org/ganadorlascases2.htm
Timothy E. Anna, Mexican Empire of Iturbide (Lincoln: University of Nebraska, 1990)
Jaime del Arenal Fenochio, Un modo de ser libres: independencia y constitución en México 1816-1822 ( Zamora: El Colegio de Michoacán, 2002)
http://es.wikipedia.org/wiki/Plan_de_Casamata
http://es.wikipedia.org/wiki/Intentos_de_Reconquista_en_M%C3%A9xico<
Martín Moreno Francisco, Mexico ante Dios ( Alfaguara 2006)
Timothy E. Anna, El imperio de Iturbide (México: CONACULTA, 1991)
Autor : Wlasto Klucar / wlasto 🕔15.09.2009 📕8.643

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře