Most Paula Doumera

Autor : Ivan Halás / Haspeklo 🕔28.08.2009 📕12.512

Most Long Bien – Most Paula Doumera - Cầu Long Biêns

V roku 1897 sa vo Francúzsku konala výberová súťaž na konštrukciu železničného mostu, ktorý mal byť postavený vo Vietname, viesť ponad Červenú rieku a spájať Hanoj s prístavom Haipong. Vybraný bol návrh konzolového mostu od Gustave Eifella. Stavbu realizovala firma Daydé & Pillé od roku 1898 do roku 1902.

Oceľový most dlhý 1682 metrov stojí na 19 betónových pilieroch. Koľajová dráha široká 4 metre vedie stredom mosta, po oboch stranách dráhy je vozovka pre vozidlá a chodcov.

Do prevádzky bol most uvedený vo februári 1902 a pomenovaný bol podľa Paulla Doumera, vtedajšieho generálneho guvernéra Francúzskej Indočíny a neskoršieho prezidenta Francúzska, ktorý sa na prelome 19. a 20. storočia veľkou mierou pričinil o vytvorenie železničnej siete vo Vietname.

Francúzi sa modernou výstavbou snažili vytvoriť z Hanoja výstavnú skriňu kolonializmu. Most Paula Doumera, veľkolepá oceľová konštrukcia a v tej dobe najdlhší most v juhoázijskom regióne, mal symbolizovať koloniálnu verziu Eifellovej veže. Samotný Paul Doumer most označil za „najvýznamnejšie dielo, ktoré bolo kedy postavené na Ďalekom východe.

V roku 1945, keď Ho Či Min prečítal deklaráciu nezávislosti Vietnamu, konal sa cez most Paula Doumera slávnostný pochod a most sa stal symbolom nezávislosti s slobody.

V roku 1954 po rozdelení Vietnamu 17. rovnobežkou bol most premenovaný na Cầu Long Biên (Long Bien Bridge). V texte je však používaný názov most Paula Doumera, keďže ide o najpoužívanejšiu verziu názvu.

Mostom prechádzala hlavná železničná a cestná trať na trase z prístavu Haipong do Hanoja. Počas vietnamskej vojny ňou pravidelne prechádzalo okolo 6 000 ton zásob a vojenského materiálu, ktorý bol následne expedovaný do celej krajiny. Z vojenského hľadiska išlo o cieľ s vysokou dôležitosťou, čoho si boli vedomí aj americkí stratégovia.

Pri príprave leteckej kampane proti Severnému Vietnamu vytvorili zoznam 94 najdôležitejších cieľov v Severnom Vietname, ktoré mali byť v rámci operácie Rolling Thunder bombardované. Ciele boli vyberané do „balíka cieľov“ a bombardované podľa taktiky postupnej eskalácie náletov, takže hoci operácia Rolling Thunder začala už 2. marca 1965, most Paula Doumera bol napadnutý až v 11. augusta 1967 v cieľov Rolling Thunder 75.

Úloha bola zverená pilotom 355. TFW (355. taktické stíhacie krídlo) a 388. TFW na stíhacích bombardéroch F-105 Thunderchief a pilotom 8th TFW na stíhačkách F-4C Phantom, ktorí zabezpečovali stíhaciu ochranu. Štart približne 30 lietadiel útočnej vlny bol naplánovaný na popoludňajšiu hodinu. Samotný útok prebiehal bez problémov – lietadlá zvrhli 94 ton bômb a napriek silnej protilietadlovej paľbe boli iba 2 americké lietadlá ťažko poškodené.

Fotografie získané z leteckého prieskumu po útoku ukázali, že 1 mostný oblúk bol zničený .

LAVALLE, A.J.C : The Tale of two bridges and the Battle for the skies over North Vietnam.

Na moste sa však ihneď po útoku začali opravné práce a počasie sa tiež priklonilo na stranu Severného Vietnamu. Zlé počasie znemožňovalo opakovanie leteckého úderu na most a tak mohol byť začiatkom októbra opäť uvedený do prevádzky.

LAVALLE, A.J.C : The Tale of two bridges and the Battle for the skies over North Vietnam.

K ďalšiemu útoku na most odštartovalo 25. októbra 21 stíhacích bombardérov F-105D, ktoré zvrhli 63 ton bômb a opäť vyradili most z prevádzky. Poškodenie však zrejme nebolo príliš rozsiahle lebo už 20. novembra bol most opäť funkčný.

Američania však boli odhodlaní most definitívne zničiť a tak naň 14. decembra 1967 podniklo nálet cez dvadsať F-105 tiek, ktorý bol o štyri dni, 18. decembra zopakovaný. Výsledkom bolo zničenie piatich mostných oblúkov a celkové rozsiahle poškodenie mostnej konštrukcie. Most sa tento krát podarilo opraviť až v máji roku 1968.

V roku 1968 už most napadnutý nebol. V januári bolo zastavené bombardovanie cieľov v hanojskej oblasti a v novembri 1968 bolo bombardovanie Severného Vietnamu ukončené úplne.

LAVALLE, A.J.C : The Tale of two bridges and the Battle for the skies over North Vietnam.

Nebo nad Severným Vietnamom opäť ožilo až v máji 1972, keď Spojené štáty rozbehli ďalšiu vlnu leteckých útokov, tento krát v rámci operácie Linebacker. Išlo o reakciu na inváziu Severného Vietnamu na juh.

Ráno 10. mája 1972 odštartovalo z leteckej základne Ubon 16 stíhacích bombardérov F-4 Phantom 8. TFW. Boli vyzbrojené najnovšími, „inteligentnými“ leteckými pumami. Jedným typom boli 908 kg elektro-opticky navádzané pumy typu GBU-8, ktorými boli vyzbrojené 4 Phantomy (každé lietadlo malo podvesené 2 bomby). Zvyšných 12 Phantomov bolo vyzbrojených laserovo navádzanými pumami (LGB) typu GBU-10 o hmotnosti 908 kg. Bombardérom robili spoločnosť štyri stíhačky F-4 od 432. TFW. Boj s protilietadlovou obranou malo na starosti päť F-105G od 388. TFW.

Do cieľovej oblasti formácia dorazila okolo 10tej hodiny. Ako prvé zaútočili Phantomy vyzbrojené pumami s elektro-optickým navádzaním. Útočili so slnkom v chrbte a priečne na os mostu, aby sa navádzací systém zameral na kontrast cieľa proti pozadiu. Navádzanie púm však totálne zlyhalo a ani jedna cieľ nezasiahla. Situáciu zachránili Phatnomy vyzbrojené laserom navádzanými pumami útočili na most pozdĺžne. Podarilo sa im docieliť 12 istých a niekoľko pravdepodobných zásahov, po ktorých zostal jeden mostný oblúk zničený a niekoľko ďalších bolo ťažko poškodených.

Na nasledujúci deň, 11. mája, bol naplánovaný ďalší nálet. Podnikli ho štyri F-4 od 8.TFW, pričom sa podarilo zničiť alebo poškodiť minimálne päť mostných oblúkov.

Americké lietadlá poslednýkrát „navštívili“ most Paula Doumera v septembri 1972. Po útoku štyroch lietadiel boli zničené 2 mostné oblúky. Most bol opravený a opäť uvedený do prevádzky až v marci 1973.

Od augusta 1967 do septembra 1973 zhodilo americké letectvo na most takmer 300 ton bômb, pričom sa vždy podarilo most značne poškodiť. Prerušiť tok zásob z prístavov do Hanoja sa však úplne nepodarilo nikdy, keďže už po prvých útokoch vybudoval Sever pontónové mosty, ktorými prúdil vojenský materiál aj počas nefunkčnosti mosta Paula Doumera.

Most je v súčasnej dobe stále v prevádzke. Jeho úloha na linke Hanoj – Haipong zostala nezmenená – stále ide o jednu z najdôležitejších dopravných tepien v krajine. Okrem toho mu pribudol ďalší prívlastok – symbol Hanoja a nezlomnosti ducha Vietnamského ľudu počas dvoch dlhých vojen.

Použité zdroje:
BOUDAREL, G. – NGUYEN, V. K. – DUYKER, C.: Hanoi. City of the Rising Dragon. Rowman & Littlefield Publishers, Inc., 2002. ISBN 0-7425-1654-7.
ETHELL, J. - PRICE, A.: Jeden den dluhé války. Ostrava, REVI Publications 1999. ISBN 80-85957-05-1.
Kol. autorov: Vietnam. Ilustrovaná historie konfliktu v jihovýchodní Asii. Praha, SVOJTKA a VAŠUT, 1996. ISBN 80-7180-037-6.
LAVALLE, A.J.C: The Tale of two bridges and the Battle for the skies over North Vietnam. Washington, Office of Air Force history USAF, 1985. (letecké zábery mostu prevzaté z tejto publikácie)
Internetové zdroje:
http://harpgamer.com/harpforum/index.php?showtopic=1906
http://www.airforce-magazine.com/MagazineArchive/Pages/1988/February%201988/0288valor.aspx
http://en.wikipedia.org/wiki/Long_Bien_Bridge
http://www.nationalmuseum.af.mil/factsheets/factsheet.asp?id=1286
http://en.structurae.de/structures/data/index.cfm?ID=s0002739
http://www.vespaviet.com/forum/upload/Mr.+Coi/Cau_long_bien_cu_a.jpg
Autor : Ivan Halás / Haspeklo 🕔28.08.2009 📕12.512

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře