Na karpatskom fronte nič nového

Autor : Viktor 🕔06.08.2009 📕11.771

Karpatský front I. svetovej vojny patril v roku 1915 k strategicky najdôležitejším európskym bojiskám. Rady zákopov a prekážok z ostnatého drôtu preťali aj územie vtedajšej hornouhorskej Zemplínskej a Šarišskej župy. Teritórium šiestich okresov súčasného severovýchodného Slovenska sa tak stalo dejiskom intenzívnych vojenských operácií. Ťažké a krvavé boje boli striedané operačnými prestávkami, ktoré však dôstojníkom a vojakom neprinášali veľké uľahčenie ich náročného a vyčerpávajúceho frontového života.

Vojnový kolobeh naplno zasiahol aj obec Kolbovce (dnešný okres Stropkov), ktorá sa ocitla v operačnom pásme karpatského frontu. Kolbovce niesli do roku 1907 úradný názov Kolbóc a následne boli premenované na Köves. Pod týmto názvom figurujú aj na rakúsko-uhorských vojenských mapách z obdobia Prvej svetovej vojny. Po vypuknutí tohto konfliktu bola väčšina mužov z Kolboviec povolávaná do dvoch peších plukov, ktorých doplňovacie obvody sa nachádzali v tejto oblasti. Jednalo sa o 66. cisársky a kráľovský peší pluk s veliteľstvom v Užhorode a 9. kráľovský honvédsky peší pluk s veliteľstvom v Košiciach. Niektorí muži boli povolávaní aj do delostreleckých a jazdeckých jednotiek podliehajúcich košickému VI. armádnemu zboru.

Počas prvého útoku ruských vojsk na južnú stranu Karpát v novembri – decembri 1914 sa Kolbovce nestali dejiskom bojov. Aj keď ruské jednotky 2.12.1914 na niekoľko dní obsadili blízky Stropkov, tak ďalej neprenikali a 8.12.1914 z tejto oblasti ustúpili. (Bližšie informácie v článku Východný front a boje v Karpatoch 1914). V priebehu decembra 1914 a januára 1915 bola obec ušetrená aj nepriamych vplyvov vojny, pretože v nej nebola rozmiestnená žiadna vojenská infraštruktúra. Vďačila tomu svojej relatívne izolovanej polohe v doline Soľníka mimo hlavnej cestnej komunikácie vedúcej údolím rieky Ondava. Táto pre obyvateľov obce veľmi výhodná situácia sa však skončila na prelome januára a februári 1915, keď ruské jednotky po druhý krát prekročili Karpaty.

Rakusko-uhorska zasobovacia kolona v Karpatoch 1914-1915
Rakusko-uhorska zasobovacia kolona v Karpatoch 1914-1915

Dňa 23.1.1915 rakúsko-uhorská 3. armáda generála pechoty Svetozara Boroeviča prešla do ofenzívy po celej dĺžke karpatského frontu s cieľom deblokovať obkľúčený fortifikačný komplex Przemysl. Na ľavom krídle tejto armády útočil VII. armádny zbor generála jazdectva Arcikniežaťa Jozefa von Habsburg, ktorému sa však nepodarilo prelomiť ruskú obranu v Duklianskom priesmyku. Následne 27.1.1915 zahájili jednotky ruskej 8. armády generála jazdectva Alexeja Alexejeviča Brusilova vlastnú ofenzívu a chopili sa strategickej iniciatívy. Rakúsko-uhorskú obranu v Duklianskom priesmyku prelomil útok XII. armádneho zboru generálporučíka Leonida Vilhelmoviča Leša. Do 5.2.1915 ruské jednotky prenikli k Svidníku, ktorý obsadili. Po ťažkých bojoch v hornatom zasneženom teréne a po veľkých stratách na oboch stranách sa inercia ruského útoku vyčerpala a rakúsko-uhorské jednotky stabilizovali frontovú líniu južne od Svidníka.

Rakusko-uhorska hliadka pozoruje ruske postavenia v Karpatoch 1914-1915
Rakusko-uhorska hliadka pozoruje ruske postavenia v Karpatoch 1914-1915

V dôsledku toho sa Kolbovce ocitli v bezprostrednom operačnom tyle rakúsko-uhorských vojsk a v priebehu februára 1915 boli na tento úsek karpatského frontu prisúvané nové zálohy a vojenský materiál. V samotnej obci bola umiestnená poľná ošetrovňa, etapné sklady a ďalšie tylové vojenské zariadenia. Chalupy miestnych obyvateľov boli využívané na oddych jednotiek stiahnutých z prednej línie v rámci pravidelných rotácií útvarov. V období medzi 5.2. – 2.4.1915 bol frontový úsek severne od Kolboviec relatívne stabilný a tamojšia situácia nadobudla charakter zákopovej vojny. Bojová činnosť bola vedená najmä delostrelectvom a menšími pešími útvarmi, ktoré realizovali prieskum bojom a prepady protivníkových postavení. Príležitostne dochádzalo k väčším útokom, ktoré však mali len obmedzené taktické ciele a ich úlohou bolo pútať a vyčerpávať protivníkove sily. Na tomto úseku frontu na rakúsko-uhorskej strane držala obranu 17. pešia divízia generálporučíka Aurela von Le Beau, ktorá podliehala VII. armádnemu zboru 3. armády. Na ruskej strane frontu stáli v obrane útvary 12. pešej divízie generálmajora Alekseja Maksimoviča Kaledina, ktorá podliehala XII. armádnemu zboru. Tento zbor bol pôvodne podriadený 8. armáde a vo februári 1915 prešiel pod velenie 3. armády generála pechoty Radko Dmitrieva.

Zatiaľ čo generáli a štábni dôstojníci na oboch stranách viedli svoju vojnu na veliteľských mapách, priamo v teréne žili a umierali ich dôstojníci a vojaci. Karpatská zima v roku 1914/1915 bola extrémne chladná a teploty klesali hlboko pod bod mrazu. V ťažko prístupnom kopcovitom teréne bola situácia komplikovaná aj množstvom snehu, ktorý v mnohých prípadoch znemožňoval pravidelný prísun munície a stravy do prednej línie. Rakúsko-uhorskí aj ruskí vojaci boli v rovnakej miere nasadzovaní ako s puškami v zákopoch, tak aj s pracovným náradím v hĺbke svojich postavení, aby udržiavali priechodnosť zásobovacích komunikácií.

Rakusko-uhorski vojaci vyrazaju do utoku 1914-1915
Rakusko-uhorski vojaci vyrazaju do utoku 1914-1915

Dôstojníci a vojaci oboch bojujúcich armád len s problémami zvládali tieto náročné frontové podmienky. Vyčerpávajúca fyzická námaha pri opevňovaní zákopov a udržiavaní komunikácií, neustále psychické vypätie pri hliadkovaní a pozorovaní, stále prítomná hrozba ochorenia, zranenia, alebo smrti, to všetko vplývalo na bojaschopnosť a morálku ľudí oblečených do uniforiem. Tieto zážitky formovali aj spôsob, akým opisovali svoje pocity na fronte. Jedným z príkladov sú spomienky rakúsko-uhorského vojnového korešpondenta Lajoša Pilisi, ktorý sa vo februári – apríli 1915 pohyboval na úseku karpatského frontu medzi údoliami riek Ondava a Laborec:

„Hory, vojaci, kopce, delá, lesy, pušky, stromy, práca, vojna. Práca! Strašidelné vrchy, temné lesy a otrocká práca. Tisíce rúk, množstvo svalnatých chlapov tlačí delá cez údolia hore do kopcov. Nestačíme, nevládzeme - kričia naše srdcia, a predsa len musíme vydržať a spraviť čo po nás chcú... Vojak sa z posledných síl vzoprie a dokáže i nemožné. Aj zviera sa zaprie a ťahá ako človek. Mulica, kôň, krava či vôl, sálajúc horúcu paru, drie do úmoru spolu s človekom.

Chlapi sa rútia už po tretí krát do bodákového útoku aby prerazili ku kostolu v Oľke. Tam sa im bodáky lámu na pevných múroch. Hradba z kameňa, ktorú vytvorili Rusi okolo hlinených chalúp a dedinských dreveníc, rozsievala smrť a skazu. Hurá, vojaci do toho, delá sem a uvidíme či sa to podarí. Nedá sa, obrana je zúrivá, údolia a hory sú na ich strane, nič ich nezlomí. Naše delá by museli mať krídla, aby sme sa k nim dostali. Tak im musíme prirobiť krídla, ak je to potrebné! Čakáme len na delá a bude všetko v poriadku. Ťažké delá by nám tu pomohli. Budete mať možnosť sám počuť ich hromový hlas.

A zaprie sa človek, zaprie sa zviera, vďaka tisícom rúk sa objavuje železná obluda. Kaliber 305 milimetrov. Keď sa ozve hromovým hlasom, padá všetko okolo. Tak čo, páči sa vám ten zvuk, rečie delostrelec. Páči už aj preto, že to prinesie úžitok a rozdrví nepriateľa ako placku po teréne. Na oplátku dunia ruské delá, kde asi môžu byť, kde sú ich postavenia?

Jeden jazdecký čatár sa dobrovoľne hlási, že sa podujme vypátrať delostrelecké postavenia nepriateľa. Zohnal si dedinské oblečenie, nechal sa poriadne zmlátiť od svojich vojakov a potom sa vybral smerom k ruským bojovým postaveniam. „Zobrali mi voz, kone, rakúsko-uhorskí vojaci mi zobrali všetko“, rečie čatár Rusom. „Nechcel som ich dať, tak ma mlátili pažbami. Na dvoch miestach ma ranili bodákom. Tu sú rany prosím, pozrite sa. Na chrbte a rukách mám podliatiny“. Tak krivkajúc a bedákajúc prešiel cez postavenia nepriateľa. Potom cez kopce a údolia sa rýchlo uberal späť k vlastným pozíciám. Všetko videl, všetko vie. Splnil úlohu na ktorú sa podujal.... Čo potrebuješ? Si unavený? Aké máš želanie? Nič nepotrebujem pán kapitán, len môjho koňa mi priveďte, aby som spiatočnú cestu absolvoval hrdým spôsobom.

Rusi znovu začínajú prenikať do našich postavení. No veď im čoskoro prejde chuť po našom prekvapivom nočnom protiútoku. Tri národnosti sa dostávajú do pohybu v priebehu noci - Rakúšania, Bosniaci a Maďari. Rusi zistia naše prípravy k útoku a za každým stromom, skalou a po úbočiach na nás striehnu. Keď zaznie signál k útoku, zosypú sa na nás Rusi ako povodeň. Praskajú výstrely, dávky guľometnej paľby znejú vzduchom a miešajú sa s krikom útočiacich a revom ranených. Človek proti človeku sa ženie. Bodáky sa krížia v divokej vrave, zúrivosti a vybičovanej nenávisti. Počuť divoký rev ako sa nesie vzduchom. Bosniaci vyrazili do útoku. Prví padnú, ostatní ich preskakujú a rútia sa prudko vpred. Po niekoľkých sekundách hory odrážajú krik, plač a nariekanie. Nepriateľ ustupuje, uteká, teší sa generál Krautwald. Pri tomto útoku sa naši Bosniaci opäť vyznamenali v boji proti Rusom.

Laborec, Výravka, Cirocha, Oľka, všetky tieto horské riečky sa rozvodnili a vystúpili zo svojich brehov. Tí čo postupovali proti ohňu, teraz čelia vode. Nedobre tečie táto voda, hovorí veliteľ, tá tečie z vrchov smerom dole. My by sme si želali, aby tiekla smerom hore. Voda nám nepomôže, naši vojaci musia tiecť ako prúd smerom hore a zaplaviť nepriateľské postavenia.

Neľutuj, že si vypadol z radu udalostí. Budeš svedkom toho, že na špičke bodákov sa vydobyl mier pre budúce generácie? Želám si, aby už nikdy nebola vojna, aby sa už nikdy neopakovali hrôzostrašné výjavy a ľudské tragédie tak ako v Karpatoch“.

Osobné zážitky z bojov premiešané so spomienkami na každodenný frontový život vytvárali pestrý kaleidoskop pocitov, ktoré ovplyvňovali povojnové výpovede pamätníkov a znenie nimi napísaných memoárov. Spomienky Lajoša Pilisia na jednej strane pôsobia ako chaotický sled rýchlo sa meniacich obrazov, ale na strane druhej autenticky odrážajú spôsob, akým vnímal svoje frontové nasadenie. Podobné dojmy mali aj ďalší rakúsko-uhorskí a ruskí vojaci, ktorí bojovali na karpatskom úseku Východného frontu. Medzi nich patrili aj tí, ktorí pôsobili v okolí Kolboviec a na začiatku apríla 1915 sa dostali do víru tretej ruskej ofenzívy, ktorej cieľom bolo preniknutie do vnútrozemia monarchie. (Bližšie informácie v článku Východný front a boje v Karpatoch 1915).

Transport raneneho ruskeho vojaka v Karpatoch 1915
Transport raneneho ruskeho vojaka v Karpatoch 1915

V období 3. – 5.4.1915 sa ruské jednotky XII. armádneho zboru generálporučíka L.V.Leša neúspešne pokúsili prelomiť rakúsko-uhorskú obranu v údolí rieky Ondava a vyjsť z Karpát do východoslovenskej nížiny. Počas tohto útoku prenikli až do bezprostrednej blízkosti Kolboviec, kde sa však ich postup vyčerpal a posledná ofenzíva ruských vojsk bola zastavená rakúsko-uhorskými obrancami zo VII. armádneho zboru generála jazdectva Arcikniežaťa Jozefa von Habsburg. V priebehu apríla 1915 sa frontová línia pri Kolbovciach dočasne stabilizovala, avšak po prielome ruskej obrany pri Gorliciach došlo k ústupu ruských vojsk z južnej strany Karpát na sever do Haliče. Z priestoru Kolboviec sa ruské jednotky stiahli 4. – 5.5.1915 pričom boli prenasledované jednotkami rakúsko-uhorského VII. armádneho zboru. Po prechode frontu došlo k sústredeniu telesných pozostatkov padlých vojakov na cintoríne, ktorý bol v obci vytvorený už vo februári 1915. Vtedy začala v Kolbovciach pôsobiť poľná ošetrovňa a vojaci, ktorí podľahli svojim zraneniam, boli prvými pochovanými. K ním postupom času pribúdali vojaci exhumovaní z improvizovaných individuálnych a masových hroboch v katastri obce. Celkový počet obetí vojny pochovaných na vojenskom cintoríne v Kolbovciach dosiahol 142 vojakov.

Vojensky cintorin I. svetovej vojny v Kolbovciach
Vojenský cintorín I. svetovej vojny v Kolbovciach v roku 2007

Zdroje:
PILISI, Lajos: A Kárpáti harcokból, Budapest : Athenaeum, 1915
ŠAMBAROV, Valerij: Za veru, carja i ottečestvo, Moskva : Algoritm, 2003
ISBN 5-9265-0091-5
kolektív autorov: Osterreich-Ungarns Letzter Krieg 1914 - 1918, Zweiter Band: Das Kriegsjahr 1915 (Erster Teil), vyd. Verlag der Militarwissenschaftlichen Mitteeilungen, Wien 1931

Satelitné fotografie a mapy Kolboviec: http://en.e-obce.sk/obec/kolbovce/mapaobce.html

Súčasný stav vojenského cintorína v Kolbovciach: http://www.kvhbeskydy.sk/?page_id=1263&album=10&gallery=27

Front pri Kolbovciach (Koves) - april 1915
Priestor Kolboviec (Koves) - apríl 1915

Autor : Viktor 🕔06.08.2009 📕11.771

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře