Posádkové mestá v monarchii I.

Autor: Radoslav Turik 🕔︎︎ 👁︎ 23.922

Počas celého historického vývoja ľudskej spoločnosti plnili mestá dôležité úlohy. Obvykle sa v minulosti mestá zvykli charakterizovať ako strediská remesiel a výroby. Plnili veľmi dôležitú úlohu najmä v hospodárskej sfére. Hospodársky význam stúpol ešte viac v modernej spoločnosti, keď sa mestá stali strediskami priemyslu. Nemenej dôležité boli ich úlohy ako spoločenských, či politických centier jednotlivých území. Veľký význam mali mesta aj v súvislosti s vojenskou problematikou.

Silné hospodárstvo, bolo vždy podmienku budovania vojenskej moci. Spolužitie miest a armády sa rozvinulo najmä od obdobia novoveku, kedy si európske štáty začínajú budovať stále armády. Vojenské jednotky už nevznikali iba na obdobie vojny, ale zostali zachované aj v čase mieru. Udržiavanie armády bolo finančne náročné a vyžadovalo si riešenie mnohých problémov. Jedným z nich bolo aj umiestnenie a ubytovanie vojenských jednotiek v čase mieru. Umiestniť jednotky bolo možné iba v takých sídlach, ktoré mali dostatočné kapacity na ubytovanie a dostatočné hospodárske zázemie, ktoré by umožnilo „armádu živiť“.

Reklama

Stála armáda začína vznikať na našom území od obdobia tridsaťročnej vojny. Habsburskí panovníci si uvedomovali rozsiahle zmeny vo vývoji spoločnosti, ktoré si vynútili zriadenie stálej armády ako opory panovníckej moci v štáte. Od tohto obdobia je osud armády výrazne spätý aj s mestami, ktoré sa stávajú stálymi sídlami vojenských jednotiek.

Armáda po tridsaťročnej vojne bola žoldnierskou armádou. Každý príslušník armády bol za svoju službu platený. Panovník sa stal jediným „podnikateľom“ vo vojenskej oblasti. Mohol postaviť a udržiavať takú armádu, ktorú dokázal štát uživiť. Vznik stálej armády otvoril otázku stálych ubytovacích priestorov. Najvhodnejším miestom na ubytovanie armády okrem pevností boli mestá. Lenže ani mestá v tomto období nedisponovali špeciálne upravenými objektmi, ktoré by vhodne slúžili pre potreby armády.

Do polovice 18. storočia sa kasárne stavali veľmi ojedinele. Výnimkou je napríklad stavba prvých pražských kasárni v roku 1683, alebo vybudovanie kasárni pod Špilberkom v Brne v roku 1831. V niekoľkých existujúcich kasárňach mohla byť ubytovaná iba malá časť armády. Štát túto situáciu vyriešil jednoducho. Povinnosť starať sa o vojakov padla na ramená obyvateľov. Mestské obyvateľstvo muselo poskytnúť vojakom ubytovanie a ich koňom ustajnenie. Okrem poskytnutia strechy nad hlavou, muselo obyvateľstvo poskytovať ubytovaným vojakom určité služby, napr. zabezpečenie lôžka, palivového dreva na vykurovanie, či dodávanie sviečok na svietenie.

Obyvatelia zabezpečovali aj stravu, pre vojakov. Náklady vynaložené na stravovanie vojakov, boli mešťanom odpočítavané z daní. Mešťania museli poskytovať aj krmivo pre kone. V roku 1699 bolo podávanie stravy zrušené. Vojakom bol vyplácaný plný žold v peniazoch a stravu si mali zabezpečovať sami. V prvotnom období bola armáda v meste viac príťažou, ako osohom. Náklady, ktoré mal štát s udržiavaním armády sa snažil riešiť novými a efektívne vyberanými daňami. Od roku 1681 sa vyberala špeciálna vojenská daň, ktorá samozrejme bola povinná iba pre neprivilegované stavy.

Od roku 1781 sa začali zavádzať nové metódy dopĺňania vojenských jednotiek. Každému pluku bol priradený verbovací okres (werbbezirk). Úzko to súviselo s ubytovaním jednotiek, pretože celá jednotka bola ubytovaná na území verbovacieho okresu. Tento spôsob bol uplatňovaný iba u pechoty. Jazda a delostrelectvo nemali vlastné verbovacie okresy. Postupne dochádzalo k sústreďovaniu jednotiek v určitých strategických smeroch a pevnostných objektoch.

Reklama

V pevnostiach vznikali doslova vojenské mestá, v ktorých boli vybudované kasárne a výcvikové priestory. Medzi takéto vojenské mestá patril napr. Terezín, Jozefov, Cheb, Praha a ďalšie. Samozrejme štát nestíhal vybudovať v krátkom období dostatok ubytovacích kapacít. Jozef II. nechal mnohé kláštorné a iné cirkevné budovy priradiť pre potreby armády. Hromadné ubytovanie vojsk v kasárňach zbavilo obyvateľov zbytočných povinností súvisiacich s ubytovaním vojakov. Malo to veľký význam aj pre armádu, pretože kasárenský život zlepšil podmienky pre pravidelný výcvik a režim armády. Urýchlila sa aj prípadná mobilizácia armády.

Zhruba v polovici 19. storočia sa mení dislokácia väčšiny plukov habsburskej armáde. Umiestnenie plukov sa už nekryje s doplňovacím okresom. Väčšinou sú pluky umiestnené na území cudzieho národa, v cudzom prostredí. V tejto situácii boli vojaci pri pacifikačných akciách voči obyvateľstvu disciplinovanejší.

Od druhej polovice 19. storočia sa boli postupne prijímané právne normy, podľa ktorých bola formovaná armáda, až do vypuknutia 1. svetovej vojny. Rôzne reformy armády prebiehali v rokoch 1868, 1882, 1889 a 1912.

Zmeny sa týkali aj vojenského rozdelenia ríše a celkovej organizačnej štruktúry ozbrojených síl. Teritórium rakúsko-uhorskej monarchie bolo rozdelené na 15 armádnych teritoriálnych zborov a jedného zvláštneho obvodu s veliteľstvom v Zadare. V neskoršom období bol tento zvláštny obvod reorganizovaný na šestnásty zbor a veliteľstvo bolo presunuté do Dubrovníka.

Územie teritoriálnych armádnych zborov sa prelínalo s územím siedmich honvédskych doplňovacích dištriktov v Uhorsku a siedmich doplňovacích dištriktov landwehru v rakúskej časti monarchie. Tieto veľké územné celky sa skladali z menších častí, tzv. doplňovacích obvodov.

Najväčšie množstvo vojenských posádok a veliteľstiev sa koncentrovalo vo väčších mestách monarchie a centrách teritoriálnych zborových oblastí. Ďalšie posádky sa nachádzali v menších mestách zborovej oblasti.

V záverečnej časti článku je stručná charakteristika jednotlivých zborových teritórii v Rakúsko-Uhorsku pred 1. svetovou vojnou. V každom zborovom teritóriu sú vymenované najdôležitejšie posádkové mestá a jednotky, ktoré v nich boli dislokované. Zameral som sa na najvýznamnejšie posádkové mestá, kde sídlili minimálne štáby brigád.

1. teritoriálna oblasť

Reklama

Centrom prvého teritoriálneho zborového územia bolo mesto Krakov. Do tejto oblasti patrilo územie západnej Haliče, Sliezska a severnej Moravy. Zborové teritórium sa členilo na doplňovacie obvody Krakov, Šumperk, Nový Sad, Olomouc, Tarnov, Tešín, Opava a Wadovice. V samotnom meste Krakov bolo umiestnené veliteľstvo I. armádneho zboru. Okrem neho tu sídlilo veliteľstvo 12. pešej divízie, 7. jazdeckej divízie a 46. pešej divízie landwehru. Z vyšších jednotiek tu ešte sídlili veliteľstvá 6 brigád, z toho dvoch jazdeckých (11. a 20.),veliteľstvo 23. pešej brigády, 91. pešej brigády landwehru, 2. pevnostnej delostreleckej brigády a 1. delostreleckej brigády. Veliteľstvá vyšších zväzkov boli umiestnené aj v troch ďalších mestách. V Olomouci bolo umiestnené veliteľstvo 5. pešej divízie a troch brigád (2. jazdecká brigáda landwehru, 9. pešia brigáda, 92. pešia brigáda landwehru). V Opave bolo umiestnené veliteľstvo 10. pešej brigády a v Tarnove veliteľstvo 24. pešej brigády.

2. teritoriálna oblasť

Centrom druhého teritoriálneho zborového územia bolo hlavné mesto Viedeň. Pod toto vojenské teritórium spadalo územie južnej Moravy a dolného Rakúska. Nachádzali sa tu vojenské doplňovacie obvody Brno, Jihlava, Znojmo, St. Polten, Viedeň A, Viedeň B.

V meste sídlilo veliteľstvo II. armádneho zboru, a štáby štyroch divízii (25. pešia divízia, 49. pešia divízia, 3. jazdecká divízia, 13. pešia divízia landwehru). Na území mesta boli tiež umiestnené veliteľstvá troch jazdeckých brigád (10., 17. a 18.), ďalej štáby piatich peších brigád (25. pešia brigáda landwehru, 49., 50., 97., a 98. pešia brigáda). Delostrelectvo bolo zastúpené štábmi 1. pevnostnej delostreleckej brigády a 2. delostreleckej brigády. Štáby väčších zväzkov boli umiestnené aj v ďalších dvoch mestách. V Brne sídlila 4. pešia divízia , 8. pešia brigáda a 26. pešia brigáda landwehru. V Znojme bolo zase umiestnené veliteľstvo 7. pešej brigády.

3. teritoriálna oblasť

Centrom tretieho teritoriálneho zborového územia bolo mesto Graz ( v slovenčine sa niekedy používal názov Štajerský Hradec). Do tohto teritória spadalo územie Štajerska, Korutánska, Kraňska, Istrie a oblasť Terstu, Goricie a Gradišky. Patrili tu doplňovacie obvody Graz, Celje, Klagenfurt, Ľubľana, Maribor a Terst. Sídlil tu štáb III. armádneho zboru, štáby 6. pešej divízie, 22. pešej divízie landwehru a štáby štyroch brigád (3. jazdecká brigáda, 11. pešia brigáda, 43. pešia brigáda landwehru, 3. delostrelecká brigáda). Vyššie jednotky podriadené III. zboru sídlili aj v ďalších šiestich mestách. V Ľubľane bol umiestnený štáb 28. pešej divízie, v Klagenfurte bol štáb 12. pešej brigády, v Gorici štáb 56. pešej brigády, v Rijeke štáb 71. pešej brigády v Pule štáby 44. pešej brigády landwehru a 4. pevnostnej delostreleckej brigády. V meste Tolmino sa nachádzalo velenie 94. pešej brigády.

4. teritoriálna oblasť

Centrom štvrtého teritoriálneho zborového územia bolo mesto Budapešť. Bolo tvorené veľkou časťou územia dnešného Maďarska. Spadali pod neho vojenské doplňovacie obvody Budapešť, Kapošvár, Kečkemet, Péč, Sabadka, Sekeszfehervar, Solnok, Ujvidék a Zombor. Mesto Budapešť bolo sídlom veliteľstva X. armádneho zboru.

Okrem veliteľstvá zboru tu bolo sústredené veľké množstvo veliteľstiev vyšších jednotiek. Sídlili tu štáby štyroch peších divízii, konkrétne 31. a 32. pešej divízie, 40. a 41. honvédskej pešej divízie a dvoch jazdeckých divízii (10. jazdecká divízia, 5. honvédska jazdecká divízia).

V meste sa nachádzali aj veliteľstvá brigád. Sídlila tu 61. 62. 63. a 64. pešia brigáda, 79. honvédska pešia brigáda, 4. jazdecká brigáda, 19. honvédska jazdecká brigáda a 4. delostrelecká brigáda. Okrem veliteľstiev bolo v Budapešti dislokovaných veľké množstvo nižších jednotiek. Všetky významné veliteľstvá jednotiek podriadených IV. zboru sídlili v Budapešti len veliteľstvo 80. honvédskej pešej brigády bolo v Pécsi.

5. teritoriálna oblasť

Centrom piateho teritoriálneho zborového územia bolo mesto Bratislava. Spadalo tu územie západného Slovenska a časti Maďarska. Do tohto teritória patrili doplňovacie obvody Ostrihom, Ráb, Komárno, Nagykanizsa, Bratislava, Šoproň, Szombathely a Trenčín. Mesto Bratislava bolo sídlom veliteľstva V. armádneho zboru.

Z vyšších jednotiek podriadených zboru tu mali svoje veliteľstvá 14. pešia divízia, 2. jazdecká divízia, 37. honvédska pešia divízia. Priamo v Bratislave sídlili aj štáby 16. jazdeckej brigády, 27. pešej brigády, 73. honvédskej pešej brigády a 5. delostreleckej brigády. Zvyšné veliteľstva väčších jednotiek boli dislokované vo významnejších mestách oblasti. V Komárne sídlil štáb 33. pešej divízie a 66. pešej brigády, v Šoproni bolo umiestnené velenie 28. pešej brigády, v Ráabe 65. pešej brigády. V Nitre sa nachádzala 74. honvédska pešia brigáda a v Zalaegerségu 23. honvédska jazdecká brigáda.

6. teritoriálna oblasť

Centrom šiesteho teritoriálneho zborového územia bolo mesto Košice. Bolo tvorené územím dnešného stredného a východného Slovenska, časti Maďarska, Ukrajiny a Rumunska. Patrili tu doplňovacie obvody Jager, Prešov, Košice, Lučenec, Sihoť, Mukačevo, Satmár a Užhorod. Mesto Košice bolo sídlom veliteľstva VI. armádneho zboru.

V Košiciach boli umiestnené veliteľstvá 27. pešej divízie, 39. honvédskej pešej divízie. Okrem divíznych veliteľstiev sa tu nachádzali štáby 53. pešej brigády, 77. honvédskej pešej brigády, 24. honvédskej jazdeckej brigády a 6. delostreleckej brigády.

Druhým významným posádkovým mestom v tejto oblasti bol Miškolc. Sídlila tu 15. pešia divízia a tiež veliteľstvá 6. jazdeckej brigády, 30. pešej brigády a 78. honvédskej pešej brigády. V Užhorode bola umiestnená 29. pešia brigáda, v Prešove 54. pešia brigáda a v Satmári 40. honvédska pešia brigáda.

7. teritoriálna oblasť

Centrom siedmeho teritoriálneho zborového územia bolo mesto Temešvár. Bolo tvorené časťou územia dnešného Maďarska a Rumunska. Po toto teritórium spadali vojenské doplňovacie obvody Arad, Bekeščaba, Nagybecskerek, Veľký Varadín, Segedín a Temešvár. Mesto Temešvár bolo sídlom veliteľstva VII. armádneho zboru.

V samotnom Temešvári boli umiestnene veliteľstvá 34. pešej divízie a 1. jazdeckej divízie. Okrem nich tu mala svoj štáb 7. jazdecká brigáda, 67. pešia brigáda a 7. delostrelecká brigáda. Viacero významných veliteľstiev bolo rozmiestnených v celej oblasti. Dôležitým posádkovým mestom bol Veľký Varadín. Sídlil tu štáb 17. pešej divízie, 20. honvédskej pešej divízie a takisto štáby 33. pešej brigády a 39. honvédskej pešej brigády.

V Segedíne bol umiestnený štáb 23. honvédskej pešej divízie a dvoch honvédskych brigád ( 22. honvédska jazdecká brigáda, 45. honvédska pešia brigáda). V Debrecíne sa nachádzalo velenie 11. honvédskej jazdeckej divízie, v Arade bola 34. pešia brigáda, v Lugoši 46. honvédska pešia brigáda a v Belej Crkvi (Fehertemplom) bolo umiestnené veliteľstvo 68. pešej brigády.

8. teritoriálna oblasť

Centrom ôsmeho teritoriálneho zborového územia bolo mesto Praha. Toto teritórium sa nachádzalo na území dnešnej Českej republiky. Tvorili ho vojenské doplňovacie obvody Benešov, Beroun, České Budejovice, Jindřichuv Hradec a Cheb. Mesto Praha bolo sídlom veliteľstva VIII. armádneho zboru.

Praha patrila medzi najdôležitejšie mestá monarchie, je preto logické, že sa tu nachádzal aj významná vojenská posádka. Dislokované tu boli štáby 9. pešej divízie a 21. pešej divízie landwehru. Okrem nich sa tu nachádzali štáby 17. a 18. pešej brigády, 1. jazdeckej brigády, 42. pešej brigády landwehru a 8. delostreleckej brigády.

Ďalšie štáby sa nachádzali v bývalej pevnosti Jozefov. Sídlila tu 10. pešia divízia, 19. pešia brigáda a 9. jazdecká brigáda. V Plzni bola umiestnená 19. pešia divízia, 37. pešia brigáda a 41. pešia brigáda landwehru. Výpočet vyšších veliteľstiev v tejto oblasti uzatvára štáb 38. pešej brigády v Českých Budejoviciach.

Článok v originále uverejnený na stránke www.kvhbeskydy.sk

Zdroje:
Dangl, V(edit.).:Armáda, mesto a spoločnosť od 15. storočia do roku 1918 . Bratislava: Vojenský historický ústav, 2002
Vojenské dejiny Československa II. Praha: Naše vojsko, 1986
http://www.mlorenz.at/images/Seidels_Armeeschema/1914/
http://www.austro-hungarian-army.co.uk/
Mapy použité v článku sú prevzaté z:
http://www.weltkriege.at/

Přidejte se k nám

Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.

Zjistit více