Pavol Kray, barón Krajovský a Topoľský

Autor : Ján Kovačič 🕔16.06.2009 📕5.418

(5. február 1735 Kežmarok – 19. január 1804 Pešť)

Patrí medzi našich najvýznamnejších veliteľov, no v slovenskej, českej, resp. československej historiografii je viac menej neznámy. Študovať začal v rodnom meste, potom navštevoval banícku akadémiu v Banskej Štiavnici a Inžiniersku akadémiu vo Viedni. Po skončení štúdií si zvolil vojenskú kariéru a 3. apríla 1754 ako 19 – ročný vstúpil do pešieho pluku Samuela Hallera v hodnosti desiatnika. Vyznamenal sa najmä v sedemročnej vojne, v ktorej bol aj zranený a v roku 1762 bol povýšený do hodnosti podkapitána. Po vojne pracoval ako kuriér a neraz ho poslali k spojeneckému ruskému veleniu cez nepriateľské pruské územie. Počas príprav na vojnu o bavorské dedičstvo ho 1. apríla 1778 povýšili na štábneho dôstojníka a ako podmajor bol postavený do čela 2 granátnickych rôt. 8. novembra 1783 bol povýšený na podplukovníka a premiestnený k 2. sikulskému pešiemu pluku (neskôr pluk č. 6). V roku 1784 bol poverený potlačením povstania v Sedmohradsku., čo mu prinieslo vymenovanie za veliteľa pluku. Za úspešné účinkovanie v protitureckej vojne bol 21. decembra 1789 vyznamenaný rytierskym krížom vojenského Radu Márie Terézie a 18. marca 1790 bol povýšený na generálmajora a aj baróna. Zároveň dostal prívlastok „Krajovský“. Najprenikavejšie úspechy však dosiahol v koaličných vojnách proti revolučnému Francúzsku.

Na žiadosť veliteľa Clerfayta bol Kray roku 1793 poslaný do rakúskeho Nizozemska ako veliteľ armádneho predvoja. Tu úspešne bránil Orchies a 30. októbra obsadil Marchiennes. V roku 1795 vynikol pri bojoch o udržanie obrannej línie pri Mainzi, za čo bol 5. marca 1796 povýšený na generálporučíka. V tom istom roku už velil divízii a ako veliteľ predsunutých vojsk v Nemecku pokračoval v úspešných operáciách. Roku 1797 však nedokázal zaistiť obranu dolnorýnskych postavení, za čo bol nútení objasniť porážku pre vojenským súdom. To ho roztrpčilo natoľko, že požiadal o prepustenie zo služby, čo však vedenie odmietlo

Ďalšie úspechy ho čakali od roku 1798 v Taliansku (Brescia, Peschiera, Magnano, Mantova, Novi), kde dokonca načas velil spojeneckým vojskám v sile 84 088 mužov. Uznaním jeho činnosti v Taliansku bolo jeho povýšenie do hodnosti poľného zbrojmajstra 28. apríla 1799. Zároveň sa stal majiteľom pešieho pluku (neskôr 34. peší pluk) a po kúpe pozemku v obci Topolya dostal prívlastok „Topoľský“.

Na začiatku roku 1800 prevzal od arcivojvodu Karola velenie rakúskej armády v južnom Nemecku, avšak po porážkach pri Engene a Mosskirchu a po sporoch s Dvorskou vojnovou radou bol po uzavretí Parsdorfského prímeria cisárom 15. júla 1800 odvolaný a preložený do dôchodku. Od roku 1888 niesol jeho meno 67. c. a k. peší pluk.

Literatura:
ZACHAR, Jószef: Késmárktól a világhírnévig: Kray Pál táborszernagy (1735 – 1804). In: Armáda, mesto, spoločnosť od 15. storočia do roku 1918. Zost. V. Dangl. – János J. Varga. Bratislava: VHÚ, 2002
HOLLINS, David: Austrian commanders of the napoleonic wars. Oxford : Osprey publishing, 2004
Autor : Ján Kovačič 🕔16.06.2009 📕5.418

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře