Paul Kray svobodný pán von Krajova und Topollya
5. február 1735 Kežmarok – 19. január 1804 Pešť
commons.wikimedia.org
Patrí medzi našich najvýznamnejších veliteľov, no v slovenskej, českej, resp. československej historiografii je viac menej neznámy. Študovať začal v rodnom meste, potom navštevoval banícku akadémiu v Banskej Štiavnici a Inžiniersku akadémiu vo Viedni. Po skončení štúdií si zvolil vojenskú kariéru a 3. apríla 1754 ako 19 – ročný vstúpil do pešieho pluku Samuela Hallera v hodnosti desiatnika. Vyznamenal sa najmä v sedemročnej vojne, v ktorej bol aj zranený a v roku 1762 bol povýšený do hodnosti podkapitána. Po vojne pracoval ako kuriér a neraz ho poslali k spojeneckému ruskému veleniu cez nepriateľské pruské územie. Počas príprav na vojnu o bavorské dedičstvo ho 1. apríla 1778 povýšili na štábneho dôstojníka a ako podmajor bol postavený do čela 2 granátnickych rôt. 8. novembra 1783 bol povýšený na podplukovníka a premiestnený k 2. sikulskému pešiemu pluku (neskôr pluk č. 6). V roku 1784 bol poverený potlačením povstania v Sedmohradsku., čo mu prinieslo vymenovanie za veliteľa pluku. Za úspešné účinkovanie v protitureckej vojne bol 21. decembra 1789 vyznamenaný rytierskym krížom vojenského Radu Márie Terézie a 18. marca 1790 bol povýšený na generálmajora a aj baróna. Zároveň dostal prívlastok „Krajovský“. Najprenikavejšie úspechy však dosiahol v koaličných vojnách proti revolučnému Francúzsku.
Na žiadosť veliteľa Clerfayta bol Kray roku 1793 poslaný do rakúskeho Nizozemska ako veliteľ armádneho predvoja. Tu úspešne bránil Orchies a 30. októbra obsadil Marchiennes. V roku 1795 vynikol pri bojoch o udržanie obrannej línie pri Mainzi, za čo bol 5. marca 1796 povýšený na generálporučíka. V tom istom roku už velil divízii a ako veliteľ predsunutých vojsk v Nemecku pokračoval v úspešných operáciách. Roku 1797 však nedokázal zaistiť obranu dolnorýnskych postavení, za čo bol nútení objasniť porážku pre vojenským súdom. To ho roztrpčilo natoľko, že požiadal o prepustenie zo služby, čo však vedenie odmietlo
Ďalšie úspechy ho čakali od roku 1798 v Taliansku (Brescia, Peschiera, Magnano, Mantova, Novi), kde dokonca načas velil spojeneckým vojskám v sile 84 088 mužov. Uznaním jeho činnosti v Taliansku bolo jeho povýšenie do hodnosti poľného zbrojmajstra 28. apríla 1799. Zároveň sa stal majiteľom pešieho pluku (neskôr 34. peší pluk) a po kúpe pozemku v obci Topolya dostal prívlastok „Topoľský“.
Na začiatku roku 1800 prevzal od arcivojvodu Karola velenie rakúskej armády v južnom Nemecku, avšak po porážkach pri Engene a Mosskirchu a po sporoch s Dvorskou vojnovou radou bol po uzavretí Parsdorfského prímeria cisárom 15. júla 1800 odvolaný a preložený do dôchodku. Od roku 1888 niesol jeho meno 67. c. a k. peší pluk.
Věříme, že mezi Vámi jsou lidé s různými zájmy a zkušenostmi, kteří by mohli přispět svými znalostmi a nápady. Pokud máte rádi vojenskou historii a máte zkušenosti s historickým výzkumem, psaním článků, editací textů, moderováním, tvorbou obrázků, grafiky nebo videí, nebo prostě jen máte chuť se zapojit do našeho unikátního systému, můžete se k nám připojit a pomoci nám vytvářet obsah, který bude zajímavý a přínosný pro ostatní čtenáře.
Zjistit více