Ján Bernard Štefan Pálfi

Autor : Ján Kovačič 🕔16.06.2009 📕4.368

Ján Bernard Štefan Pálfi

(20. august 1664 Červený Kameň – 24. marec 1751 Bratislava)

Máloktorý šľachtický uhorský rod sa mohol pochváliť toľkými schopnými veliteľmi ako bol rod Pálfiovcov. Po štúdiách vo Viedni a v Parme vstúpil v roku 1681 ako osemnásťročný dobrovoľník (volontér) do pešieho pluku Neuburg, ale ešte v tom istom roku prestúpil v hodnosti korneta do kyrysníckeho pluku Jána Karola Pálfiho, s ktorým sa v roku 1683 zúčastnil na oslobodení Viedne a na ďalších ťaženiach proti Turkom. V roku 1684 bol povýšený na rotmajstra a zúčastnil sa na obliehaní a dobytí Pešti. Vo svojich 25 rokoch sa stal majiteľom pluku. Vo vojne o falcké dedičstvo sa vyznamenal pri pevnosti Philippsburg.

V roku 1693 bol Ján Pálfi povýšený na generála (General – Feldwachtmeister). V tom istom roku bol postavený pred vojenský súd, kvôli tomu, že pri pištoľovom súboji smrteľne zranil princa Jána Fridricha Württemberského, no vzápätí bol obžaloby zbavený. V roku 1700 bol povýšený do hodnosti poľného podmaršala a stal sa majiteľom kyrysníckeho pluku Gondola. Najvyššiu hodnosť cisárskeho maršala dosiahol v roku 1709, vo veku 46 rokov. Vyznamenal sa aj v povstaní Františka II. Rákociho, keď porazil kurucov pri Budmericiach, Červenom Kameni, Veľkom Mágri a o ich porážku sa zaslúžil aj v bitke pri Trenčíne. V poslednej fáze povstania bol dokonca vymenovaný za vrchného veliteľa cisárskych vojsk. Vo vojne proti Turkom, ktorá začala v roku 1716, bojoval ako veliteľ jazdectva pod hlavným velením Eugena Savojského. Vyznamenal sa najmä pri Petrovaradíne, Temešvári a v auguste 1717 v bitke pri Belehrade, kde bol zranený a zahynul tu aj jeho syn Ján. Mimo vojenských funkcií sa vyznamenal ako vynikajúci diplomat a zastával aj rôzne funkcie v správe Uhorského kráľovstva. V roku 1740 sa stal nositeľom Radu zlatého rúna, ktorý existuje od roku 1430 a patrí k najslávnejším kontinentálnym rytierskym radom pretrvávajúcim až dodnes. V roku 1741 sa stal uhorským palatínom a v roku 1742 hlavným veliteľom cisárskych vojsk v Uhorsku. Ján Pálfi patril medzi najschopnejších vojvodcov prvej tretiny 18. storočia a za svojho života slúžil 4 habsburským panovníkom. Zomrel roku 1751 v Bratislave, kde ho pochovali v Dóme sv. Martina.

Zoznam použitej literatúry:
SEGEŠ, Vladimír a kol.: Slovensko – Vojenská kronika. Bratislava : Perfekt, 2005. 200 s. ISBN 80-8046-381-6.
SKALA, Harald: Slávne časy cisárskej jazdy v 17. – 19. storočí. Prešov : Universum, 2005. 376 s. ISBN 80-89046-25-8.
K Radu zlatého rúna bližšie pozri: KOLÁČNÝ, Ivan: Řády a vyznamenání habsburské monarchie. Praha : Elka press, 2006, s. 73 – 80.
Autor : Ján Kovačič 🕔16.06.2009 📕4.368

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře