Gruzínsko - 4. diel

Autor : Marianna Kyselová / Marianna Kyselova 🕔28.03.2009 📕5.675

Vyhlásenie prímeria a šesťbodový mierový plán

11. augusta Medvedev považoval značnú časť operácie „na prinútenie Gruzínska uzatvoriť mier s Južným Osetskom“ už za skončenú, napriek tomu sa Putin vyjadril, že „Moskva dovedie svoju misiu v regióne do konca.“ Tschinvali bolo v tom čase pod kontrolou posilneného kontingentu ruských mierových síl. Neskôr v ten istý deň Michail Saakašvili podpísal zmluvu o prímerí, ktorú navrhla EÚ. No vláda v Kremli dokument odmietla a navyše šesť gruzínskych vrtuľníkov zaútočilo na Tschinvali. Po neúspešnom podpísaní zmluvy o prímerí nasledovala bitka v Kodorskom údolí, ktoré zatiaľ bolo v rukách Gruzíncov a kam práve od 11. augusta smeroval konvoj ruských obrnených vozidiel. Gruzínsky veľvyslanec v Londýne obvinil ruské lietadlá z bombardovania civilných objektov bez ohľadu na vyhlásenie prezidenta Medvedeva o skončení operácie. Na druhý deň 12. augusta prišlo oficiálne vyhlásenie ruského prezidenta a najvyššieho veliteľa vojsk o zastavení vojenských aktivít v Južnom Osetsku. Hovorca generálneho štábu Anatolij Nogovitsyn však oznámil, že prieskumné operácie budú pokračovať. Z Gori sa zatiaľ šírili správy o pokračujúcich bojoch a drancovaní, ktoré majú na svedomí paramilitárne jednotky. Na druhej strane sa do éteru dostali mylné správy o tom, že ruské tanky postupujú na Tbilisi. Situácia bola tak zmätená, že gruzínske ministerstvo vnútra muselo v priamom prenose upokojovať obyvateľstvo. Korešpondenti pre britskú televíziu Sky News Stuart Ramsay a Jason Farrell potvrdili len, že v Gori sa nachádza niekoľko tankov, ktoré boli poškodené alebo zničené v bojoch. Al Jazeera prinášala správy o budovaní ruskej armády v prístave Poti a zničení niekoľkých gruzínskych plavidiel. Generálplukovník Anatolij Nogovitsyn informoval o sporadických stretoch medzi gruzínskymi odstreľovačmi a ruskými jednotkami. Nepriateľom odkázal, že ruskí vojaci budú odpovedať na provokácie.

Sťahovanie ruských vojsk na pozície uvedené v dohode o prímerí sa naplánovalo na 22. augusta. V krajine zostane 500 vojakov mierových síl po oboch stranách hranice Gruzínska s Južným Osetskom. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov očakával, že stiahnutie armády do východzích pozícií prebehne do piatich dní. Napriek tomu v Gruzínsku zostalo niekoľko ruských kontrolných stanovísk blokujúcich hlavnú východno-západnú diaľnicu spájajúcu Tbilisi s prístavmi na pobreží Čierneho mora. Ruská strana vydala stanovisko, ktoré bolo zverejnené v The Moscow Times a uvádza sa v ňom, že „zastavenie bojových akcií nie je to isté ako úplné stiahnutie vojsk.“ (A Two-Sided Descent Into Full-Scale War. www.washingtonpost.com) Anatolij Nogovitsyn potvrdil, že Rusko bude udržovať tzv. náraznikové zóny okolo Južného Osetska a Abcházka a robí si nárok aj na gruzínske mesto Senaki. Zároveň dodal, že vojská sa stiahnu za „hranicu svojej zodpovednosti, ale kvôli obrovskému množstvu materiálu to zaberie niekoľko týždňov.“ Na území Gruzínska sa postupne vybuduje 18 dlhodobých kontrolných stanovísk s jedným na predmestí Gori.

22. augusta ruskí vojaci opustili Gori. Ruské vedenie pritom citovalo správu Joint Control Commission for Georgian-Ossetian Conflict Resolution (organizácia vytvorená v roku 1992 po skončení vojny v Gruzínsku. Členmi sú Gruzínsko, Rusko, Južné Osetsko a Severné Osetsko) z roku 1999, ktorá hovorí o 8 kilometrovom „bezpečnostnom koridore“ okolo Južného Osetska s posádkami mierových síl. Rusko chce udržať rovnako stálu vojenskú posádku na východno-západnej diaľnici. „Všetky aktivity našej armády spadajú do šesťbodovej mierovej zmluvy, ktorú podpísali ruský a francúzsky prezident,“ povedal generálplukovník Nogovitsyn. Rusko chce kontrolovať okrem iného aj Poti, hlavný gruzínsky prístav. Hoci nepatrí do spomínanej náraznikovej zóny. Tri dni nato Ruská federácia uznala nezávislosť obidvoch separatistických regiónov.

Na mierovom pláne pre kaukazský región sa spolu dohodli Dmitri Medvedev, prezident Južného Osetska Eduard Kokoity a Abcházka Sergej Bagapš. Dohoda bola podpísaná 14. augusta. Mierový plán schválil dva dni pred podpísaním francúzsky prezident Nicolas Sarkózy. V tú istú noc plán odsúhlasil gruzínsky prezident Saakašvili. Sarkózyho pôvodný plán mal len prvé štyri body, Rusko doplnilo ďalšie dva. Gruzínske doplnenia mierovej zmluvy boli zamietnuté:

  1. Zákaz návratu k použitiu sily.
  2. Definitívne zastavenie nepriateľských aktivít.
  3. Slobodný prístup k humanitárnej pomoci (zamietnutý dodatok: a povolenie návratu utečencov)
  4. Ozbrojené sily Gruzínska sa musia stiahnuť do svojich stálych pozícií, t. zn. na vojenské mierové základne.
  5. Ozbrojené sily Ruskej federácie sa musia stiahnuť na líniu, kde boli dislokované v čase vypuknutia konfliktu. Počas čakania na medzinárodnú odozvu, ruské mierové jednotky zaujmú pozície a príjmu nevyhnutné bezpečnostné opatrenia. (zamietnutý dodatok: po dobu šiestich mesiacov).
  6. Medzinárodná debata ohľadom budúceho štatútu Južného Osetska a Abcházka a spôsobov udržania trvalej bezpečnosti v oblasti. (zamietnutý dodatok: na základe rozhodnutí OSN a OBSE).

Nicola Sarkózy sa snažil o odstránenie štatútu Južného Osetska z mierovej zmluvy, pretože ho o to požiadal gruzínsky prezident. Napokon však Sarkózy presvedčil Saakašviliho, aby zmluvu podpísal bez zmien. Predchádzal tomu dvojhodinový telefonický rozhovor s Medvedevom, ktorý gruzínske požiadavky neústupčivo odmietol. Najkritickejší je piaty bod. Rusko ním vlastne oficiálne a bez nátlaku našlo ospravedlnenie pre zotrvanie na Kaukaze a pokračovanie v nepriateľských aktivitách. Na základe tvrdenia International Herald Tribune, ktoré získali od zástupcu gruzínskeho ministra zahraničných vecí Giga Bokeria, súčasťou mierovej zmluvy bol aj Sarkózyho list obsahujúci dodatok vymedzujúci zotrvanie ruských ozbrojených síl mimo územia separatistických regiónov. OBSE po podpísaní šesťbodového plánu spornými stranami pod Medvedevovým dohľadom vyslalo do regiónu 200 pracovníkov, pričom deväť z nich sú vojenskí pozorovatelia. OBSE pošle ďalších 100 pracovníkov, aby monitorovali prímerie. Po počiatočnom odmietnutí prítomnosti takéhoto počtu pozorovateľov, Rusko napokon súhlasilo. Bolo obrovským problémom dostať do oblasti dostatočnú humanitárnu pomoc, pretože niektorým pracovníkom OBSE bol zamietnutý vstup do Tschinvali a Gori ruskými jednotkami a paramilitárnymi skupinami. Prezident Južného Osetska odmietol umiestnenie medzinárodných pozorovateľov. EÚ a OBSE obvinili Rusko, že nedodržiava medzinárodné zmluvy, ktoré ratifikovalo a stupňuje medzinárodné napätie tým, že udržiava unilaterálne bezpečnostné zóny, čo vlastne nie sú ničím iným ako ruskými okupačnými zónami vo vnútri nesporného teritória Gruzínska.

Dôsledky vojny na Kaukaze

Boje na Kaukaze sa začali 8. augusta a skončili ratifikáciou mierovej zmluvy, ktorá vstúpila do platnosti 15. augusta. Vo vojne, ktorá vošla do histórie ako „sedemdňová,“ boli buď úplne zničené alebo ťažko poškodené všetky letecké montážne dielne vrátane Tbilaviamšeni v Tbilisi, letiská, obytné a ekonomické objekty, infraštruktúra a prístav v Poti, kde osem až jedenásť lietadiel zasiahlo prepravné kontajnery a lodenice. Osudu neuniklo ani medzinárodné letisko v Tbilisi. Gruzínsky minister pre reintegráciu Temúr Jakobašvili však agentúrne správy o útoku na civilné letisko v Tbilisi odmietol slovami, že lietadlá „zaútočili na továreň vyrábajúcu bojové lietadlá“ (práve vyššie uvedenú Tbilaviamšeni). V Tschinvali 20% budov bolo poškodených, 10% úplne zničených. Na tomto mieste došlo k použitiu trieštivých náloží z raketometu BM-21 Grad podobne ako v Gori, kde bolo zničených 41 z 50 budov. Po vojne zostali zamínované oblasti v Južnom Osetsku.
Podľa Human Rights Watch pred začatím vojenskej operácie používali gruzínske sily neúmerné násilie vyúsťujúce do strát na životoch civilistov v Južnom Osetsku. Po vypuknutí vojny túto „funkciu“ prevzali Rusi a úmyselne útočili na civilné konvoje v Južnom Osetsku a okrese Gori, ktoré sa iba snažili uniknúť z vojnovej zóny a zachrániť si holé životy. Je otázne, do akej miery sa ruskí vojaci a iní paramilitári podieľali na rabovaní a vypaľovaní, únosoch a terorizovaní obyvateľstva, čím doslova vyhnali ľudí z domu a znemožnili im návrat. Organizácia nazvala tento konflikt ako ináč než katastrofou a apelovala na umiestnenie pozorovacej skupiny na ochranu civilných životov a vytvorenie prostredia bezpečnosti, ktoré by umožnilo utečencom návrat domov a vyslanie expertíznych skupín, ktoré vypracujú podrobnú analýzu ohľadom ochrany ľudských práv a donútia miestne úrady k spolupráci pri hľadaní vojnových zločincov, ktorých je v krajine aj po tak krátkom vojnovom konflikte viac než tamojšia vláda dokáže zvládnuť.

Je potrebné dodať, že počas vojny v Gruzínsku neziskové organizácie definitívne nezvládli svoju úlohu. Problém nastal najmä pri prechode hraníc do utečeneckého tábora v Alagire. Human Rights Watch, Vysoký komisár OSN pre utečencov ani Federatívny migračný úrad vo Vladikavkaze si neboli vedomí počtu utečencov a toho, čo sa po prechode hraníc s nimi stalo: mnohí z nich sa pridali k paramilitárnym jednotkám alebo pravidelne prekračovali hranice v oboch smeroch a organizácie ich registrovali viackrát. Preto o celkovom počte utečencov všetkých národností existujú len odhady, tie najpesimistickejšie hovoria o 170 tisícoch. Rovnako nie je známy presný počet odídencov, ktorí sa po skončení konfliktu vrátili domov.

Ďalším problémom sa stali únosy či už civilistov alebo príslušníkov ozbrojených síl na oboch stranách, genocída, rabovanie, úmyselné zakladanie požiarov, odvetné vraždenie, ktorého svedkami sme sa stali už v Kosove, využívanie zajatcov na nútené práce, čo netrápilo ani ministra vnútra Južného Osetska Michaila Mindzajeva, ktorý len dodal, že „Gruzínci začali po sebe upratovať.“ Riaditeľ ruskej vyšetrovacej komisie Alexander Bastrykin obvinil gruzínske vojská z používania trieštivých bômb proti schovávajúcim sa civilistom v zrúcaninách domov v Južnom Osetsku. Gruzínsko zasa obvinilo Rusko z bombardovania Gori 12. augusta trieštivými bombami, kedy tu zahynul aj holandský žurnalista Stan Storimans. Násilie v krajine pokračovalo aj po oficiálnom vyhlásení prímeria 14. augusta, najmä vďaka paramilitárom. Hoci ruský minister vnútra Rašíd Nurgaljev povedal, že budú podniknuté potrebné akcie, výsledkom boli len ďalšie popravy. Ruskí vojaci obsadili cestu z Javy do Tschinvali, aby zabránili nepriateľským útokom. Generálmajor Vjačeslav Borisov, veliteľ 76. vzdušnej výsadkovej divízie a veliteľ vojsk v Gori, priznal, že na gruzínskom obyvateľstve boli páchané ukrutnosti. Neskôr Eduard Kokoity taktiež priznal, že podiel na zločinoch proti civilnému obyvateľstvu nesú aj Oseti. Násilie nezastavila ani výzva fínskeho ministra zahraničných vecí a predsedu OBSE Alexandra Stubba, ktorý konfliktný región navštívil dvakrát. Francúzsky minister zahraničných vecí Bernard Kouchner poukázal na podozrenie, že ruské vojská sa snažia vytvoriť homogénne Južné Osetsko a ako prostriedok používajú pestrú paletu prostriedkov od zastrašovania až po etnické čistky.
Celkový počet mŕtvych ostáva dodnes neznámy. Predpokladá sa, že v bitke o Tschinvali zahynulo viac ako 2.000 civilných osôb (vrátane niekoľkých zahraničných reportérov). Ruské straty predstavujú asi 64 vojakov a 323 zranených. Predseda gruzínskej Rady národnej bezpečnosti Alexander Lomaia potvrdil stratu 200 vojakov, ktorí zahynuli v pouličných bojoch v Tschinvali a pri leteckom bombardovaní vojenských základní na viacerých miestach v Gruzínsku. Vyšetrovania ohľadom pozadia konfliktu a identifikácie obetí stále prebiehajú. (Georgian row over origins of war. www.bbc.co.uk)

Medzinárodné reakcie

Ruská federácia sa teraz musí postaviť ostrej kritike zo strany USA, Veľkej Británie, Poľska (ktoré si okrem raketového dáždnika od USA vyžiadalo rakety Patriot), Švédska a Pobaltských štátov. Americká vláda pohrozila vážnymi dôsledkami v americko-ruských vzťahoch. Švédsky minister zahraničných vecí Carl Bildt a predseda Komisie ministrov Rady Európy prirovnal vysvetľovanie invázie ruskými predstaviteľmi k „ospravedlňovaniu nacistickej invázie Hitlerom.“ Nemecká kancelárka Angela Merkelová ešte počas bojov vyzvala obidve strany, aby zložili zbrane a rešpektovali teritoriálnu integritu Gruzínska. (Avšak nemecký vojenský pridelenec v Moskve v internom dokumente obhájil inváziu Ruska ako opodstatnenú.) Taliansko sa postavilo na stranu Ruska. Podľa talianskeho ministra zahraničných vecí Franca Frattiniho si „nemôžeme dovoliť vytvoriť protiruskú koalíciu v Európe.“ Dialóg NATO/Rusko sa zdá byť stále problematický a Svetová obchodná organizácia pohrozila Rusku vylúčením z G8. (Russia: How “foreign political reality“ has changed since war in Georgia eyed. www.g8live.org)
V každom prípade Gruzínsko 12. augusta podalo podnet na Medzinárodný súdny dvor, ktorý ho prijal 15. augusta. Ruská federácia je obvinená z porušenia Konvencie o eliminácii všetkých foriem rasovej neznášanlivosti. Prípad dostal pracovný názov Gruzínsko vs. Ruská federácia a v súčasnosti prebiehajú čítania.

Na vojnu v Gruzínsku zareagoval aj ruský trh. Burzy zaznamenali najväčší prepad od mája 2007. V deň začatia invázie štandard akciového indexu moskovskej burzy poklesol o 13:45 SEČ o 6% vrátane tzv. blue chips, akcií najstabilnejších firiem ako Lukoil Holdings. Ruský Rubeľ klesol o 1% svojej hodnoty v devízovom košíku. Gruzínske finančné trhy tiež neobišiel negatívny dopad vojny: korporácia Fitch Ratings znížila hodnotu schopnosti splácania dlhu a v ohrození boli zahraničné investície, kým korporácia Standart and Poor‘s znížila úverové hodnoty. Gruzínsko nemá významnejšie ropné a plynové rezervy, je však dôležitou tranzitnou cestou dodávajúcou nerastné suroviny do západnej Európy. Obavy rástli najmä o ropovod Baku-Tbilisi-Ceyhan z 30% vo vlastníctve BP na čele s britským magnátom Mikeom Townsendom. Potrubie bolo odstavené pred vypuknutím konfliktu 6. augusta z dôvodu výbuchu v Turecku, ku ktorému sa prihlásila PKK. Ruské lietadlá zaútočili na prístav Poti, kde ústi ropovod Baku-Supsa, bol takisto uzavretý a rovnako plynovod Baku-Tbilisi-Erzurum (tzv. Juhokaukazská trať vedúca zo Šah Deniz v Azerbajdžane) z bezpečnostných dôvodov. Dodávky boli obnovené po vyhlásení prímeria. Cenou „ľahkej ropy“ (obsahuje menej ako 0.5% sýry) táto udalosť nijako neotriasla, znížila sa o 4.82 dolára na 115.20 dolárov za barel na komoditnej burze v New Yorku.

Bc. Marianna Kyselová
Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov
Banská Bystrica

Zdroje:
1. Energy Information Administration. www.eia.doe.gov
2. Russian fighting machine is showing its age, say military analysts. http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/europe/article4583383.ece
3. LSO conductor Valery Gergiev leads defiant South Ossetia concert. http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/europe/article4579829.ece
4. Moscow halts military co-operation with Nato. http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/europe/article4582283.ece
5. Russia dismisses Nato's 'empty words' as it stands firm in Georgia. http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/europe/article4568150.ece
6. International Herald Tribune. www.iht.com
7. NZZ Online. www.nzz.ch
8. Georgia to Hold Plebiscite on NATO Membership. http://www.civil.ge/eng/article.php?id=16434
9. Ghia Nodia: CONTESTED BORDERS IN THE CAUCASUS. http://poli.vub.ac.be/publi/ContBorders/eng/contents.htm
10. Zviad Gamsakhurdia: The Nomenklatura Revanche in Georgia. Christopher Story, Vol. 21, N. 9-10, 1993. http://www.geocities.com/shavlego/zg_1d.html
11. Zviad Gamsakhurdia: Open Letter to Eduard Shevardnadze. http://www.geocities.com/shavlego/ZG_Letter_SH.htm
12. Q&A: Conflict in Georgia. http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7549736.stm
13. We are at war with Russia, declares Georgian leader. http://www.independent.co.uk/news/world/europe/we-are-at-war-with-russia-declares-georgian-leader-889266.html
14. Tamar Janelidze: Historische Hintergründe und politische Motive des abchasischen
Separatismus in Georgien. Philosophisch-Sozialwissenschaftliche Fakultät
der Universität Augsburg, 2005.
15. www.russiangeorgianwar.blogspot.com
16. www.eng.globalaffairs.ru
17. Georgia: blockade threat risks escalating conflict. http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/europe/article4526577.ece
18. www.georgiandaily.com.
19. Richard Weitz: GEORGIAN-RUSSIAN RECONCILIATION PROVES SHORT-LIVED. http://www.cacianalyst.org/?q=node/4827
20. Central Asia-Caucasus Analyst. Vol. 10, No. 21, 29.10.2008.
21. Yuri Mamchur: Russia v. Georgia: Four Painful Lessons. http://www.russiablog.org/2008/08/russia_v_georgia_four_painful.php
22. KOKOITY, Eduard Dzhabeyevich. http://www.russiaprofile.org/resources/whoiswho/alphabet/K/kokoity_e_d
23. Saakashvili: Returning of Abkhazia is the main goal of Georgia. http://www.caucaz.com/home_eng/depeches.php?idp=402&PHPSESSID=df4e939cd1a29e87f8be61d25abd8f74
24. What is Georgia's rebel South Ossetia region? http://uk.reuters.com/article/topNews/idUKL855785020080808?pageNumber=2&virtualBrandChannel=0&sp=true
25. Ekaterina Stepanova: South Ossetia and Abkhazia: Placing the conflict in context. http://books.sipri.org/files/misc/SIPRIPB0811.pdf
26. Special Report: Military Build-Up in the Caucasus. http://www.iwpr.net/?p=crs&s=f&o=337250&apc_state=henh
27. SIPRI Yearbook 2008. http://yearbook2008.sipri.org/
28. Defense Spending, Number of Troops Increased. http://civil.ge/eng/article.php?id=18784
29. S Ossetia bitterness turns to conflict. http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7549662.stm
30. Russian tanks enter South Ossetia. http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7548715.stm
31. Medvedev tells Bush Russia aims to force Georgia to accept peace. http://en.rian.ru/russia/20080809/115925621.html
32. Russian soldiers who died in Georgia conflict hailed as heroes by Kremlin. http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/russia/2569650/Russian-soldiers-who-died-in-Georgia-conflict-hailed-as-heroes-by-Kremlin.html
33. www.summitbucharest.ro
34. Vladimir Putin tells summit he wants security and friendship. http://www.timesonline.co.uk/tol/news/world/article3681609.ece
35. Merkel, Medvedev Clash Over Russia's War in Sochi Talks. http://www.dw-world.de/dw/article/0,2144,3567243,00.html
36. In Georgia Clash, a Lesson on U.S. Need for Russia. http://www.nytimes.com/2008/08/10/world/europe/10diplo.html?_r=2&ref=asia
37. www.globalsecurity.org
38. Russian Ships Steam Toward Georgia as Conflict Grows. http://www.bloomberg.com/apps/news?pid=20601087&sid=aPLDNxutvt7M
39. www.caucaz.com
40. Update Report No.2 Georgia. 12 August 2008. http://www.securitycouncilreport.org/site/c.glKWLeMTIsG/b.4423477/#CM
41. Georgian row over origins of war. http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7750194.stm
42. Georgian interior minister's testimony, 27.10.2008. http://halldor2.blogspot.com/2008/11/georgian-interior-minister.html
43. http://smallwarsjournal.com/blog/2008/08/flash-point-south-ossetia/
44. www.osce.org/georgia
45. Georgia: Conflict Toll Confusion. http://www.iwpr.net/?p=crs&s=f&o=346852&apc_state=henpcrs
46. http://www.hrw.org/en/europecentral-asia/georgia
47. http://translate.google.com/translate?u=http://lenta.ru/articles/2008/08/08/forces/&hl=en&ie=UTF8&sl=ru&tl=en
48. Russian Forces in the Georgian War: Preliminary Assessment and Recommendations. http://www.heritage.org/research/russiaandeurasia/wm2031.cfm
49. The West Begins to Doubt Georgian Leader. http://www.spiegel.de/international/world/0,1518,578273,00.html
50. http://www.globalsecurity.org/military/world/georgia/mod.htm
51. http://209.85.135.104/translate_c?hl=en&sl=ru&tl=en&u=http://lenta.ru/story/ossetiaclash/&usg=ALkJrhhO9r4_-PuszJdYFm3VmI-trcklrA
52. Caucasus Reporting Service. www.iwpr.net
53. http://www.iiss.org/search/?q=Georgia&x=0&y=0
54. www.janes.com
55. Russia: How "foreign political reality" has changed since war in Georgia eyed. http://g8live.org/2008/09/09/russia-how-foreign-political-reality-has-changed-since-war-in-georgia-eyed/
56. The new Cold War: Crisis in the Caucasus. http://www.independent.co.uk/news/world/europe/the-new-cold-war-crisis-in-the-caucasus-899773.html
57. A Two-Sided Descent Into Full-Scale War. http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2008/08/16/AR2008081600502_pf.html
Autor : Marianna Kyselová / Marianna Kyselova 🕔28.03.2009 📕5.675

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře