Literární soutěž - příspěvek č.19

Autor : Radek Havelka / Admin 🕔16.03.2009 📕7.178

Autor: Ria

Oslobodenie Smoleníc

Môj otec patril k tým z mála pamätníkov, ktorí sami na vlastnej koži zažili útrapy a hrôzy vojny. Často nám ešte ako malým deťom rozprával neuveriteľné príhody a zážitky. Vždy sme ho dychtivo počúvali a netrpezlivo čakali ďalší večer a zaujímavý príbeh. Otec bol prísny ale tieto večery boli ako z rozprávky Tisíc a jednej noci. Ani dnešný večer nebol výnimkou. „Posadajte si a tíško počúvajte!“, povedal a usadil si nás okolo seba.

Tesne po SNP, v novembri 1994 sa po okolitých dedinách, Bíňovciach, Bolerázi, Lošonci a aj u nás v Smoleniciach objavili Nemci. Začali na úpätiach lesov Malých Karpát budovať za povinnej pomoci domáceho obyvateľstva obranné opevnenia, protitankové výkopy, guľometné hniezda, po okrajoch lesov zákopy pre pešiakov, na svahoch Malých Karpát pozorovateľne, sklad munície, poľnú ošetrovňu a ubytovňu mužstva. V Bíňovciach sa usadil nemecký veliteľ Edwald Novacký. Nemecké hliadky obchádzali po okolí, v noci bol zákaz vychádzania. Nad obcami prelietali americké bombardovacie lietadlá. Všade zatiaľ vládol pokoj ako predzvesť besnenia.

Maršal 2. ukrajinského frontu Malinovský dostal rozkaz od generalimusa Stalina na úrok v smere od Dunaja, Nové Zámky, Malacky na Brno s termínom dobytia do 20 dní.

01.04. 1945 v ranných hodinách sovietska armáda prešla Váh pri Šali a priblížila sa k Trnave. Do 14h bola Trnava oslobodená postup jazdeckých  jednotiek ukrajinského frontu prekabátil nemeckú obranu a postupoval rozbahneným a rozvodneným terénom okolo riečky Parina, ktorý sa nedal zamínovať. Tadiaľ do večera postúpili až po úpätie Malých Karpát, tesne pred dômyselne vybudovanú obranu nemeckých vojsk. Nemci v panike vyhodili svoj vlastný muničný sklad na kopci Všivavec medzi obcami Lošonec a Smolenice.

Ráno 02. 04. 1945 o 5h oslobodila sovietska armáda Dolné a Horné Orešany a prenikli do lesa,tyla nemeckých pechotných zákopov. O 10h oslobodili obec Lošonec,  kozáci rýchlo oslobodili dedinu. Na poludnie však začalo naozajstné peklo na kopci Všivavec.

Mínometné granáty vystreľovali Nemci z karpatského hrebeňa Veterlín. Zasiahli veľa domov, hospodárskych budov a strechu kostola. Na cintoríne zahynula Zuzana Buchancová po výbuchu granátu, 11 sovietskych vojakov, 1 poddôstojník a 1 dôstojník sovietskej armády. Pri majery Rúbanice sovietske vojsko rozložilo dve rakety Kaťuša a vypálili salvu rakiet na kopec Veterlín. Mínometná paľba ustala. Boj o Smolenice aj tak trval tri dni. Napriek dômyselne vybudovanej nemeckej obrane boli Malé Karpaty dobyté v priebehu jedného týždňa.

V Smoleniciach bolo vidieť po dedine prechádzať sovietske vojská a sem – tam i nejakého nemeckého zbeha. 08.04.1945 bolo konečne relatívne vojnové ticho. Na našu bránu niekto nesmelo zabúchal. Išiel som so strachom otvoriť, povedal otec. Nevedel som čo ma tam čaká. Po dedine totiž čo nezobrali Nemci, tak drancovali Rusi. Ani som nedýchal. Za bránou stál mladučký, možno šestnásť ročný nemecký vojak. Rukami nohami sa mi snažil vysvetliť, že chce len trocha jedla a niečo na pitie. Môj otec mu podal kus chleba a pohár mlieka. Bol veľmi vďačný. Poďakoval sa a sadol si na lavičku pod obrovský gaštan pred naším domom. Je tam aj stará renesančná zvonica. Zavreli sme bránu. O chvíľu bol na ulici počuť veľký krik. S otcom sme vybehli pred dom. Stál tam ruský „oficier“.  Kričal na nemeckého vojaka. Keď mu neodpovedal, začal ho biť pažbou samopalu do tváre. Vojak sa mu snažil niečo vysvetliť, no Rus ho len bil. Nemcovi sa podarilo z vrecka kabáta vybrať kus bielej látky a začal ňou mávať. Rus sa len usmial a potom ho zastrelil. Keď nás uvidel, pristúpil k nám a otcovi kázal otvoriť maštaľ. Zbadal dva kone a kravu. Zamával na svojich spoločníkov a zvieratá nám odviedol. Až teraz nám začali veľmi ťažké časy.

Rusi tlačili Nemcov cez hory, Brezová, Bukovú, ďalej na západ. Padlo veľa sovietskych vojakov, dnes im stojí pamätník uprostred dediny a každoročne im vzdávame vďaku a úctu za oslobodenie dediny. Na mladučkého nemeckého vojaka, ktorého pochovali na okraji cintorína ako neznámeho vojaka, sa už dávno zabudlo. Hrob mu zarástol kríkmi a bodlačinou. Ostal len v spomienkach môjho otca a nás z jeho rozprávania. Viem, že vojna poznamenala tisícky ľudí a státisíce ich zomrelo. Aj na toho nemeckého vojaka doma isto s nádejou v duši niekto čakal.

Autor : Radek Havelka / Admin 🕔16.03.2009 📕7.178

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře