Ohlas Veľkej francúzskej revolúcie v Uhorsku a na Slovensku

Autor : Ján Kovačič 🕔17.10.2008 📕12.793

Za vypuknutia VFR panuje v Uhorsku Jozef II., ktorý chcel násilnou centralizáciou krajín spadajúcich pod vládu Habsburgovcov, a násilným ponemčovaním obyvateľstva týchto krajín vybudovať silné, centralistické, šľachtické, pritom však priemyselné Rakúsko. Jozef II., sa odchylne od tradičnej habsburskej politiky dostal do sporu s katolíckou cirkvou, lebo nemohol zniesť, aby kňazi neposlúchali jeho, ale pápeža, a nemohol dopustiť vyvážanie majetkov svojej krajiny do Ríma. Dostal sa do sporu i s uhorskou strednou šľachtou, ktorá vtedy prvý raz vystúpila na ochranu národných záujmov. Jozef II. potreboval proti šľachtickej opozícii vernú štátnu byrokraciu, a preto otvoril úradnícku kariéru pre protestantov a nešľachticov. Proti šľachte a proti katolíckej cirkvi potreboval „propagandu”, a preto zmiernil prísnu cenzúru a knižnú políciu Márie Terézie. Cez túto škáru sa do krajiny dostali osvietenské spisy, pripravujúce VFR,

Za Františka II. prišla inteligencia z radov protestantov a nešľachticov o svoje pozície v štátnej správe. Táto nespokojná inteligencia bola najvzdelanejšou vrstvou krajiny. Vychovávala sa ideami francúzskeho osvietenstva. Voltaire, Montesquieu a potom Rousseau boli autormi, ktorých najradšej čítala. Všeobecne poznala vtedajší francúzsky materializmus, ktorý ju veľmi silne ovplyvňoval. Podľa policajných hlásení usilovne rozširovala prácu D’ Holbacha Systéme de la nature, ktorú napísal pod pseudonymom Mirabeau.

Najuvedomelejšiu zložku inteligencie na Slovensku tvorilo kňažstvo oboch konfesií. V mnohých prípadoch kritizovali feudalizmus, vypracovali návrhy na riešenie otázky poddaného ľudu, ale keď prišlo na lámanie chleba, radikálny ateizmus VFR namierený proti pozitívnemu náboženstvu a proti katolíckej cirkvi, mnohých odradil. Ohlasy VFR preto poznáme: sympatizujúce a pozitívne, rozpačité a rozporné alebo negatívne a odmietavé. Na formovanie ideových postojov osvietenskej inteligencie na Slovensku mal vplyv aj jej sociálny pôvod. Nešľachtická inteligencia cítila s prostredím, z ktorého vyšla, vracala sa doň a usilovala sa zmeniť jeho tvrdý údel. K nej patrila aj časť šľachtickej inteligencie. Ekonomické potreby a podmienky stvárňovali slovenskú osvietenskú inteligenciu; boli pritvrdé, ale tvrdí boli aj ľudia, ktorí žili v týchto podmienkach. O postojoch slovenských vzdelancov k VFR sa dozvedáme z niekoľkých prameňov: 1. úradné noviny a korešpondencia, súdne spisy v našich i zahraničných archívoch, 2. noviny, súčasná literatúra, pamflety, básne, programové a ideové práce, 3. dokumenty súkromnej povahy.

Pri náčrte ohlasov VFR na Slovensku nemožno obísť zakladanie učených spoločností a slobodomurárskych lóží, ktoré mali nadkonfesijný charakter. Už roku 1761 založil Karol Gottlieb von Windisch v Bratislave Societas erudita, ktorá nemala síce dlhé trvanie, ale ňou vydávané PRESSBURGER ZEITUNG (od r. 1764) sa stali dobrým informátorom osvietenských meštianskych vzdelancov. Medzi ďalšie slovenské spoločnosti patrili Spoločnosť čierneho orla vo Wittenbergu (1783), Societas slavica v BB, Košická učená spoločnosť, Slovenské učené tovarišstvo (1792), Malohontská spoločnosť (1808), Učená spoločnosť banského okolia (1809) a i.

Z lóží to boli napr. Zum tugendhaften Reisenden (1761) v PO, Der tugendhaften Menschenfreude (1774) v Kremnici, Zur Verschwingenheit v BA (1781, J. M. Kovačič) a i.

Spolupráca medzi učenými spoločnosťami a slobodomurárskymi lóžami pripravovala pôdu pre organizovanejšiu spoluprácu slovenskej inteligencie. Výmena myšlienok pri priateľských debatách a požičiavanie kníh boli ich primárne úlohy.

Oduševňovanie za VFR stále rástlo a prejavovalo sa v rôznych formách. V súkromných bytoch, v „Lesecabinetoch” a v kaviarňach študovali francúzsky časopis Moniteur, pokiaľ nebol v Uhorsku zakázaný. Pre tých, ktorí nevedeli po francúzsky, ho prekladali a aj títo sa usilovali osvojiť si francúzštinu. 50 poslucháčov peštianskej univerzity si dalo odstrihnúť vrkoče na znak solidarity s vedúcimi osobnosťami revolúcie. Podobné krúžky intelektuálov sa tvorili aj v ostatných mestách Uhorska až po Kežmarok a Záhreb, kde mládež nosila nohavice a krátke vlasy na spôsob sansculottov a na fašiangy strašila gilotínou.

Okrem propagandy vyjadrili svoje sympatie voči vojnovým zajatcom, ktorí boli za intervencie zajatí a zavlečení do Uhorska. I hmotne sa im usilovali pomáhať a urobiť tak znesiteľným ich zajatie. Schádzali sa v dome bývalého oravského podžupana Františka Abafiho, spievali Carmagnolu a Marseillaisu, pripíjali na zdravie Francúzov, oslovovali sa „cittoyen” a „sansculotte”, pozdravovali a bozkávali francúzskych zajatcov, nadávali na tyranov a despotov a prekladali Rousseaua (Contract social). Asignáty, gombíky s odznakom republiky, ktoré im darovali zajatci za pomoc na pamiatku, opatrovali ako relikvie, takže bolo treba vydať nariadenie proti rozširovaniu gombíkov. Vplyv gombíkov „múti mysle”, ako napísal župan Haller, lebo je na nich napísané: „Egalité a Liberté!

Najdôležitejší výsledok rokov 1790 – 1792 bola mimoriadne veľká letáková literatúra, v ktorej sa rozvinula protifeudálna kritika šľachtickej a katolíckej reakcie. Počet letákov dosiahol číslo 500, t. j. vyšší počet ako r. 1848. Letáky nahradzovali tlač a ich autori väčšinou zostávali anonymní. V tej dobe mal protiklerikalizmus svojich stúpencov nielen v demokratickej inteligencii a meštianstve, ale rozšíril sa i medzi strednou šľachtou, nižším duchovenstvom, ba i medzi jednotlivými skupinami vyššej šľachty. Podobný program neskôr prevzali jakobíni. Bojovali za to, aby vyrvali výchovu z rúk cirkvi, lebo „otrok Ríma môže vychovať len otrokov”. Dožadovali, aby boli odňaté cirkevné majetky, aby bola cirkev vytlačená z politického života, aby sa ukončilo ovplyvňovanie štátnych vecí cirkvou a aby sa vysoký klérus stal nezávislým od pápeža.

VFR sa veľmi blízko dotýkala Leopolda II., a to tak zo stránky politickej, ako aj osobnej. Bol švagrom Ľudovíta XVI., bratom Márie Antoinetty a spojencom francúzskej monarchie. V júli 1791 zakázal, aby noviny prinášali akúkoľvek správu o VFR, a také isté opatrenia vyniesol i pre tlač dedičných dŕžav. Prelomil politickú izolovanosť, zlomil národné hnutie, šľachtu donútil ku kompromisu a začal obmedzovať i demokratické hnutia, ktoré zosilneli vplyvom VFR. V zahraničnej politike položil spojenectvom s Pruskom základy intervencie proti VFR. R. 1792 neočakávane zomrel.

Dňa 20. apríla 1792 vyprovokoval Ľudovít XVI. pomocou girondy vypovedanie vojny Rakúsku. Útočiacou stranou, hoci vojnu vypovedalo Francúzsko, bolo Rakúsko. Tým sa začala intervenčná vojna proti VFR, ktorú pripravil Leopold II. a jeho nástupca František, ktorý mal aj dobrovoľnú podporu šľachty (5 000 nováčikov, 1000 jazdcov, 4 milióny forintov). Teraz už bolo jasné, že nielen šľachta sa zmenila, ale aj kráľovská moc. O reformných návrhoch, ktoré už väčšina komisií vypracovala, kráľ, ako aj šľachta, takticky mlčali.

Tí, ktoríešte vydržali pri ideáloch VFR, museli za daných pomerov hľadať nové východisko. Takto sa v Uhorsku po porážke a po kompromise strednej šľachty vytvorili z trosiek 2 ilúzií (monarchistického demokratizmu a šľachtického reformizmu) podmienky jakobínskeho hnutia.

Zoznam použitej literatúry:
KATÓ, Štefan: Jakobínske hnutie v Uhorsku. In: Pišút, M.: Kapitoly z uhorských dejín. Bratislava : Nakladateľstvo Slovenskej akadémie vied a umení, 1952, s. 151 – 199.
ŠIMONČIČ, Jozef: Ohlasy Francúzskej revolúcie na Slovensku. Košice : Východoslovenské nakladateľstvo, 1982. 210 s.
Autor : Ján Kovačič 🕔17.10.2008 📕12.793

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře