Partizánska nemocnica pod Salatínom

Autor : koba 🕔03.09.2008 📕19.776

Začiatkom zimy 1944 sa I. Československá partizánska brigáda M. R. Štefánika, ktorej veliteľom bol P. A. Veličko, nachádzala na severnom úpätí Roháčskych vrchov. Od velenia 4. ukrajinského pluku dostali rozkaz presunúť sa k Liptovskému hrádku. Medzi sebou však mali 14 ranených partizánov, s ktorými nemohli pokračovať v presune cez zľadovatelé roháčske hrebene. V očakávaní útoku nemeckých jednotiek preto veliteľ brigády nariadil presunúť ranených vyššie do hôr do malého drevorubačského zrubu pod Salatínom, ktorý si vyhliadli s pomocou domáceho obyvateľstva. Ranených partizánov zanechali v starostlivosti dvoch zdravotných sestier a medika vo funkcii lekára.

Ranení partizáni: Jozef Holeša (Slovák, chorý žalúdok), Miťka Brodin (Rus, zranený členok), Tkačenko (Rus, zranená ruka a pľúca) , Ján Repiščák (Slovák, zranené koleno), Selezňov (Rus, zranená noha), Maxim Olejnikov (Rus, omrznuté nohy), Alexej (Rus, zranená noha), Viktor Čubarov (Ukrajinec, priestrel nohy), Tichon Sidniakov (Rus, priestrel nohy), Kapitán Sokolov (Rus, zranená noha), Anton Guta (Slovák, zranená noha), Ivan Rešetňov (Rus, priestrel nohy), Rudolf Budoš (Slovák, zranené nohy), Ján Kuchárik (Slovák, choré nohy)

Ošetrujúci personál: Juraj Bernát (medik vo funkcii lekára), Katarína Horská-Šimanová (zdravotná sestra), Božena Gondová-Šimanová (zdravotná sestra)

Katarína Šimanová
Katarína Horská-Šimanová

Presun brigády prerušilo stretnutie s nemeckou jednotkou. Keďže Nemci by iste našli vyšliapaný chodník k zrubu a pobili ranených, došlo k boju, pri ktorom padlo 21 partizánov brigády.

Od 7. decembra (prosinec) 1944 boli teda obyvatelia zrubu ponechaní sami na seba. Nemali žiadne zásoby potravín, ani liekov. Náhodne objavili mŕtveho koňa a tak bola na osobu prísne vymedzená denná dávka jedla - 10 hráškov a 100 gramov mäsa. Zdravotnícky materiál tvorila pílka, vreckový nožík, pinzeta, ihla a manganistan draselný (hypermangán) ako antiseptikum. Pomocou týchto nástrojov vykonal lekár Bernát amputáciu prstov na nohách partizánovi Olejnikovi, ktorému hrozila smrť otravou po omrznutí nôh. Operáciu vykonal počas noci, bez umŕtvenia za asistencie sestier, ktoré tiež svietili trieskami.

Juraj Bernát
Juraj Bernát

Časom sa v zrube minuli potraviny. Kolektív partizánov preto vyslal Juraja Bernáta ku Červenej armáde pre pomoc. Lekár sa pre istotu brodil mimo známych chodníkov hlbokým snehom a napokon sa dostal až do Zakopaného. Tam sa naplánovala záchranná akcia, ktorú vykonali 11 príslušníci poľskej horskej služby TOPR (Tatrzanskie Ochotnicza Pogotowia Ratunkowe).

Členovia poľskej horskej služby TOPR, ktorí sa zúčastnili záchrannej akcie: Zbigniew Korosadowicz (náčelník TOPR), Wojciech Gąsienica Wawrytko (zástupca náčelníka TOPR), Józef Faden, Władysław Gąsienica, Stanisław Gąsienica Byrcyn, Jan Gąsienica Tomków, Jakub Wawrytko Gąsienica, Stanisław Majerczyk, Jan Stopka Ceberniak, Marian Szeligiewicz, Marian Woyna Orlewicz

Záchranná akcia prebehla 11. a 12. februára 1945. Napriek krutej zime sa poľským záchranárom podarilo spolu s lekárom Bernátom, čoby sprievodcom, dostať ku zrubu. Ranených zabalili do prikrývok a naložili na topogány (sane). Tak sa vydali na náročnú spiatočnú cestu cez roháčske hrebene, pomedzi fašistické hliadky. Hoci presúvaní ranení i ošetrovatelia boli vysilení a podvýživení, všetci napokon bezpečne dorazili do Zakopaného.

presun

presun

presun

Záchrannú akciu prežilo všetkých 14 ranených partizánov. Dnes tento zrub slúži ako pamätné miesto, v jeho blízkosti sú informačné panely a vo vnútri malá expozícia.

súčasné fotografie (august 2008):

pohľad spredu

pohľad zozadu

pohľad zhora

Interiér:

interiér

interiér

použité zdroje:
informačné tabule TANAP - expozícia pri nemocnici (aj súdobé fotografie)
archív autora (súčasné fotografie)
Autor : koba 🕔03.09.2008 📕19.776

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře