Kozáci a pripojenie Ukrajiny

Autor : Ján Kovačič 🕔28.06.2008 📕24.303

Kozáci - bola to vlastne chudoba (holota), utekajúca pred svojou vrchnosťou i cárskou mocou - alebo na Ukrajine pred poľsko-litovskými magnátmi - na „voľné pole“, do polopustých stepí na juhu a juhovýchode ríše. Živili sa „kozáckym chlebom“ - predovšetkým nájazdmi proti krymským Tatárom. Prepadávali ich jurty v stepi a čakali na nich, keď sa vracali naložení korisťou a otrokmi zo svojich lúpežných výprav do Moskovskej Rusi. Mnohí z kozákov sa živili aj lovom zveri a rybolovom. Žili z toho, čo ukoristili a čo „šíra step dala“. Na dolnom toku Dnepra sa nachádzalo kozáctvo záporožské. Boli pravoslávni.

V 40 - tych rokoch 17. st. sa stali ozbrojenou silou ukrajinskej cirkvi proti poľským snahám o potlačenie pravoslávia a jeho splynutia s katolicizmom (vytvorenie uniatskej cirkvi, 1595). Nikdy neustávajúce konflikty a napätie medzi ukrajinským kozáctvom a poľskými magnátmi tu dostalo akési vyššie posvätenie a vyústili za veliteľa Bohdana Chmelnyckého v r. 1648 v povstaní proti poľskej moci na Ukrajine. Po prekvapivých porážkach poľského vojska sa Chmelnyckyj stal skutočným vladárom Ukrajiny. Udržoval diplomatické styky s cudzími dvormi a dokonca razil aj vlastné mince. Chmelnyckyj sa chcel stať dedičným kniežaťom, ale čoskoro bolo zrejmé, že Ukrajina nebude môcť sama dlho vzdorovať vtedy ešte mocnej Rzeczpospolite. Hľadal preto pomoc a spojencov. Jeho hlavnou nádejou bola Moskovská Rus.

Cár však akoby jeho prosbám o pomoc nerozumel. V Moskve mali k váhavému postoju k Chmelnyckého povstaniu 2 vážne dôvody. Predovšetkým nechceli riskovať vojnu s Poľskom a odvolávali sa na to, že „večný mier“ s ním nemôžu porušiť (nakoniec ho porušili). Omnoho vážnejším dôvodom bol sám Chmelnyckyj. Navrhoval síce, aby cár vzal Ukrajinu „pod svoju mocnú ruku“, ale v Moskve (správne) tušili, že tým rozumie niečo úplne iné než pripojenie Ukrajiny k Rusku. Chmelnyckyj si síce prial ruskú pomoc a ochranu, ale nie ruskú nadvládu. Cárska vláda preto pozorne sledovala ukrajinské záležitosti, ale bola rozhodnutá zasiahnuť len vo chvíli krajného oslabenia Chmelnyckého. Chceli s ním jednať len vtedy, keď už nebude môcť trvať na zvláštnych výsadách a právach Ukrajiny a na svojich právomociach.

Táto chvíľa prišla po mnohých porážkach Chmelnyckého. V januári 1654 (v r. 1645 - 1676 vládol cár Alexej Michajlovič) prijali cárski poslovia v Perejaslave Ukrajinu „pod ochranu cára“. Chmelnyckyj sa nestal nezávislým vladárom pod ruskou ochranou, ale poddaným ruského cára a Ukrajina bola po vojne Moskovskej Rusi s Poľskom rozdelená medzi obe krajiny na 2 časti, ktorých hranicou bol Dneper. Všetky neskoršie pokusy Bohdana Chmelnyckého a jeho nástupcov o vymanenie Ukrajiny z ruskej nadvlády stroskotali. Ukrajina bola začlenená do stále mohutnejšieho ruského impéria.

Zoznam použitej literatúry:
ŠVANKMAJER, Milan. a kol.: Dějiny Ruska. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2002. 560 s. ISBN 80-7106-183-2.
Autor : Ján Kovačič 🕔28.06.2008 📕24.303

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře