Doba palácových prevratov v Rusku v 18. storočí

Autor : Ján Kovačič 🕔28.06.2008 📕14.203

Po Petrovej smrti začala dvojročná vláda (1725 - 1727) Kataríny I. (s ktorou Peter I. uzavrel manželstvo v roku 1712) opierajúca sa o vernosť gardy. Keďže sa o vládne záležitosti príliš nestarala, moc sústredila v rukách Najvyššia tajná rada (moc v rukách mali tzv. verchovnici - okruh 7 - 8 veľmožov), zriadená vo februári 1726 a jej regent Menšikov. V dobe jej vlády bola založená akadémia vied (december 1725). Po jej smrti vzal Menšikov do paláca Petrovho vnuka, cára Petra II. Po smrti cárovnej vystúpila proti Menšikovi opozícia a poslala ho na Sibír. Neplnoletý Peter II. sa tak stal bábkou v rukách veľmožov a 18. januára 1730 ako 14 - ročný zomrel na kiahne, s ktorými si vtedajšia medicína nevedela poradiť. Dynastia Romanovcov tak vymrela po meči.

Tajná rada tak vypracovala pravidlá, podľa ktorých bude môcť budúci panovník robiť len to, čo mu dovolí. A tak verchovníci posadili na trón Annu Kurónsku (dcéru Ivana Alexejeviča - staršieho brata Petra I.) a po jej príchode do Moskvy za pomoci opozície opäť nastolila samoderžavie a členovia Tajnej rady boli buď popravení alebo poslaní na Sibír. Anna Ivanovna (Kurónska) obnovila Senát, no v skutočnosti mal moc jej súkromný kabinet, ktorému dominoval jej favorit, kurónsky vojvoda Biron. Roku 1730 zaviedli Kanceláriu pre tajné vyšetrovanie. Na tlak Ruska a jeho intervenciou bol 28. júna 1734 poľským kráľom zvolený saský kurfirst August III., pretože pred ním, sejmom zvolený Stanislav Leszczyńsky, ako prívrženec Francúzska bol pre Rusko neprijateľný.

V rokoch 1735 - 1739 viedlo Rusko spolu s Rakúskom boj proti Turecku. Rakúsko s Tureckom uzavrelo mier a osamotené Rusko, ktoré v bojoch stratilo 100 000 mužov, muselo podpísať zmluvu. Aj napriek tomu, že nedosiahlo výraznejšie úspechy, porážka na rieke Prut bola anulovaná a toto ťaženie bolo predzvesťou začínajúceho úpadku Porty a budúcich úspechov ruskej expanzie smerujúcej k Čiernemu moru.

V roku 1740 sa neteri bezdetnej cárovnej Anny narodil syn Ivan a cárovná pri krste prisahala, že mu odovzdá svoj trón, čo potvrdila na smrteľnej posteli. No deň pred smrťou určila maličkému Ivanovi VI. regenta, ktorým sa stal Ernest Biron. Toho o 3 týždne po smrti zvrhla garda a regentkou sa stala jeho matka. O rok neskôr - v novembri 1741 garda zvrhla cára Ivana a jeho matku a na trón dosadili dcéru Petra I., Alžbetu Petrovnu. Za jej vlády Rusko smerovalo k pripojeniu ostávajúcich ukrajinských a bieloruských území, tvoriacich vtedy ešte súčasť Poľska, a k preniknutiu k Čiernemu moru. Taktiež Rusko uznalo pragmatickú sankciu Karola VI., no po obsadení Sliezska Pruskom sa zmohlo len na verbálny protest, aj keď hrozilo, že sa Prusko začne orientovať na Poľsko. Koncom roku 1761 ale cárovná Alžbeta umiera a cárom sa stáva jej synovec Peter III. Ten dal rovnako ako jeho matka prísne strážiť a skryť Ivana VI. Peter III. bol začiatkom leta 1762 zvrhnutý svojou manželkou Katarínou II. a ňou poverení strážcovia Ivana VI., pri pokuse podporučíka Miroviča o jeho oslobodenie, na rozkaz zabili.

Zoznam použitej literatúry:
ŠVANKMAJER, Milan. a kol.: Dějiny Ruska. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2002. 560 s. ISBN 80-7106-183-2.
Autor : Ján Kovačič 🕔28.06.2008 📕14.203

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře