Peter I. Veľký - Vnútropolitické reformy

Autor : Ján Kovačič 🕔28.06.2008 📕18.557

Vláda Petra I. Veľkého

Po prevrate v lete roku 1689 sa nová vláda držala predovšetkým vďaka nedotknuteľnosti cárskeho majestátu a zásluhou pomalého, ale predsa fungujúceho systému cárskych úradov (prikazov). Mladý Peter sa o vládne záležitosti vtedy ešte nezaujímal. Považoval sa za vojaka a prvého úradníka štátu, ktorému slúžil. V januári 1689 sa oženil s Jevdokiou Lopuchinovou. Tento zväzok v jeho osobnom živote neznamenal takmer nič. Po svadbe sa vrátil do svojho vojska a svojej manželke písal len na naliehanie svojej matky. Krátko po tom, čo sa narodil následník trónu Alexej (1690), sa prestal o svoju ženu zaujímať.

Neskoršie vzťahy Petra k Jevdokii sa obmedzili len na jednania a súhlas k rozvodu, ktoré neúspešne viedol cárov spovedník. Nakoniec vyriešil celú situáciu Peter nariadením - roku 1698 poslal Jevdokiu do kláštora, kde zostala do svojej smrti (1731).

Prvé reformy

Po potlačení povstania strelcov na jeseň roku 1698, po masových popravách a po úplnej izolácii Sofii od okolitého sveta začal Peter, ovplyvnený svojou cestou po Európe vykonávať prvé reformy. Tvrdí sa, že popravy strelcov boli súčasťou ceny, ktorou Rusko zaplatilo za „otvorenie okna do Európy“. Hneď po príchode do Moskvy, začal Peter bojarom vlastnoručne strihať brady a o 2 roky nato, vydal príkaz o povinnom nosení uhorského kaftanu . Prvou z významných reforiem, tzv. mestskou reformou nariadil, aby ruskí kupci viedli svoj obchod tak, ako to prikazuje záujem štátu. Mali sa združiť v kompánie schopné čeliť cudzím obchodným spoločnostiam. Tieto ruské kompánie však boli a zostali len veľmi vzdialenou a úplne vnútornou napodobeninou veľkých západných obchodných domov a spoločností.

V septembri 1699 dal mestám na výber, či chcú ďalej trpieť svojvôľu cárskej správy a platiť úplatky svojím vojvodom, ale si chcú zvoliť vlastnú samosprávu. Zavedenie samosprávy miest bolo opatrením, ktoré malo podnietiť rozmach remesiel a obchodu. Po niekoľkých rokoch však cár opäť menoval cárskych vojvodov. Touto reformou chcel ďalej zväčšiť príjem štátnej pokladne, čo sa mu podarilo len sčasti. Ďalej zaviedol dane z úľa, okien, komínov a dokonca aj z daň dubovej rakvy. Snažil sa tak získať peniaze na budovanie armády a vzrastajúce potreby štátu.

Už v roku 1695 dal vo Voroneži vystavať obrovské loďstvo, ktoré malo 1300 menších lodí na prepravu vojska, 100 bojových lodí, 30 námorných galér a dva galeasy (goliáše - námorné vojnové lode). Služba v armáde bola vysoko nadradená civilnej službe a všetkému ostatnému. Práve okolo roku 1700 boli položené základy výnimočného postavenia armády, ktorá trvalo zostávala a to aj neskôr, preferovanou zložkou ruskej spoločnosti. Toto zvláštne postavenie malo rôzne podoby. Tak napríklad na toho, kto slúžil v armáde nemohol nikto (na základe cárskeho príkazu z roku 1707) podať žiadnu žalobu, hoc by bola oprávnená.

K drobným civilizačným pokrokom tej doby patrí aj dláždenie moskovských ulíc (1705). Taktiež ruská kníhtlač prežíva za jeho vlády rozkvet a do pozadia sa dostáva dovtedy prevládajúci monopol cirkvi - zrušil úrad patriarchu (1700), neskôr úrad administrátora (1721) a menoval duchovné kolégium - Svätú synodu - cirkevné ministerstvo, a tu úrad prokurátora, ktorý bdel nad tým, aby Synoda presne a včas plnila uznesenia Senátu a rozkazy cára. Peter - aj napriek svojím známym výsmechom nad cirkevným obradníctvom - nepochyboval o význame pravoslávia ako dôležitej opory samoderžavia a priamo nariadil (1716) všetkým poddaným povinnosť najmenej raz do roka sa vyspovedať.

Ďalšia reforma sa týkala razby novej mince tzv. jefimky (dobový ruský názov jáchymovského toliaru - Joachimsthaler), na ktorej bol vyrazený dvojkríž. Podstata zásahu Petrovej vlády do doterajšieho peňažného systému spočívala predovšetkým v zavedení drobnej medenej mince.

Podstatným príjmom do pokladnice však naďalej zostáva „daň z dvora“ (z roľníckeho hospodárstva), ktorá sa vyberala jednotne z každého hospodárstva, bez ohľadu na počet pracovných síl, pričom sa bral za základ stav pri poslednom súpise dvorov. Medzi jednotlivými súpismi ubehlo často aj desaťročie a preto zdanenie dvorov väčšinou nezodpovedalo skutočnej situácii. Cárske úrady riešili túto otázku jednoducho - za výber daní zodpovedala kolektívne celá obec, ktorá musela zložiť daň aj za dvory pusté alebo také, ktoré pre úplnú chudobu nemali z čoho zaplatiť.

Jednou z najťažších daní a povinností bola povinnosť udržiavať „večného vojaka“. Každá dedina musela poslať regrúta. Keď zbehol, alebo bol zranený, či dokonca zabitý, museli poslať iného. Popritom dedina musela svojho vojaka „živiť“, odvádzať zvláštnu daň na jeho žold, výzbroj a výstroj.

V januári 1719 cár vydal nariadenie o revízii všetkých „duší“ mužského pohlavia - od kojencov po starcov, ktorá sa stala novou jednotkou pre zdanenie obyvateľstva. Zavedenie dane z duší znamenalo rovnomernejšie rozloženie daňového zaťaženia a umožnilo zvýšenie výnosu daní, ktoré hneď stúpli o dva milióny rubľov ročne. Tu ponúkam údaje o raste štátnych príjmov:

1680..........1 463 977 rubľov
1701..........2 955 765 rubľov
1710..........3 133 879 rubľov
1724..........8 526 560 rubľov

Tento rast príjmov bol len z malej časti pokrytý rozvojom baltského obchodu. Väčšia časť pripadá na zavedenie rôznych monopolov a predovšetkým na priame zdanenie obyvateľstva, ktoré za vlády Petra I. stúplo na trojnásobok. Výsledkom tejto daňovej politiky bola skutočnosť, že na konci Petrovej vlády nemalo Rusko žiadne dlhy. Vojny, ktoré cár viedol zaplatili poplatníci.

Zároveň s mestskou a peňažnou reformou sa Peter zaoberal aj biednym stavom ruského školstva, alebo presnejšie - jedinou vyššou školou, ktorú vtedy Rusko malo. Bola to duchovná akadémia, založená v Moskve v roku 1685. Aj keď mnohí s jej odchovancov vstupovali do štátnej služby, bola to hlavne cirkevná inštitúcia. Petrovi bolo jasné, že tu nemôžu vyrastať budúci delostrelci a námorní kapitáni. Preto v roku 1701 zriadil tzv. navigátorskú školu. Žiaci tejto školy dostávali žold, ktorý závisel od ich výsledkov. No táto škola zanikla už v roku 1715. Taktiež zriaďoval miestne základné školy, ktoré zveril Admiralite.

Nesporne sympaticky pôsobí aj Petrova snaha o zriadenie nemocníc vo veľkých mestách (1715). K už existujúcim nemocniciam dal cár zriadiť (1706 - 1707) aj inštitúciu dovtedy nebývalú - nálezinec (?), kam mohlo byť nežiadúce dieťa tajne položené do okna (aby sa tak zabránilo zabíjaniu detí).

Ďalším krokom Petra v roku z 20. decembra 1699 je zrušenie doterajšieho počítania rokov. Cár nariadil, že v roku 7208 od „doby stvorenia sveta“ (1700 n. l.) sa v Rusku zavádza kalendár obvyklí v ostatnom kresťanskom svete - počítanie rokov od doby narodenia Krista. Zároveň nariadil, aby začiatok nového roku bol slávený vždy 1. januára a nie 1. septembra.

Petrovské manufaktúry a obchod

Ťažká vojna so Švédskom prinútila cára, a by sa jeho záujem začal orientovať na výrobu a obchod, ktoré chcel pretvoriť podľa vzoru Holandska. Za jeho vlády vzniklo v Rusku nad 200 manufaktúr, ktorých produkcia mala z domáceho trhu vytlačiť importované výrobky. Pozdvihla sa výroba súkna, surového železa, zbraní a iných železiarskych výrobkov. Peter sa ale vzďaľoval svojmu vzoru, pretože rast výroby nebol určovaný prirodzenými potrebami vnútorného trhu a rozširujúcim sa priestorom kapitalistického podnikania, ale bol vynútený mocenskými záujmami impéria, jeho mohutnej a pravidelnej armády a potrebami rozsiahlej štátnej byrokratickej mašinérie. Manufaktúry totiž boli zriadené na základe cárskeho nariadenia, ktorým bol direktívne stanovený druh výrobkov a ceny, za ktoré museli manufaktúry svoje výrobky predávať štátu a verejnosti a tým sa petrovské manufaktúry líšili od západného súkromného podnikania.

Ovládnutím baltského pobrežia sa podstatne rozšírili možnosti námorného obchodu Ruska, ktoré malo na počiatku Petrovej vlády jediný prístav - Archangeľsk. Postupne sa obchod presúval do Petrohradu. Zároveň boli vybudované plavebné kanály, ktoré umožnili spojenie Nevy s Kaspickým morom.

Gubernie, Senát, kolégia

V roku 1707 vydal Peter I. príkaz, ktorým určil 8 veľkých miest (provincií, podľa podielu na štátnych príjmoch) a k nim pričlenil 341 ostatných. Gubernátori mali spravovať zverené oblasti pomocou kolégia, zloženého z 8 až 12 tzv. landrátov, volených z radov mestskej šľachty.

Ďalším významným zásahom do života Ruska bolo zriadenie Senátu (február 1711), ktorému v čase cárovej neprítomnosti prináležala najvyššia vládna moc. 9 - členný Senát bol menovaný cárom z najvyšších hodnostárov ríše. Mal byť vládou, ktorej rozhodnutia mali mať váhu cárskych rozkazov. Pôvodná tradičná prísaha vernosti panovníkovi bola nahradená prísahou cárovi a Senátu.

Nová štruktúra najvyšších vládnych orgánov bola v roku 1717 dotvorená zrušením doterajších cárskych prikazov a zriadením deviatich kolégií (v podstate ministerstiev), na ktorých čele stáli prezidenti, ktorí boli od roku 1718 zároveň členmi Senátu. Všetky závažné uznesenia sa mali prerokovávať v kolégiu prednostov kancelárií, ktorým predsedal prezident. Cár tým chcel zabrániť koristníctvu a zneužívaniu úradnej moci, čo sa však nepodarilo a roku 1722 zbavil funkcií členov Senátu.

V oblasti súdnictva cár v roku 1718 vymenoval krajinských sudcov, landrichtrov, ktorí boli vyňatí z právomoci gubernátora a podriadení priamo Senátu. Tím boli síce položené základy moderného súdnictva v Rusku , ale v praxi boli krajinskí sudcovia naďalej závislí a podriadení vôli gubernátora.

Cár veľmi dobre chápal aj svoju potrebu šľachty. A preto k jej pozdvihnutiu smeroval jeho zákon o majoráte (1714), zakazujúci delenie nehnuteľného majetku šľachty (dedičom sa mal stať vždy len najstarší syn). Obdobnou snahou o udržanie sociálneho statusu šľachty bolo aj nariadenie, že žiadny mladý šľachtic sa nemôže oženiť, dokiaľ sa nenaučí gramatiku, počty a geometriu, čo však zostalo len zbožným prianím.

Zoznam použitej literatúry:
ŠVANKMAJER, Milan. a kol.: Dějiny Ruska. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2002. 560 s. ISBN 80-7106-183-2.
Autor : Ján Kovačič 🕔28.06.2008 📕18.557

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře