Slovanské hradiská na východnom Slovensku (3.časť) - Brekov

Autor : Ján Kovačič 🕔04.06.2008 📕14.454

Brekov

Obec Brekov je vstupnou bránou do okresu Humenné, leží v údolí rieky Laborec na rozhraní Vihorlatského pohoria a Ondavskej vrchoviny pod rovnomenným starobylým hradom, 7 km juhozápadne od okresného mesta.

V katastri obce na južnom svahu hradného kopca roku 1971 boli pri výstavbe vodojemu porušené okrem pravekých (neolitických) aj slovanské objekty. V sedle na prístupovej ceste existovala súdobá, pravdepodobne aj staršia slovanská osada roľnícko - remeselníckeho charakteru z 8. - 10. storočia. Pri záchrannom výskume Zemplínskeho múzea v Michalovciach boli preskúmané štyri zahĺbené slovanské objekty s nepravidelným pôdorysom, pravdepodobne najspodnejšie časti zemníc. V objektoch sa okrem početných črepov keramiky našlo pomerne veľa železných výrobkov (sedem nožíkov, tri železné hroty šípov, kovania z konštrukcie chát, dve ostrohy, ocieľka a zlomky železných predmetov). Okrem toho sa v odkrytých objektoch zistili aj hlinené prasleny a dve sklené perly.

Zachránené črepy sú z väčších i menších hrncovitých nádob, zhotovených z piesočnatej hliny väčšinou na hrnčiarskom kruhu; ich povrch zdobili jednoduché, dvojité i viacnásobné vlnovky, pásy rýh, vpichy a pod. Na dnách sa pomerne často vyskytovali hrnčiarske značky s motívom kríža v rôznych kombináciách (v kruhu, obdĺžniku, štvorci a pod.). Keramiku možno datovať rámcove do konca 9. a k začiatku 10. storočia.

Medzi železnými predmetmi sú nápadné dva nožíky s volútovým ukončením rukoväti, ktoré boli rozšírené v hradištnej kultúre na veľkých priestoroch od čiernomorskej oblasti cez Karpatskú kotlinu až po Baltické more. Datovanie týchto nožov zodpovedá časovému postaveniu keramiky (koniec 9. storočia).

Na sídlisku v Brekove možno vyčleniť dva časové horizonty , a to 8. storočie (ostroha s háčikmi, nôž s volútovým ukončením) a 9. storočie (ostroha s koncovými platničkami a ďalší inventár).

Slovanské hradisko (9. - 10. storočie) strážiace cestu údolím Laborca na Brekovskom hradnom kopci malo elipsovitý pôdorys v smere SV - JZ o rozmeroch približne 70 x 40 m. Nálezy získané zberom predstavuje keramika z 9. storočia, dva železné hroty šípov so spätnými krídelkami a tuľajkou, ako aj úzky hrot šípu listovitého tvaru s napichovacím tŕňom.

Medzi ojedinelé nálezy získané z katastra obce Brekov patrí železná hrivna sekerovitého tvaru s oblúkovite ukončeným listom a masívnym krčkom.

Po sústavnejšom výskume budú môcť archeológovia spoľahlivejšie určiť aj dobu a časové rozpätie osídlenia týchto hradísk a hlbšie skúmať aj hmotnú kultúru ich obyvateľov a vzťahy týchto hradísk k susedným i vzdialenejším oblastiam slovanského osídlenia. Hradiská mali pravdepodobne útočištný aj obranný charakter, o čom svedčia doterajšie nálezy železných súčastí výzbroje. Osídlenie hradísk nebolo len prechodného rázu, ale pomerne intenzívne, a trvanie možno odhadnúť už teraz približne na jednu až dve generácie. O trvalejšom bývaní na hradiskách svedčí aj množstvo pomerne na malom mieste nájdeného keramického materiálu Keramika sa vyrábala remeselne, väčšinou na ručnom kruhu a zrejme v dielňach priamo na hradisku.

Budúci výskum umožní pravdepodobne aj lepšie poznanie života na hradisku, ktorého obrancovia sa popri remeslách zaoberali aj chovom domácich zvierat a lovom, no predovšetkým pestovaním obilnín na miestach k tomu najvhodnejších v samotnom areáli hradiska a v jeho najbližšom okolí. Systematický výskum snáď umožní hlbší pohľad do historického pozadia vzniku a zániku týchto slovanských hradísk a dá možno odpoveď na otázku, či hradiská aspoň nejaký čas mohli byť aj politickým a administratívnym strediskom. Informácie obsiahnuté v práci postihujú stav poznania týchto hradištných foriem z obdobia sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia, pričom autori sa opierali o nálezy prebádané v týchto hradištných areáloch. Ku konečným záverom sú však potrebné ďalšie výskumy uvádzaných hradísk ako aj podobných útvarov v rámci východného Slovenska a priľahlých oblastí.

Zoznam použitej literatúry:
CHROPOVSKÝ, B. a kol.: Významné slovanské náleziská na Slovensku. Bratislava: Veda, 1978, s. 40.
FEDIČ, V. a kol.: Dejiny Humenného. Humenné: REDOS, 2002, s. 39.
Autor : Ján Kovačič 🕔04.06.2008 📕14.454

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře