Slovanské hradiská na východnom Slovensku (2.časť) - Kusín

Autor : Ján Kovačič 🕔04.06.2008 📕14.256

Kusín

Vrch Hradek sa vypína v rozvodí Kusínskeho potok, ústiaceho do Zemplínskej Šíravy, a Suchého potoka, prítoku Kamenického potoka, vlievajúceho sa do Laborca, medzi kótami 590 a 666. Už i podľa názvu Hradek sa dalo predpokladať, že na vrchu sa rozprestiera archeologická lokalita. Presvedčili sme sa o tom pri prieskume a pokusnom výskume, zistiac na ňom mohutné slovanské hradisko, najskôr obranného a útočiskového rázu a strategického významu, vybudované nad dôležitou cestou spájajúcou Východoslovenskú nížinu s nadvihorlatskou oblasťou.

Nálezový materiál z povrchového zberu a pokusných sond pozostáva z ojedinelých črepov mladšej doby bronzovej a z množstva zlomkov pokročilej slovanskej keramiky, okrem ktorých sa výnimočne našlo aj železné záchytné kovanie vedierka.

Črepy z mladšej doby bronzovej, zväčša atypické, patria najskôr kultúre Gáva. Z výraznejších fragmentov niektoré pochádzajú z okrajových častí nádob bližšie neurčiteľného tvaru, ďalšie z amforovitých nádob, z ktorých jedna bola na vydutine zdobená žliabkami a druhá na hrdle pásikom vodorovných rýh. Podľa ojedinelých nálezov spomenutých keramických zlomkov sa ukazuje, že v mladšej dobe bronzovej hradisko bolo sotva sústavnejšie osídlené. Napriek tomu možno s určitou rezervou pripustiť, že začiatky opevnenia vrchu siahajú už do tohto obdobia.

O trvalejšom slovanskom osídlení hradiska výrazne svedčia početné nálezy zlomkov slovanskej keramiky. Sú fragmentmi hrncovitých, zväčša tenkostenných nádob, zhotovených z jemnej piesočnatej hliny pomocou kruhu, farby hnedej, hnedastosivej, žltohnedej a tmavosivej. Okraj niektorých hrncov bol, súdiac podľa ich zlomkov, úzky a zvisle alebo šikmo zrezaný, iných širší, rímsovite formovaný, pritom niekedy previsnutý alebo aj profilovaný a ďalších zaoblený a zosilnený. Vo výzdobe črtajúcej sa na zlomkoch zreteľne prevažujú vodorovné žliabky a po nich sú to viacnásobné vlnovky kombinované spravidla s pásmi vodorovných rýh. Zriedkavejšie sa na črepoch objavujú jednoduché vlnovky, kombinované niekedy s vodorovným žliabkami, riadky vrypov alebo lomenice zostavené zo záverov vtláčaných hrebienkom. Osobitne sa vyníma fragment nádoby zdobenej po stranách plastického rebra jednoduchými vlnovkami. Zlomky zo spodku nádob svedčia o hrncoch s dnom znútra zaobleným. Z týchto fragmentov si zasluhuje osobitnú pozornosť bezpochyby črep s plastickou značkou, skladajúcou sa z dvojitého štvorcového, krížikom preťatého rámca s krúžkom uprostred. Z nálezov slovanskej keramiky hodno osobitne upozorniť napokon aj na fragment hnedej kužeľovitej misky zhotovenej na kruhu, pretože nádoby tohto druhu sú zriedkavosťou i na iných slovanských sídliskách na východnom Slovensku.

So slovanský osídlením hradiska v Kusíne súvisí okrem početných keramických zlomkov aj jediný železný predmet - postranné závesné kovanie vedierka, nájdené v kultúrnej vrstve pri pokusnom výskume na jeho plošine. Má tvar pretiahnutého trojuholníka s trochu odsadenou plechovou platničkou na spojení s uchom na zavesenie; jeho koniec pôvodne (ešte pred konzervovaním predmetu) nepatrne prekrýval okraj platničky kovania. Oblúkovitý dolný koniec plechu kovania je ohnutý späť a prikutý. Platnička kovania je hrubá 1,5 mm a jeho ucho 4 mm, kovanie je dlhé 7,7 cm, jeho maximálna šírka je 26,5 mm. Osobitne sa žiada pripomenúť, že nemá otvory na nity.

Slovanské osídlenie hradiska v Kusíne (jeho plošiny) podľa doterajších nálezov možno rámcovo datovať do obdobia prelomu 9. a 10. storočia do začiatkov 11. storočia. Do tohto časového úseku by spadala podľa toho aj rozsiahla fortifikácia hradiska, svedčiaca o starostlivo organizovanej a z vojensko - strategického hľadiska náročnej práci jeho obyvateľov. Bezpochyby i nález závesného kovania vedierka treba pokladať za súčasný so slovanským keramickým materiálom z hradiska, a preto ho datujeme do spomenutého širšieho časového úseku. Toto kovanie si zasluhuje osobitnú pozornosť najmä tým, že v súčasnosti je pravdepodobne najvýchodnejším nálezom svojho druhu v Karpatskej kotline, ak nie v širšej stredoeurópskej oblasti, ale aj tým, že upozorňuje na dlhé pretrvávanie jednej z najstarších foriem závesných kovaní slovanských vedierok.

Výstavba mohutného slovanského hradiska vo vihorlatských horách by sa mohla dať do súvisu, ak prijmeme jeho predbežné datovanie, nielen s postupom staromaďarského kmeňového zväzu do Medzibodrožia, ale najskôr aj s nasledujúcimi pohybmi a prenikaním prvých vojenských družín formujúceho sa uhorského štátu na východoslovenský juh. Slovanské hradisko v Kusíne sa svojimi zemnými opevneniami a nálezmi, ktoré priniesol už jeho začiatočný prieskum a výskum, ukazuje ako ďalšia významná archeologická lokalita svojho druhu na východnom Slovensku.

Zoznam použitej literatúry:
BUDINSKÝ - KRIČKA, V.: Slovanské hradisko v Kusíne. In: Nové obzory, 25, Košice 1983, s. 97 - 111.
Autor : Ján Kovačič 🕔04.06.2008 📕14.256

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře