FM Andrej gróf Hadik z Futaku

Autor : Iver 🕔29.11.2007 📕16.085

Nositeľ veľkokríža Rádu Márie Terézie

Andrej Hadik pochádzal zo starého turčianskeho zemianskeho rodu, ktorého prví preukázateľní predkovia, bratia Tobiáš a Baltazár, žili v Turci koncom 16. storočia. Z ich potomkov vzišlo viacero významných evanjelických vzdelancov, kňazov, spisovateľov a učiteľov. Jeho otec Michal Hadik slúžil ako kapitán (Rittmister) v husárskom pluku Štefana Dessewffyho (neskorší husársky pluk č. 3).

Narodil sa dňa 16. októbra 1710 na Žitnom ostrove (niektoré pramene uvádzajú ako miesto narodenia maďarský Köszegh) v rodine Michala Hadika a jeho manželky Františky, rodenej Hardiovej. Za manželku si vzal kňažnú Františku Lichnowskú, ktorej ruku dostal od jej otca potom, ako v roku 1742 uchránil kniežací zámok a majetky na Odre pred útokom nepriateľských vojsk v bitke, priamo pred zrakom samotného kniežaťa Lichnowského. Mali 4 deti - troch synov a jednu dcéru. Dvaja z jeho synov sa taktiež dali na vojenskú kariéru – Karol Jozef (1756 – 1800), nositeľ komtúrskeho kríža Rádu Márie Terézie, ktorý dosiahol hodnosť poľného maršala a zomrel na následky zranení v bitke pri Marengu a Andrej (1764 – 1840), ktorý sa stal generálom jazdectva. Zomrel však bezdetný, a tak ním rod v mužskej línii vymiera.

Spočiatku sa chcel Andrej Hadik venovať štúdiu práv a vstúpiť do Jezuitského rádu, avšak na naliehanie svojho otca vstúpil do armády. Jeho vojenská kariéra začala v roku 1730 v Ghilányho husárskom pluku, v roku 1732 nastupuje ako práporčík (Fähnrich – Kornet) v Dessewffyho husárskom pluku (Nr.3). V roku 1734 bojoval pod velením princa Eugena na Rýne, kde preukázal svoju zručnosť pri prieskumných výpadoch. Rýchlo postupoval v rebríčku hodností.

V roku 1736 (podľa niektorých prameňov 1738) sa stáva kapitánom jazdy (Rittmister), majorom v roku 1740, a o štyri roky neskôr je povýšený do hodnosti plukovníka a získava velenie husárskeho pluku Beleznay (neskorší husársky pluk č. 10), s ktorým sa vyznamenal pri meste Worms (Nemecko) a o rok neskôr, 19. júla 1745 pri meste Erbstadt (dnes súčasť mesta Nidderau, Nemecko). Dňa 6. marca 1747 bol Andrej Hadik povýšený do hodnosti generálmajora (GFWM - hodnosť na úrovni generálmajora – GM, používaná v rakúskej armáde do roku 1750), 10. novembra 1756 do hodnosti poľného podmaršala (FML – Feldmarschalleutnant).

V septembri roku 1757 sa podaril Hadikovi legendárny manéver – nájazd na pruské hlavné mesto Berlín. Celá akcia trvala len 13 dní (10.10. – 23.10.) a zúčastnilo sa na nej iba asi 5100 mužov ( 900 mužov pechoty, 2100 mužov hraničiarskych plukov, 1000 kyrysníkov a 1100 husárov), ktorí mali k dispozícii 6 diel. Ako výpalné získal od magistrátu mesta 210.000 zlatých dukátov (niekde sa uvádza suma 310.000 zlatých), ku ktorým mešťania pridali ešte ďalších 25.000 zlatých pre vojsko. Na spiatočnej ceste ešte vybrali kontribúciu od mesta Frankfurt nad Odrou 30.000 toliarov. Celkové straty Hadikových jednotiek boli 10 mŕtvych, 28 zranených a 4 kone. Dňa 6. februára 1758 ho povýšila Mária Terézia na generála kavalérie (GdK) a ešte toho istého roku, dňa 7. marca 1758, počas 1. rádovej promócie sa ako odmenou za berlínsky „husársky kúsok“ stáva 4. nositeľom veľkokríža Vojenského rádu Márie Terézie.

V nasledujúcom roku, po porážke rakúskej armády pri Gubene a Serbellonisovom odvolaní, preberá velenie nad ríšskou armádou, s ktorou 15.10. porazil armádu princa Heinricha Pruského.

Po uzavretí mieru v roku 1763 sa stáva vojenským veliteľom Budína (Maďarsko, dnes časť Budapešti). V rokoch 1764 – 1768 bol hlavným vojenským veliteľom Sedmohradska a v nasledujúcom roku bol kráľovským zmocnencom na ilýrskom kongrese v Karlovaci (Chorvátsko). Po úspešnom ukončení tejto misie obdržal ako odmenu za zásluhy panstvo Futak a Čerević (Futog, Čerević -Srbsko), dňa 26.mája 1771 mu Mária Terézia udelila šľachtický titul s prídomkom z Futaku.

Po delení Poľska v roku 1772 sa stal vojenským gubernátorom v Halíči a Vladimírsku. Zverené úlohy splnil k spokojnosti cisára a tak bol dňa 14. mája 1774 povýšený do hodnosti poľného maršala (FM) a zároveň sa stal prezidentom Dvorskej vojnovej rady, v roku 1776 sa stáva županom Báčskej župy. O rok neskôr bol povýšený do stavu ríšskych grófov.

Jeho poslednou bojovou akciou bolo ťaženie proti Turecku v roku 1789, ktorého cieľom bolo obsadenie osmanského Belehradu. Počas príprav však vážne onemocnel a tak sa vzdal velenia nad cisárskymi vojskami v prospech FM Laudona.

Onedlho ochorel aj cisár Jozef II., ktorý si dal zavolať ešte pred svojou smrťou (20. februára 1790) generála Hadika k sebe. Generál však prežil svojho obľúbeného cisára len o niekoľko dní.

FM Andrej gróf Hadik z Futaku zomrel dňa 12. marca 1790 vo Viedni a je pochovaný vo Futogu.

Najstarší zachovaný Hadikovský armáles, ktorý získal Michal Hadik, spoločne s manželkou Františkou a synom Andrejom, 6. novembra 1720 od kráľa Karola III., bol len potvrdením staršieho šľachtictva. Existujú však zmienky o inom armálese, ktorý získal istý Martin Hodiky 30.júna 1622 a ktorého potomkovia žili v Nemeckom Pravne v Nitrianskej stolici.

Erb rodu Hadik tvorí čierny štít, v ktorom na zlatej listovej korunke stojí zlatý doprava obrátený dvojchvostý lev držiaci v papuli useknutú hlavu Turka a v pravej prednej labe meč. Od pása vyrastajúci lev zo štítu je aj v klenote. Prikrývadlá sú čierno – zlaté a červeno – strieborné. Neskôr, v roku 1763 získal gróf Hadik nový, polepšený erb.

Použitá literatúra:
FEDERMAYER, F.: Lexikón erbov šľachty na Slovensku I., Bratislava, 2000
KOLÁČNÝ, I.: Řády a vyznamenání Habsburské monarchie, Praha, 2006
JUNG, P.: Rakousko - uherská armáda za první světové války, Brno, 2007
http://www.kuk-wehrmacht.de
http://www.oesta.gv.at
http://www.nao.sk
http://www.matica.sk
Autor : Iver 🕔29.11.2007 📕16.085

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře