Kanadské vojnové múzeum

Autor : Marian Vala 🕔13.11.2007 📕10.560

Další články autora

Nie som síce pravidelným prispievateľom tohto servera, ale občas prispejem svojou troškou, hlavne zážitkami z mojich potúlok po zaujímavých miestach. Takže tento rok ma vietor zavial až do Kanady, kde som stravil úžasné 3 týždne v Toronte, niekoľkých národných a provinčných parkoch a záver v hlavnom meste Ottawe. No a tam som nemohol obísť Kanadké vojnové múzeum.

Tento článok síce píšem s odstupom skoro jedneho mesiaca, ale ak mám túto návštevu zhodnotiť jedným slovom, stále sa mi do úst tlačí iba jediné: ÚŽASNÉ! Kedže som už pár múzeí navštívil, môžem porovnávať, ale niečo takéto som ešte nevidel. Pri vstupe som prestal vnímať čas a až môj kamarát mi musel naznačiť, že je čas pobrať sa domov. A to som sa viac-menej pohyboval iba v sekcii venovanej Druhej svetovej vojne.

Začiatky Kanadského vojnového múzea siahajú až do roku 1880, keď to všetko začalo ako zbierka vojenských artefaktov. V roku 1967 bolo múzeum presťahované do starej budovy archívu na Sussex Drive. V roku 2001 kanadská vláda oznámila stavbu novej budovy, ktorá bola slávnostne otvorená v máji 2005 na počesť 60teho výročia skončenia Druhej svetovej vojny v Európe a na počesť 125 výročia múzea ako takého. Budova je to skutočne obrovská, na oficiálnej stránke múzea http://www.warmuseum.ca sa môžte dočítať podrobnosti o tom, koľko bolo spotrebovaného betónu a ostatného materiálu, koľko plochy má ktorá expozícia a podobne. Pre ilustráciu uvediem, že ak chcete vidieť všetky exponáty, musíte nachodiť 2 km.

Na tejto fotografii sa nachádzam pred vstupom do múzea. V čase mojej návštevy bolo pred jedným z dvoch vchodov do múzea celkom rušno, ale asi to bolo tým, že oproti cez cestu začínal nejaký letný hudobný festival. Budova múzea je obrovská, priestorom sa vôbec nešetrilo. Hned pri vchode som strávil dosť času v obchode so suvenírmi, knihami, plastovými modelmi a všetkým čo akokoľvek súviselo s vojnou. V múzeu sa okrem napríklad malej divadelnej scény nachádza aj reštaurácia a keďže vsupenka do múzea je na viac vstupov, prehliadku môžete prerušiť, zájsť do reštaurácie posilniť sa a potom opäť pokračovať v prehliadke. Základnú expozíciu dopĺňajú rôzne tématické časovo ohraničené výstavý – napríklad v čase mojej návštevy bola pre leto a jeseň pripravená výstava o Afganistane (Afganistan – A glimpse of war). Tú som ale nenavštívil. Vo vstupnej hale nájdete samozrejme množstvo informačných letáčikov o múzeu a výstavách. Tak som si za 10 kanadských peňazí kúpil vstupenku, zobral Visitor´s Guide a vyrazil.

Expozícia je rozdelená do 4 základných častí s názvami Battleground (do 1885), For Crown and Country (1885-1931), Forger in Fire (1931-1945) a posledná A Violent Peace (1945 po súčasnosť). Návštevník môže vstúpit do jednotlivých častí alebo začať v prvej a pokračovať po poslednú. Zvolil som druhú možnosť, aj keď väčšinu času som strávil v tretej časti venovanej Druhej svetovej vojne. Cestička medzi exponátmi je vytvorená rôznymi panelmi a veľkými statickými exponátmi tak, že prejdete všetky v danej časti od prvého k poslednému. Prvá časť je najmenšia, postupne sa prietor zväčšuje až k poslednej, ktorá je najväčšia.

Keď som na začiatku napísal, že múzeum je úžasné, musím aj povedať prečo. Je to preto, že niečo také som ešte nevidel. Expozícia je ohromná, čo sa týka počtu exponátov, a nie je v ľudských silách prezrieť si všetko. Sám seba si viem predstaviť, že by som tam šiel aspoň 5 krát, aby som videl všetko. A aj na ten šiesty krát by som objavil niečo nové, čo mi predtým uniklo. Expozícia je multimediálna, teda vnímate ju zrakom, sluchom, citom a čiastočne aj čuchom. Môžte obzerať reálne veci, modely, môžte si sadnúť do malej kinosály, oddýchnuť si a pritom pozrieť dokumentárny film, môžte si nasadiť na uši slúchadlá a vypočuť si rádiovú komunikáciu alebo prejav Hitlera, môžte si obliecť (pravdepodobne kópiu) uniformu a vyfotografovať sa v nej, možete zašifrovať a dešifrovať text na dotykovom monitore, môžete.... Expozícia je komplexná, exponáty pokrývajú rôzne druhy zbraní a rôzne oblasti života. V expozícii sa venujú pozemnej technike, lodiam, ponorkám a letectvu, ale uvidíte aj typickú miestnosť tej doby, balíček záchrany pre pilota, detské hry.... A nakoniec chcem povedať, že expozícia je koncipovaná do paradoxov – napríklad uvidíte fotografie rúcania berlínskeho múru, vedľa kúsok toho múru za sklom a vedľa T-72, ktorý kanaďania získali z NDR. Dúfam, že to príliš s tou chválou nepreháňam, niektoré veci mi tiež vadili, ale k tomu sa tiež dostaneme.

Keďže ma prednostne zaujíma Druhá svetová vojna, väčšinu času som strávil práve v tretej časti. Táto časť je rozdelená na menšie kúsky so samostanými názvami ako napríklad „Catastrophe at Dieppe“ alebo „Bombing to win“, ktoré sú venované jednotlivým významným úsekom Druhej svetovej vojny. Jedna časť (už som zabudol jej názov) je venovaná kanadsko-holandskému priateľstvu, kedže kanadské jednodky sa podieľali na oslobodzovaní Holandska a na území Nemecka ich koniec Druhej svetovej vojny zastihol pri meste Oldenburg. Ďalej sa budem venovať pár kúskom, ktoré ma zaujali a sú považované za jedny z najcennejších.

Pri vstupe do tejto časti každého isto zaujme čierna limuzína Mercedes Benz 770K kabriolet, ktorá patrila Adolfovi Hitlerovi. Môžete ju vidieť na rôznych fotografiách zo slávnostných prehliadok. Ukoristili ju v roku 1945 americke jednotky a čoskoro potom bola predaná kanaďanom. Tento exponát symbolizuje začiatok ďalšej časti (hlavne európskych) dejín a začína tretiu časť expozície. Samotný exponát je však dosť zanedbaný, chrómové časti limuzíny sú napadnuté hrdzou, čelné slo je prasknuté, pravé predné sklo je tiež popraskané so stopami po výstreloch (asi si niekto potreboval overiť nepriestrelnosť), chýba značka.... premýšľam či sa tým má zachovať pôvodný stav zo 40tych rokov (aj keď značku to vozidlo muselo mať), alebo kanaďania ešte nepočuli o reštaurovaní.

Ďalším pekným kúskom expozície je nemecký šifrovací stroj Enigma. Jedna sa o štvor-rotorový typ, známy aj pod označením M4, ktorý začali používať nemecké ponorky od februára 1942. Tento exemplár pochádza z ponorky U-190, ktorá hliadkovala pri kanadskom pobreží a keď 8 mája obdržala rozkaz vzdať sa, 11 mája sa posádka vzdala Kanaďanom. Ponorka bola následne zaradená do služby v Royal Canadian Navy a slúžila do 1947, keď ju Kanaďania slávnostne potopili. Mimochodom, maketa U-190 je v Kanadskom vojnovom múzeu tiež.

Ďalšie skvelé kúsky čakajú na návštevníkov o poschodie nižšie v LeBreton Gallery - je to niečo medzi suterénom a prízemím, časťou v zemi, ale nadzemná časť je presklená. Je to niečo ako depozitár, kde sa nachádza množstvo kolesovej a pásovej techniky. Avšak technika je naskladaná do poloblúka tak, že sa takmer dotýka pásmi, čiže nie je možný nijaký bočný záber a naviac prístup zo zadu je zakázaný. V strede toho poloblúku je vyslovene nakope ďalšia technika. Celkovo som mal z toho vyslovene zlý pocit. Naviac keď som musel porušiť zákaz, aby som mohol nasnímať vystavenú techniku zo zadu. Na stránke uvádzajú BVP-1 (v originale BMP-1) ako jeden z exponátov, ale pravdu povediac, nepodarilo sa mi ho nájsť. Ale z toho som nebol smutný, pretože tieto stroje sú v našich zemepisných šírkach pomerne bežné.

Oveľa viac ma potešili dva skvelé kúsky z nemeckej produkcie – Jagdpanzer IV a Panzer II, pretože príležitostí vidieť zachovalú nemeckú techniku nie je veľa.

Takže k tomu Jagdpanzer IV – podľa môjho skromneho nazoru sa jedna o Jagdpanzer IV L/70 (Sd.Kfz. 162/1). Ešte sa niekedy uvádza v označení (V) alebo (A) v závislosti na mieste výroby – V znamená Vomag a A znamená Alkett. Celkovo mi prišiel celý exponát veľmi zanedbaný, miestami napadnutý hrdzou, zbavený všetkých drobných častí. V zadnej časti dokonca chýbali oba výfuky smerujúce dohora, pri konci karosérie boli odrezané/odlomené. Takisto ako je na fotografii vidno, konce blatníkov nad pásmi, ktoré boli sklopné, sú demontované. Úplne najviac som sa pobavil na pásoch – niektoré osky spájajúce jednotlivé články pásov boli zaistené proti vysunutiu zahnutým klincom, niektoré dokonca vôbec neboli zaistené. Pravdepodobne sa jednalo iba o dotiahnutie na miesto expozície.

Ďalším skvelým kúskom je Panzer II. Podľa môjho názoru je to ausf. C, aj keď povodný dvojkrídlový vstup do veže je nahradený guľatou vežičkou a takisto box nad pravým blatníkom je z nejakej poľnej dielne. Tento exponat je takisto pozbavený všetkých drobných dielov. V základnej šedej farbe s označením xx a veľkým G na pravom prednom blatníku. Veľkym G sa ozančovali všetky dopravné prostriedky 2. Panzergruppe (známej tiež ako Panzergruppe Guderian), označenie xx síce nosila v roku 1940 2. Panzer division, ale vačšinu času (1941-1945) patrilo 6. Panzer division. V zostave 2. Panzergruppe bola 2. Panzer division a jej veliteľom od oktobra 1935 do februára 1938 bol Heinz Guderian, takže je v tom pekný zmätok. Neviem či je to pôvodne označenie alebo iba dorobené pri nejakom premaľovávaní, ale aj tak by som povedal že to je tank patriaci 2. Panzer division. Celkovo pôsobil takisto ošumelým dojmom, naviac výfuk v zadu bol riadne pokrivený. Ale aj tak ho považujem za jeden zo skvelých kúskov, pretože výroba prebiehala pred vojnou a na začiatku vojny a tie tanky, ktoré neboli zničené v boji boli neskôr presunuté k prieskumným a výcvikovým jednotkám, kde svoju púť skončili. Takže z tohto pohľadu je Panzer II v múzeu ozaj skvelý kúsok.

Posledným kúskom expozície, o ktorom by som sa rád zmienil, je tank Valentine, ktorého bolo v Kanade vyrobených 1420 kusov a všetky okrem 30 boli dodané Červenej armáde. Tento exponát má celkom zaujímavú históriu. S týmto kúskom sa pri sovietskej ofenzíve na Ukrajine v Januári 1945 pokúsila jeho posádka prejsť po zamrznutej bažine. Tá však tiahu tanku nevydržala a tank sa potopil. Posádka sa stihla zachrániť. Stalo sa to pri dedine Telepino. V roku 1991 ho objavili miestni obyvatelia a v roku 1992 ho vláda Ukrajiny darovala múzeu. Tank vyzerá, akoby tam stál tak ako ho vytiahli, spinavý a hrdzavý, s pokrútenými plechmi.

A čo povedať na záver? Viem, že Kanada nie je celkom bežná dovolenková destinácia, ale ak Vás pracovné povinnosti alebo dovolenkové cesty zavedú do Ottawy a budete mať čas – návštevu Kanadského vojnového múzea môžem všetkým záujemcom o históriu (obzvlášť históriu Druhej svetovej vojny) vrele doporučiť. A tých ostatných som dúfam trochu potešil týmto článkom.

Další články autora

Autor : Marian Vala 🕔13.11.2007 📕10.560

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře