FM František Leopold gróf Nádasdy de Fogáras

Autor : Iver 🕔12.06.2007 📕19.336

Nositeľ veľkokríža Rádu Márie Terézie

František Nádasdy pochádzal zo starej zadunajskej šľachtickej rodiny (pôvodom z Chorvátska, vlastnícke práva na obec Nádasd získali už v 13. storočí), ktorá patrila medzi popredné uhorské magnátske rody. Donáciu na panstvo Fogáras získali od cisára Ferdinanda I. v roku 1530, grófsky titul získali roku 1625 a rakúsky grófsky titul v roku 1828. Jeho otec František (IV.) aj prastarý otec Pavol boli generálmi rakúskej armády, starý otec František (III.) bol významným krajinským hodnostárom (podľa listiny z roku 1647 bol dedičným županom, cisárskym radcom a komorníkom Železnej stolice, v roku 1664 sa stal krajinským sudcom), za účasť na Wesselényho sprisahaní ho zatkli a 30. apríla 1671 verejne sťali vo Viedni.

Narodil sa 30. septembra 1708 v Radkersburgu (Rakúsko) v rodine grófa Františka IV. Nádasdyho a jeho manželky Rosy, rodenej grófky Schrattenbachovej. František Leopold bol ženatý dvakrát. 3.2.17425 si zobral za manželku Máriu Maximilianu grófku Rottalovú (narodená 1721, zomrela v roku 1756), druhý krát sa oženil 15.2.1759 s Máriou Zuzanou barónkou von Rabatinsky (ovdovelá grófka Draskowichová), pričom druhé manželstvo ostalo bezdetné.

Ako to bolo v tých časoch v šľachtických rodinách zvyčajné, aj 19 ročný František Leopold sa rozhodol pre vojenskú dráhu. Tú začal v roku 1727 v husárskom pluku Csáky ( neskorší 9. husársky pluk), s ktorým sa zúčastnil ako mladý dôstojník ťaženia na Korzike (1731-1732), v ďalších dvoch rokoch sa vyznamenal v bojoch v Taliansku a taktiež na Rýne. V roku 1734 sa v hodnosti plukovníka stáva veliteľom husárskeho pluku Czungenberg (8. husársky pluk), s ktorým bojoval v rokoch 1737 – 1738 na Balkáne proti Osmanskej ríši. Nasledujúci rok sa v rovnakej hodnosti stáva veliteľom svojho starého pluku (9. husársky pluk) a v roku 1741 jeho majiteľom, ktorým ostal až do svojej smrti v roku 1783. Od roku 1888 niesol plukna večné časy“ meno grófa Nádasdyho.

Dňa 31. 8. 1741 bol František Leopold Nádasdy de Fogáras povýšený do hodnosti generálmajora (Generalfeldwachtmeister - GFWM, hodnosť na úrovni generálmajora – GM, používaná v rakúskej armáde do roku 1750), 2.1.1744 do hodnosti poľného podmaršála (FML – Feldmarschalleutnant). Do hodnosti generála jazdectva (General der Kavallerie – GdK) ho povýšila Mária Terézia dňa 25.11.1748 a stal sa taktiež vojenským veliteľom Budína (Maďarsko, dnes časť Budapešti). V roku 1756 sa stáva bánom chorvátskym a 30. apríla 1758 bol povýšený do hodnosti poľného maršála (Feldmarschall – FM). Ešte v marci toho roku (7.3.1758) počas 1. rádovej promócie Rádu Márie Terézie sa stal (ako tretí v histórii) nositeľom veľkokríža tohto rádu.

Významná vojvodcovská etapa pre Františka Nádasdyho začala v novembri 1741, keď dobyl z rúk spojených vojsk francúzskych a bavorských Neuhaus (Jindřichův Hradec). Neskôr sa presunul na západ v ústrety blížiacej sa francúzskej armáde. Obsadil Písek a Plzeň a svoj postup zakončil v oblasti dolného povodia rieky Inn. V roku 1743 operoval opäť na území Bavorska. Po víťazstve pri Sinbachu obsadili uhorskí husári Mníchov a neskôr aj Augsburg, kde zajali 1 200 mužov a medzi korisťou bolo aj 28 diel. Po bitke pri Stuttgarte sa podarilo jednotkám pod Nádasdyho velením zatlačiť francúzske vojská až k rieke Rýn. Po prechode Rýna, uskutočnenom v júli 1744, sa Nádasdymu podarilo obsadiť líniu Lauterburg – Weissenburg. V máji síce prehral bitku pri Hirschbergu, neskôr však veľmi prezieravo a úspešne kryl ústup Karla Lotrinského svojimi ľahkými jednotkami, takže „nedošlo takmer žiadnym stratám na životoch“. Počas bitky pri Soore (30.9.1745) sa Nádasdyho husárom podarilo obchvatom zmocniť pruského tábora s trénom, pričom im do rúk padla vojnová pokladnica, celá korešpondencia pruského kráľa Fridricha II., jeho dvaja tajomníci, lekár a aj služobníctvo.

V ďalšom roku vypukla vojna v Taliansku a aj tam preukázal Nádasdy svoje schopnosti. Bojoval a zvíťazil pri Guadalle, Roddofredde, Novi a Piacenze, ktorú obsadil a získal pri tom 7 000 zajatcov.

Ako chorvátsky bán sa postaral o vycvičenie a vyzbrojenie národných jednotiek, ktoré potom v roku 1757 priviedol k armáde grófa Dauna, pod velením ktorého a v čele husárov v celkovom počte 18 630 dňa 18.6.1757 zviedol osudnú bitku pri Kolíne. Ešte v tom roku vybojovali vojská pod velením grófa Nádasdyho víťazné bitky pri Landeshute a Moys (7.9.1757). 13. novembra 1757 napadol a obsadil mesto Schweidnitz, kde mu okrem zásob potravín a vojenského materiálu padla do rúk aj pokladnica s 335 000 zlatými, štyria generáli a 6 000 zajatcov.

Poslednou veľkou bojovou akciou ktorej sa Nádasdy zúčastnil, bola bitka upri Leuthene (Lutynia, Poľsko) 5.12.1757, kde rakúske vojsko utrpelo ťažkú porážku. O život prišlo 6 000 mužov, 20 000 ich bolo zajatých (medzi nimi aj štyria generáli) a nepriateľ ukoristil 60 zástav a 200 diel. Hlavnú vinu na porážke mal Karol Lotrinský, ktorého taktické zámery a veliteľské schopnosti kritizoval Nádasdy už na porade pred bitkou.

Po prehratej bitke sa Nádasdy utiahol do „svojho“ banátu, kde prežil zvyšné roky svojho života. Až v roku 1778, pri hrozbe novej vojny s Pruskom si na starého generála (toho času už 70 ročného) spomenul cisár Jozef II., ktorý ho vymenoval za veliteľa expedičnej armády v Halíčsku. Ako náhle však došlo k zmieru, generál svoju funkciu zložil.

František Leopold gróf Nádasdy de Fogáras zomrel dňa 22. marca 1783 v Karlstadte (Chorvátsko, Karlovac).

Erb rodu Nádasdy tvorí modrý štít, v ktorom na vodnej hladine medzi dvoma trstinami stojí doprava obrátená kačka prirodzenej farby. Kačka zo štítu je aj v klenote. Prikrývadlá sú modro – strieborné. Heslo rodu je SI DEUS PRO NOBIS QUIS CONTRA NOS?

Použitá literatúra:
FEDERMAYER, F.: Lexikón erbov šľachty na Slovensku I., Bratislava, 2000
KOLÁČNÝ, I.: Řády a vyznamenání Habsburské monarchie, Praha, 2006
JUNG, P.: Rakousko - uherská armáda za první světové války, Brno, 2007
SEGEŠ, V.: Maršál František Nádasdy, In: Obrana, 18/12, Bratislava, 2004, str. 21-22
www.kuk-wehrmacht.de
aeiou.iicm.tugraz.at
www.oesta.gv.at
www.literature.at
susi.e-technik.uni-ulm.de
Autor : Iver 🕔12.06.2007 📕19.336

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře