Rakúsky cisár Karol I.

Autor : Teodor 🕔09.04.2007 📕15.240

Rodinné zväzky

Neskorší rakúsky cisár Karol I. sa narodil ako najstarší syn arcivojvodu Otta (1865 – 1906) z Habsbursko-Lotrinskej dynastie a princeznej Márie Jozefíny von Sachsen (Saskej), dcéry posledného saského kráľa. Bol prasynovcom rakúskeho cisára Františka Jozefa I. – jeho starým otcom bol cisárov brat arcivojvoda Karol Ludwig (1833 – 1896) a synovcom následníka trónu Františka Ferdinanda d'Este, ktorý bol starším bratom jeho otca.

Život pred rokom 1916

Cisár Karol I. s manželkou

Súkromný život:

Narodil sa 17.augusta 1887 na zámku Persenberg v Dolnom Rakúsku a dostal meno Karol František Jozef. V neprítomnosti svetáckeho otca sa o výchovu mladého Karola starala jeho  hlboko nábožná matka. Jeho domáci učitelia, medzi ktorých patril aj Godfried Marschall, ho vychovávali v prísne katolíckom duchu. V rokoch 1899-1900 študoval prírodné vedy na prestížnom Viedenskom gymnáziu u škótskych františkánov. V roku 1900 uzavrel jeho strýko František Ferdinand d'Este morganistický (nerovnorodý) sobáš, ktorým stratili jeho deti nárok na trón. Následníctvo prešlo na Karolovho otca Otta a po jeho smrti v roku 1906 (zomrel na syfilis) na Karola. Po smrti otca sa stal Karolovím poručníkom jeho strýko František Ferdinand d'Este. Karol prežil veľkú časť svojho života v Čechách a hovoril plynule česky.  Krátko po smrti svojho otca začal Karol študovať na Karlovo-Ferdinandovej Univerzite v Prahe, v tom čase rozdelenej na nemeckú a českú časť. Aby sa vyhlo prípadným nepokojom, študoval u profesorov oboch univerzít, ktorí ho navštevovali na Pražskom hrade, kde Karol v tom čase býval. On sám na prednášky nechodil. Štúdium dokončil 14.3.1907 právnickými skúškami. Dňa 17.3.1907 bol slávnostne vyhlásený za plnoletého. Pri tejto príležitosti obdržal ako bolo zvykom vlastnú komoru a cisár vymenoval do funkcie jeho vrchného komorníka Zdena Lobkowitza, ktorý zostal s Karolom až do jeho smrti. V roku 1909 sa stretáva vo Františkových Lázních s princeznou Zitou von Bourbon – Parma, s ktorou sa 14.6.1911 zasnúbil a 21.10.1911 sa s ňou na zámku Schwarzau oženil. Svoju manželku skutočne miloval, čo v týchto kruhoch bolo skôr výnimkou ako pravidlom. 20.11.1912 sa im narodil prvý syn a následník trónu, ktorému dali meno Otto. So svojou manželkou mali celkovo osem detí: Otta, Adelheide, Roberta, Felixa, Karla Ludvíka, Rudolfa, Charlotte a Alžbetu.
 Po zavraždení jeho strýka Františka Ferdinanda 28. 6. 1914 v Sarajeve sa stal Karol následníkom trónu.

Vojenská kariéra

Svoju vojenskú kariéru začal v roku 1905 u jazdectva. V roku 1908 ho cisár František Jozef povolal do Brandýsa nad Labem-Staré Boleslavi vo funkcii veliteľa 5.eskadróny 7. pluku lotrinských dragúnov. V marci (březnu) 1912 prišiel rozkaz k presunu do východného Halíča a 1.11. toho roku bol povýšený do hodnosti majora. Po narodení syna bol prevelený do Viedne a presťahoval sa do zámku Hetzendorf pri Schönbrunne. V auguste (srpnu) 1914 bol pridelený k vrchnému veleniu armády v Těšíne. Bol povýšený do hodnosti polného podmaršálka a 16.3.1916 prevzal velenie 20. armádneho zboru, ktorý sa podiela na počiatočných úspechoch nešťastnej talianskej ofenzívy.

Politický život

Napriek tomu, že už od roku 1906 bol jeho poručníkom František Ferdinand d'Este, informácie o zahranično-policky dôležitých aktoch začal získavať až  od roku 1911 a o svojich reformných plánoch ho jeho strýko mohol bližšie informovať až od roku 1913. Hoci ich so súhlasom sledoval, celkovo sa politiky stránil, čo sa stretávalo s vrelým súhlasom cisára Františka Jozefa I. a až do svojho nástupu na trón sa nezúčastňoval politických rozhodnutí v monarchii.

Karol z milosti Božej cisár rakúsky, kráľ český etc a apoštolský kráľ uhorský

Karol I.

Po smrti cisára Františka Jozefa I. nastúpil 21.11.1916 na trón ako cisár Karol I. a stal sa vrchným veliteľom armády. Počas svojej vlády bojoval proti uhorskej neústupčivosti aj napriek tomu, že sa 30. decembra 1916 dal korunovať za uhorského apoštolského kráľa. Rovnako sa potíkal s neustále silnejúcim nacionalistickým hnutím v rôznych častiach monarchie, podporovaným najmä rôznymi exilovými politikmi, usilujúcimi sa o vznik samostatných národných štátov. Jeho politika by sa dala označiť za umiernenú. Ako jediný s predstaviteľov štátov podporoval mierové iniciatívy pápeža Benedikta XV. Snažil sa aj o zavedenie reforiem v sociálnej oblasti, čo v ťažkých časoch v ktorých sa dostal k moci nebola ľahká úloha. Jeho umiernená povaha sa prejavila napr. aj v roku 1917, keď zmiernil trest smrti odsúdeným českým politikom dr. Kramářovi a dr. Rašínovi, ktorí boli následne po amnestii prepustený. Na druhej strane mu jeho odporcovia vyčítajú schválenie použitia bojových plynov rakúskou armádou.
 Pred koncom svojej vlády sa pokúsil o prechod Rakúsko-Uhorska na federatívny štát. Jeho pokus však neuspel najmä pre odpor nemeckých a uhorských nacionalistov. Rovnako exilové vlády už o federatívny štát nemali záujem a presadzovali samostatnosť svojich krajín. Celkovo sa tento Karolov krok síce dá hodnotiť veľmi pozitívne, žiaľ prišiel príliš neskoro.
Ríša sa rozpadla. Maďari vypovedali vyrovnanie a 11.11.1918 sa Karol I. vzdal riadenia štátnych záležitostí, odmietol sa však vzdať kráľovskej koruny. Po vyhlásení republiky sa odmietol vzdať trónu a musel v roku 1919 Rakúsko opustiť. Po dvoch neúspešných pokusoch obnoviť svoju autoritu v Maďarsku odcestoval do Madridu.
Umrel po ťažkej chorobe 1.4.1922 na Madeire vo veku 35 rokov a je pochovaný v kostole Nossa, Senhora do Monte. Jeho manželka Zita, ktorá s ním ostala až do konca sa dožila 92 rokov a umrela v roku 1990.

3.10.2004 pápež Ján Pavol II. V bazilike sv. Petra v Ríme v prítomnosti jeho štyroch synov a asi 30.000 veriacich vyhlásil Karola I. za blahoslaveného, čo je posledný krok pred svätorečením. Pri svojom prejave pápež mimo iného povedal:
Dúfam, že cisár Karol bude slúžiť ako príklad , zvlášť tým, ktorí nesú politickú zodpovednosť...

Zdroj:
http://www.kostelni-lhota.cz/650let/karel.html
http://www.vatican.net/news_services/liturgy/saints/ns_lit_doc_20041003_charles-austria_sk.html
http://cs.wikipedia.org/wiki/Karel_I.
http://www.panovnici.cz/karel-I
Autor : Teodor 🕔09.04.2007 📕15.240

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře