„Malá vojna“ a účasť slovenského letectva v nej 2. časť

Autor : Michal Šipeky / Miso 🕔11.02.2007 📕18.515

Vojenský konflikt

Maďarsko sa nikdy nezmierilo s podobou hraníc s ČSR. Preto mu vyhovovala vnútropolitická situácia v ČSR ako aj celková situácia v Európe po mníchovskom diktáte. Od konca roka 1938 Maďarsko neustále stupňovalo svoje územné požiadavky, odvolávajúc sa na to, že Viedenská arbitráž z 2. novembra 1938 presne neurčila slovenskú východnú hranicu. Maďarsko si nárokovalo územie až po Poprad. Nátlak maďarskej strany sa prejavoval aj výdatnou podporou iredentistických skupín najmä v pohraničí pozdĺž celej južnej hranice Slovenska.

16. marca boli v Maďarsku uvedené do pohotovosti tri bombardovacie letky, každá s deviatimi lietadlami Junkers Ju-86 K, ktoré sa presunuli bližšie k Slovensku na letisko Debrecen (slov. Debrecín). Bližšie k Slovensku na letiská Užhorod, Miskolc (slov. Miškovec) a Nyíregyháza boli presunuté aj tri stíhacie letky s deviatimi lietadlami Fiat CR-32. Tak isto boli presúvané aj dve prieskumné letky s lietadlami (každá s ôsmimi) Weiss Manfred WM-16 Budapest a WM-21 Sólyom. Už pred tým však bol nad celým juhom Slovenska systematicky vykonávaný fotografický prieskum lietadlami Heinkel
He-70F a He-170A zo základní Kecskemét, Debrecen a Miskolc.

Niekoľkomesačné napätie, sprevádzané mnohými provokáciami sa premenilo v otvorený konflikt. 23. marca 1939 maďarská armáda bez vypovedania vojny napadla Slovensko. O 5:30 ráno maďarské jednotky z Podkarpatskej Rusi prekročili hranice Slovenska a začali postupovať do vnútrozemia. Zámienkou na tento akt bolo tvrdenie, že po dosiahnutí poľskej hranice zostala nepokrytá časť obsadeného územia. Maďarské velenie vychádzalo z presvedčenia, že po odchode príslušníkov armády českej národnosti sa Slovensku nepodarí v dostatočne krátkom čase klásť adekvátny odpor. Postup maďarských síl zabezpečovali 7., 9. a 24. pešia brigáda, 2. motorizovaná brigáda, 1./2. a 2./2. jazdecká brigáda a 2./10. stotina jazdectva. Postup bol organizovaný do troch prúdov: severný prúd od Veľkého a Malého Berezného na Stakčín, stredný prúd od Užhorodu na Tibavu a Sobrance, a južný prúd od Užhorodu na Pavlovce nad Uhom.

Veliteľom východnej skupiny vojsk bol MNO menovaný pplk. gšt. Augustín Malár. Pôvodne prevzal velenie VI. armádneho zboru v Spišskej Novej Vsi od gen. Ondřeja Mézla. V čase rozpadu Č-SR sa na našom území nachádzali tri armádne zbory: V. zbor v Trenčíne, VI. zbor v Spišskej Novej Vsi a VII. zbor v Banskej Bystrici. 

Zo zvyškov jednotiek, ktoré sa nachádzali na východe Slovenska, boli okamžite utvorené tri skupiny. Severná skupina – zvaná aj Stakčínska - bola zložená z častí 16. pešieho práporu (asi 700 mužov) a jednej delostreleckej batérie. Skupina bola nasadená v smere Malý Bereznyj – Stakčín.  Južná skupina – nazývaná aj Michalovská či Zemplínska - bola zložená zo zvyškov 20. pluku, 112. delostreleckej batérie a časti 12. batérie kanónov proti útočnej vozbe. Nasadená bola na smere Užhorod – Michalovce. Prešovská skupina zložená zo zvyškov 11. pešej a 17. horskej divízie tvorila zálohu. Dôležité je podotknúť, že početné stavy mnohých slovenských jednotiek boli nízke a pohybovali sa na počtoch 70 – 400 mužov. Letecké operácie a vzdušná podpora pozemných jednotiek bola vykonávaná leteckými útvarmi z letiska Spišská Nová Ves.

Začiatok konfliktu (22. a 23. marec)

22. marca bol vykonaný let prieskumným lietadlom Š-328. Prieskum bol zameraný na južnú hranicu (priestor Rimavská Sobota – Kostoľany nad Hornádom) odkiaľ sa očakával útok. Nepriateľská aktivita však zistená nebola. Aj na ďalší deň 23. marca ráno, bol vykonaný letecký prieskum. Tentoraz v oblasti južne od Košíc tromi lietadlami B-534 z letky 49. Opäť s negatívnym výsledkom. Tieto dva vykonané prieskumy ešte neboli koordinované s veliteľstvom VI. zboru.

Maďarské jednotky zatiaľ rýchlo postupovali do vnútrozemia. 23. marca o 9:50 ráno už boli iba 7 km od Sobraniec. Odpor slovenských síl bol zatiaľ nesústredený a slabý. Veliteľstvo VI. zboru nariadilo cielený vzdušný prieskum priestoru, kde bol hlavný nápor nepriateľských síl. V tento deň už bola aktivita slovenského letectva oveľa väčšia. O 9:00 odštartoval do priestoru Ulič – Kolbasov – Starina trojčlenný roj B-534 letky 45. Prieskum zistil intenzívnu nepriateľskú činnosť.

O 13:00 vzlietol trojčlenný roj Š-328 letky 12, ktorý mal za úlohu prieskum a napadnutie nepriateľských vojsk v priestore Ulič – Ubľa – Veľký Bereznyj. Stanovenú úlohu sa nepodarilo splniť, pretože v okolí Ubľe, kde zistili pohyb vojsk, bola hustá hmla a posádke veliteľského lietadla (pilot: por. let. F. Wágner, pozorovateľ: por. let. J. Šimko) sa nepodarilo jednoznačne identifikovať nepriateľské jednotky. O 15:28 celý roj pristál aj s nákladom bômb na letisku Spišská Nová Ves. Neskôr sa zistilo, že jednotky, ktoré nebolo možné jednoznačne identifikovať, boli útvary maďarskej 9. samostatnej pešej brigády postupujúcej z Ubľe na Kolonicu.

O 13:14 vzlietol trojčlenný roj B-534 letky 49 s podobnou úlohou ako predošlý do priestoru Kolbasov – Ulič. Na železničnej stanici v Uliči zastihli jednotky 9. samostatnej a 1. jazdeckej brigády vykladať delá a materiál. Následný okamžitý letecký útok bol veľmi úspešný. O 15:00 bol do tohto istého priestoru vyslaný ďalší trojčlenný roj B-534, ktorý po prílete na miesto zistil nepriateľské vozidlá aj kanóny pristavené pri stenách budov miestneho majera pri Uliči. Už počas prvého hĺbkového útoku sa podarilo napadnutým maďarským jednotkám veľkorážovým guľometom zostreliť lietadlo por. let. Jána Svetlíka. Zasiahnutý stroj začal po zásahu horieť a zrútil sa severne od obce Ulič. Vyšetrovaním maďarských úradov sa zistilo, že pilot utrpel priestrel hlavy a zraneniu okamžite podľahol ešte v čase, keď bolo lietadlo vo vzduchu. Zvyšné dva stroje takmer pol hodinu bombardovali a ostreľovali nepriateľské jednotky, čím zničili niekoľko automobilov a poškodili kanóny. Po spotrebovaní streliva obe pomerne poškodené lietadlá pristáli na letisku o 17:05.

O 16:30 vzlietol trojčlenný roj B-534, ktorý s úlohou podporiť slovenské jednotky smeroval do priestoru Ulič – Ubľa – Stakčín. V priestore Ulič sa roj dostal do paľby veľkokalibrových guľometov a jeden zo strojov bol zostrelený. Pilot des. Štefan Devan s poškodeným lietadlom vykonal núdzové pristátie pri stakčínskej železničnej stanici. Bol však ťažko ranený a svojim zraneniam krátko po pristátí podľahol. Lietadlo bolo zničené slovenskými jednotkami, aby nepadlo do rúk nepriateľa. Ostatné dva stroje bombardovali a ostreľovali železničnú stanicu v Uliči a postupujúcu maďarskú pechotu na ceste Ulič – Kolbasov. Po spotrebovaní streliva sa značne poškodené vrátili na letisko Spišská Nová Ves.

Spolu s týmto rojom vzlietol na posledný operačný let dňa, aj jeden Š-328 s úlohou bombardovať skupinu tankov pri obci Gajdoš. Celý let však prebiehal v hmle, ktorá sťažovala orientáciu aj vyhľadávanie cieľov. Napokon sa podarilo objaviť skupinu nepriateľských tankov a nákladných vozidiel na dvore majera v Nižnej Rybnici (pri Sobranciach). Útok bol úspešný a bližšie neurčený počet tankov i vozidiel bol zničený. Dopomohol tomu i následný požiar. Počas útoku bol pilot protilietadlovou paľbou zranený na nohe. Posádka s lietadlom letela smerom na Michalovce, kde bola na dvor kasární zhodená cenná správa o zistenej situácii. Do Spišskej Novej Vsi už nedoleteli, lebo zranenie pilota a hustá hmla nad Slanskými Vrchmi to nedovolili. Núdzovo pristáli neďaleko Sečoviec pri majeri Kinčeš.

Za prvý deň bojovej činnosti bola bilancia slovenského letectva neveľmi príjemná:
- 2 ks B-534 zničené a 4 ks B-534 poškodené (pričom nešlo o drobné poškodenia)
- dvaja piloti zahynuli a jeden utrpel zranenie.

Letectvo však výrazne prispelo k spomaleniu maďarského postupu. Na niektorých miestach slovenské jednotky prešli aj do protiútoku. K stretom s maďarským letectvom nedošlo. Nasledujúci deň sa situácia dramaticky zmenila.

24. marec

24. marca letecké oddelenie MNO vydalo rozkaz k okamžitému presunu dvoch trojčlenných rojov B-534 z Piešťan do Spišskej Novej Vsi. Roje boli zložené zo skúsených pilotov 37., 38. a 39. letky. Lietadlá odštartovali skoro ráno.

Stakčínska aj Michalovská skupina prešla okamžite po prisunutí síl do protiútoku. Útok sa začal skoro ráno o 4:30 a vyzeralo to, že bude úspešný, lebo nepriateľské vojská boli postupne vytláčané zo svojich pozícií. Leteckú podporu mal zabezpečiť štvorčlenný roj Š-328, ale odštartovalo iba jedno lietadlo. Na celom východe územia bola hmla. Napokon bola bombardovaná kolóna nákladných automobilov na ceste Tibava – Sobrance. Výsledok akcie nebolo možné kvôli hmle vyhodnotiť.

O 6:30 vzlietol trojčlenný roj B-534 s úlohou podporiť slovenské jednotky v oblasti Vyšné Remety. Po prílete do priestoru sa roj dostal do súboja s trojčlenným rojom maďarských stíhačiek Fiat CR-32 letky 1/1. Ijász1, ktorý tam hliadkoval od 7:40. Súboj skončil zostrelením dvoch slovenských lietadiel a smrťou jedného pilota. Ako prvý bol zasiahnutý stroj por. let. Jána Prháčka. Pilot utrpel zranenia, ale pokúsil sa o núdzové pristátie. Počas pristátia došlo k výbuchu podvesenej munície pod krídlami a pilot zahynul. Aj ďalší stroj pilotovaný des. Martišom (nešlo o Štefana Martiša) bol po zásahoch do motora a chladiča zostrelený2. Iba jedinému lietadlu pilotovanému slob. Karasom sa podarilo vrátiť do Spišskej Novej Vsi. Poručíka letectva Prháčka zostrelil főhadnagy (nadporučík) Aladár „Ali“ Negró3, ktorý bol ten deň úspešný až dvakrát. Desiatnika Martiša zostrelil őrmester (strážmajster) Sándor Szoják4, ktorý ten deň taktiež zostrelil až dve lietadlá.

Krátko po siedmej hodine rannej priletelo päť lietadiel z Piešťan. O 9:30 štartovali na prieskum komunikácií v priestore Sobrance – Michalovce. O niečo neskôr priletelo aj posledné – šieste lietadlo, ktoré pri pristávaní zapadlo do rozmočenej letiskovej plochy. Stroj tam bol ponechaný vlastnému osudu. Táto nedbanlivosť sa o niekoľko dní kruto vypomstila, pretože zapríčinila haváriu Š-328, pri ktorej zahynuli traja ľudia. O 10:00 vzlietol trojčlenný roj B-534 s cieľom bombardovať tanky podporujúce pechotu v okolí Tibavy a Sobraniec. Počas ostreľovania maďarských jednotiek boli dva stroje zasiahnuté paľbou zo zeme. Slobodník Zachar núdzovo pristál na území obsadenom nepriateľom, kde bol zajatý. Poručík Páleníček núdzovo pristál za vlastnými líniami. Do Spišskej Novej Vsi sa vrátil iba jeden stroj.

O 13:45 odštartoval trojčlenný roj Š-328 na prieskum a bombardovanie jednotiek presúvajúcich sa z Užhorodu do Michaloviec. O 14:00 odštartoval trojčlenný roj B-534 ako stíhacia ochrana, ktorý sa pripojil k roju Š-328 nad Michalovcami.

Na tento deň bolo naplánované aj bombardovanie letiska Spišská Nová Ves a o 12:25 mali štartovať z Užhorodu stíhači na Fiatoch CR-32, ktorí mali o. i. zabezpečovať bombardéry smerujúce k letisku. Krátko pred štartom však dostali správu pozemnej hlásnej služby o skupine slovenských lietadiel. Veliteľ letky 1/1. Ijász, főhadnagy (nadporučík) Béla Csekme5 sa rozhodol zaútočiť na skupinu šiestich lietadiel. V priestore medzi Michalovcami a Užhorodom sa slovenská skupina stretla s maďarskými stíhačmi. Pilotom Fiatov sa dokonale a naplno podarilo využiť momentu prekvapenia a výsledok stretnutia dopadol pre slovenské letectvo veľmi zle, pričom maďarské letectvo neutrpelo nijaké straty.

Ako prvý bol zostrelený Š-328 s pilotom slob. Pažickým a pozorovateľom por. Šventom. Zostrel si pripísal főhadnagy (nadporučík) László Palkó6. Horiace lietadlo s mŕtvym alebo smrteľne raneným pilotom sa zrútilo do lesa pri obci Nižné Remety7, por. Švento vyskočil. Okolnosti jeho smrti nie sú vyjasnené. Podľa slovenskej verzie bol po otvorení padáku zabitý paľbou zo zeme alebo maďarských lietadiel. Podľa maďarskej verzie dopadol na zem živý, neďaleko skupiny husárov 2. jazdeckej brigády. Po dopade sa snažil vytiahnuť z leteckej kombinézy svoje doklady, čo si maďarskí vojaci vysvetlili ako pokus vytiahnuť zbraň a okamžite ho zastrelili. Po prehľadaní zistili, že vo vnútornom náprsnom vrecku mal skutočne doklady. Pravdivosť ani jednej verzie v súčasnosti nie je možné spoľahlivo overiť ani vyvrátiť. Poručík Ferdinand Švento bol na druhý deň 25. marca 1939 pochovaný s vojenskými poctami v Sobranciach.

Zvyšné dva Š-328 bombardovali cestu do Sobraniec a vracali sa spať. Za Michalovcami malo jedno z lietadiel poruchu motora a pilot slob. Drlička s ním núdzovo pristál pri Strážskom. V Spišskej Novej Vsi pristál iba jediný stroj o 16:25.

Stíhačom sa vodilo ešte horšie. V boji s Fiatmi boli všetky tri lietadlá zostrelené. Nik z pilotov však nezahynul, všetky tri núdzové pristátia boli úspešné.

Autor : Michal Šipeky / Miso 🕔11.02.2007 📕18.515

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře