Pozemné bojové operácie v oblasti Brestu v júni 1941 IV.

Autor : Viktor 🕔20.10.2006 📕14.989

Seriál

  1. Pozemné bojové operácie v oblasti Brestu v júni 1941 I.
  2. Pozemné bojové operácie v oblasti Brestu v júni 1941 II.
  3. Pozemné bojové operácie v oblasti Brestu v júni 1941 III.
  4. Pozemné bojové operácie v oblasti Brestu v júni 1941 IV.
  5. Pozemné bojové operácie v oblasti Brestu v júni 1941 V.

Podobné články

Další články autora

Pravda o Brestskej pevnosti

Pevnosť alebo ubytovňa a sklad?

Sovietska historiografia svoj popis bojov o Brestskú pevnosť vždy automaticky začínala konštatovaním, že táto pevnosť bola zastaraná a nevyhovovala požiadavkám vojenstva v 40-tych rokoch 20. storočia. Tieto argumenty sú platné len do istej miery, pretože aj keď pevnosť nemala charakter takých moderných opevnení ako napríklad francúzska Maginotova línia, napriek tomu predstavovala veľmi silný fortifikačný komplex. Jej opevnenia poskytovali dostatočnú ochranu pred nepriateľským delostreleckým ostreľovaním, leteckým bombardovaním a tankovými útokmi. Ochranu ďaleko lepšiu než by predstavovali poľné postavenia a zákopy. Problém však spočíval v tom, že velenie Červenej armády plánovalo ofenzívu a Brestskú pevnosť preto nikto na obranu nepripravoval...

Pevnosť slúžila len ako ubytovacie zariadenie a skladovací priestor pre veľké množstvo vojsk sústredených v jej areály. V sobotu večer 21.6.19941 sa v nej nachádzalo 5 práporov 6. streleckej divízie, 3 prápory 42. streleckej divízie a väčšina divíznych delostreleckých, protitankových, ženijných, spojovacích a ďalších posilových a podporných útvarov v celkovej sile okolo 12.000 dôstojníkov a vojakov (vrátane vojsk NKVD). Len v kazematách Citadely na Centrálnom ostrove (Centraľnyj) sa nachádzali ubytovacie kapacity pre 9.000 vojakov. Ďalší vojaci boli umiestnení na Južnom ostrove (Gospitaľnyj) a Severnom ostrove (Severnyj) a menšia časť na Západnom ostrove (Pograničnyj). (MAPA č.3)

 

Už viackrát citovaný náčelník štábu sovietskej 4. armády L.M.Sandalov tieto skutočnosti vo svojich memoároch komentuje nasledovne: „Podľa operačných plánov bol pre Brestskú pevnosť vyčlenený len 1 strelecký prápor s podporným delostreleckým oddielom“. V súčasnosti si ruskí kritickí historici plným právom kladú otázku aký charakter mali tieto sovietske operačné plány, keď pre taký veľký a silný fortifikačný komplex akým bola Brestská pevnosť bol vyčlenený len jeden jediný prápor. Tento prápor mohol pevnosť nanajvýš strážiť, ale vonkoncom nie brániť. Akú úlohu potom prisudzovali operačné plány všetkým ostatným útvarom, ktoré boli ubytované v Brestskej pevnosti? Odpoveď je len hypotetická, pretože tieto plány nie sú ani 65 rokov po skončení Druhej svetovej vojny ešte zverejnené... To však nebráni naformulovať najpravdepodobnejšiu odpoveď, že úlohou ostatných útvarov bolo v prvej dekáde júla 1941 vyraziť do útoku na západ v rámci pripravovanej ofenzívy Červenej armády. V pevnosti mala podľa dostupných archívnych dokumentov ostať okrem strážneho práporu len vojenská nemocnica a konvojový prápor vojsk NKVD (dozor a eskortovanie zajatcov!). 


Dobová fotografia posádkového kostola v Brestskej pevnosti spravená pred rokom 1939. (Počas sovietskej okupácie v rokoch 1939-41 kostol využívaný ako dôstojnícky klub).
http://fondus.ru/forum/?action=vthread&topic=55&forum=8&page=-1

O útočných plánoch najvyššieho sovietskeho politického a vojenského vedenia nepriamo svedčia aj spomienky dôstojníkov na nižších úrovniach velenia. Major E.M.Sinkovskij, náčelník operačného oddelenia štábu 28. streleckého zboru vo svojich memoároch uviedol: „štáb nášho zboru ešte pred vojnou požadoval od 4. armády súhlas na vyvedenie útvarov 6. a 42. streleckej divízie z Brestskej pevnosti. Tento súhlas však nezískal“. Taktiež armádny komisár F.I.Šlykov, člen Vojenskej rady 4. armády, tieto informácie vo svojej povojnovej knihe potvrdil. Avšak ani velenie 4. armády nemalo povolenie rozhodnúť o zmene dislokácie týchto divízií a náčelník jej štábu L.M. Sandalov to vysvetľoval nasledovne: „Požadovali sme aj zmenu dislokácie 22. tankovej divízie, avšak štáb Západného zvláštneho vojenského okruhu nám pred vojnou na to neudelil súhlas“. Z týchto a ďalších indícií vyplýva, že nižší sovietski velitelia v Brest-litovskej oblasti pod vplyvom nemeckých príprav požadovali svoje nadriadené štáby o súhlas s redislokáciou jednotiek do pozícií vhodných na obranu. Avšak štáb okruhu a ani Generálny štáb Červenej armády týmto žiadostiam nevyhoveli, pretože nemecký útok považovali v júni 1941 za málo pravdepodobný a nechceli prerušiť svoje prípravy na vlastnú ofenzívu v prvej dekáde júla 1941.


Trosky posádkového kostola Brestskej pevnosti vyfotografované po skončení Druhej svetovej vojny
http://fondus.ru/forum/?action=vthread&topic=55&forum=8&page=-1


Rekonštrukcia posádkového kostola Brestskej pevnosti
http://fondus.ru/forum/?action=vthread&topic=55&forum=8&page=-1

Čo sa v skutočnosti dialo v pevnosti?

V nedeľu 22.6.1941 sa uprostred ofenzívnej zostavy nemeckej 2. tankovej skupiny nachádzal XXII. armádny zbor generála pechoty W.Schrotha, ktorý bol dočasne vyňatý zo 4. armády a odovzdaný pod velenie generálplukovníka H.Guderiana. Úlohou 3 peších divízií tohto zboru bolo z chodu obsadiť mesto Brest-Litovsk a s ním susediacu pevnosť rozloženú bezprostredne na štátnej hranici na sútoku riek Západný Bug a Muchaviec. Severne od mesta útočila 31. pešia divízia a južne od mesta 34. pešia divízia. Priamo na pevnosť útočili prápory 45.pešej divízie. Delostrelectvo týchto divízií spolu s delostrelectvom zboru a s podpornými delostreleckými oddielmi zálohy OKH vytvorilo v blízkosti Brest-Litovska najsilnejšiu koncentráciu delových a mínometných hlavní na celom úseku sovietsko-nemeckých hraníc. Tieto hlavne boli namierené na Brestskú pevnosť, v ktorej boli ubytované jednotky 6. a 42.streleckej divízie a nahustene skladovaná ich výzbroj, vybavenie a vojenský materiál. Rovnako dôležitými cieľmi boli už spomínané vojenské mestečká južne a severne od Brest-Litovska a delostrelecký výcvikový polygón ďalej na juhu.

Sovietske jednotky dislokované vnútri Brestskej pevnosti nedostali včas varovanie, ktoré na základe Direktívy národného komisára obrany č.1 rozposielal štáb 4. armády v posledných minútach pred vojnou. Útvary 6. a 42. streleckej divízie preto nemohli vyhlásiť poplach a prejsť do bojovej pohotovosti. Dôstojníkov a vojakov prebudili až výbuchy delostreleckých granátov a mín, ktoré so sebou v nedeľu ráno o 04:15 priniesol začiatok nemeckej palebnej prípravy. Ostreľovanie pevnosti trvalo 60 minút, počas ktorých sa sovietski velitelia snažili naviesť poriadok a zvládnuť šok svojich vojakov. Podľa spomienok celého radu očitých svedkov sa im to príliš nedarilo, pretože areál pevnosti bol plný zmätene pobehujúcich polooblečených vojakov, ktorí sa niekoľkými úzkymi bránami a mostmi snažili dostať von z pevnosti a mimo dosah nemeckej paľby. Chaos zvyšoval rastúci počet mŕtvych a ranených vojakov, plamene z horiacej techniky a vojenského materiálu nahusto rozložených vnútri pevnosti a dym a prach zo zasiahnutých budov a opevnení.  

Zástupca veliteľa 6. streleckej divízie pre politické záležitosti plukovný komisár M.N.Butin sa stihol ešte v skorých ranných hodinách krátko po skončení nemeckej delostreleckej prípravy spojiť so štábom 4. armády a podať hlásenie. V dochovanom archívnom dokumente sa hovorí: „Po delostreleckom ostreľovaní zahájenom krátko po 04:00 nemohli byť naše útvary v kompletnej podobe vyvedené z pevnosti na miesta sústredenia. Na tieto vopred určené miesta prichádzali len jednotliví vojaci, často iba polooblečení. Podarilo sa zozbierať vojakov len v sile dvoch práporov. Výzbroj delostreleckých plukov sa nepodarilo z pevnosti vyviesť, pretože bola na mieste zničená. Uniklo len 9 diel a zvyšok výzbroje bol zničený a personál padol alebo je nezvestní“. Jedno z prvých hlásení 4. armády, ktoré bolo odoslané na veliteľstvo Západného frontu o 11:55 konštatovalo: „jednotky z Brestskej pevnosti – 42. strelecká divízia – utrpeli od nepriateľského letectva a delostrelectva veľké straty a 6. strelecká divízia musela v bojoch ustúpiť z mesta (Brest-Litovska) už o 07:00. Rozptýlené časti 42. streleckej divízie sa sústreďujú na čiare dedín Kuznica – Veľke – Černe a dávajú sa do poriadku“.


Súčasný stav posádkového kostola Brestskej pevnosti
http://fondus.ru/forum/?action=vthread&topic=55&forum=8&page=-1

Vnútri pevnosti sa však udalosti vyvíjali ešte dramatickejšie a tragickejšie než ako to vystihujú dobové hlásenia. Niektoré sovietske útvary boli až na pár jednotlivcov kompletne vybité a všetky útvary boli dezorganizované. Okamžitý prienik nemeckých úderných skupín do vnútra pevnosti znemožnil obnovenie poriadku a sovietski vojaci viedli boj v improvizovaných skupinách, ktoré vznikali pod velením dôstojníka s najvyššou hodnosťou, ktorý sa v daný moment nachádzal v tej ktorej izolovanej časti pevnosti. Ako vyzerali tieto udalosti z opačnej strany fronty? Známy nemecký vojenský historik Paul Carell ich približuje na základe spomienok veteránov I. a III. práporu 135. pešieho pluku a 1. a III. práporu 130. pešieho pluku 45. pešej divízie, ktorí nastupovali proti pevnosti v prvej útočnej vlne. P.Carell vo svojej knihe píše:

Keď o 03:15 (berlínskeho času) začala delostrelecká príprava, tak III. prápor 135. pešieho pluku sa nachádzal rozložený iba 30 metrov od ramena rieky Západný Bug, priamo oproti Západnému ostrovu pevnosti. Zem sa zachvela a k nebu sa vystreli jazyky ohňa a kúdoly dymu. Nemeckí delostrelci mali všetko rozrátané na minúty - každé 4 minúty sa smrtonosný záves paľby posúval o ďalších 100 metrov. Bolo to pedantne naplánované peklo. Po niečom takom nemohol ostať kameň na kameni. Takto sa to aspoň zdalo pešiakom údernej skupiny, ktorí ležali pritisnutí k zemi na brehu rieky. Pevne v to dúfali, pretože ak by smrť nezožala svoju úrodu vnútri pevnosti, tak by ju zožala neskôr v ich radoch. Keď uplynuli prvé 4 minúty, ktoré sa zdali večnosťou, pešiaci prvej útočnej vlny o 03:19 vyskočili na nohy. Spustili na vodu gumené člny, nasadli do nich a podobní tieňom zahaleným rannou hmlou a dymom vyrazili k protiľahlému brehu. Za prvou útočnou vlnou o 03:23 nasledovala druhá vlna. Na východný breh rieky sa vojaci dostali ľahko ako na cvičení a rýchlo postupovali po plochom svahu. Potom sa zastavili a zaľahli k zemi“. 

Presne o 03:27 sa veliteľ 1. čaty poručík Wiltz narovnal. Samopal v jeho pravej ruke bol istený popruhom prehodeným cez rameno, aby sa v prípade potreby mohol chopiť ručných granátov, ktoré mu trčali spoza opaska a viseli v dvoch plátenných vrecúškach na hrudi. Nebolo potrebné vydávať rozkazy. Vojaci rýchlymi prískokmi prekonali sad a prešmykli sa okolo ovocných stromov a starej koniarne. Potom prekročili cestu vedúcu pozdĺž opevnení a chystali sa vniknúť do pevnosti cez rozbitú strážnicu u brány. Tu ich čakalo prvé prekvapenie. Delostrelecká príprava, dokonca ani 600 milimetrové granáty obliehacích diel, nespôsobili silným stenám pevnosti väčšiu škodu. Nemeckí delostrelci však vyvolali poplach v nepriateľskej posádke a polooblečení ruskí vojaci bežali zaujať svoje postavenia“.

Paralyzovanie pevnosti

Veľmi rýchli prienik nemeckých úderných skupín do pevnostného komplexu a do samotného jadra pevnostnej Citadely, ako aj obsadenie mesta Brest-Litovsk už k 07:00 miestneho času (06:00 berlínskeho času) spôsobili, že pevnosť bola hneď v prvých 3 hodinách vojny paralyzovaná a obkľúčená. Uniknúť sa podarilo len menej ako polovici dôstojníkov a vojakov, ktorí boli v pevnosti rozmiestnení pred vypuknutím vojny. Títo príslušníci 6. a 42. streleckej divízie ustupovali na východ a na ceste sa premiešali s pešími skupinami zvyškov 22. tankovej divízie. Nie všetci však mali také šťastie a približne 7.000 z pôvodného počtu ubytovaných vojakov a okolo 1.000 príslušníkov vojsk NKVD ostalo odrezaných vo vnútri pevnosti, kde kládli zúfalý odpor práporom nemeckej 45. pešej divízie. (MAPA č.4)

Po prieniku nemeckých vojakov do pevnostného areálu však vznikla patová situácia. Sovietske útvary síce neboli pripravené na obranu a pri prekvapivom nemeckom útoku sprevádzanom intenzívnou palebnou podporou utrpeli citeľné straty, ale napriek tomu si stále zachovávali početnú prevahu. Nemecké útvary, ktoré vnikli do Brestskej pevnosti, boli schopné rozdrobiť sovietsky odpor do izolovaných ohnísk ale nedokázali pevnosť dobiť. Rýchlemu obsadeniu pevnosti zabránila prítomnosť veľkého množstva sovietskych vojakov, ktorí kládli neorganizovaný ale napriek tomu vytrvalý odpor. V náročnom teréne pevnosti a vnútri fortifikačných stavieb a posádkových budov sa v chaotickom boji navzájom strácali a nachádzali skupiny nemeckých a sovietskych vojakov, vzájomne sa obkľučovali a zatlačovali a v boji zblízka sa ostreľovali a vyhladzovali. Táto situácia si od nemeckej strany vyžiadala pokračovanie krvavých vyčisťovacích operácií, ktorých cieľom bolo definitívne získanie kontroly nad paralyzovanou pevnosťou.

V hlásení nemeckej 45. pešej divízie, ktorej prápory v nedeľňajšie ráno 22.6.1941 útočili na pevnosť, sa píše: „Po prvých hodinách boja sa stalo jasné, že delostrelecká podpora našej pechoty v boji zblízka vnútri pevnosti nie je možná. Postavenia našej a ruskej pechoty v neprehľadnej zmäti budov, priekop a stromov sa nedajú identifikovať. Pokusy viesť priamu paľbu z jednotlivých diel nemali úspech z dôvodu malej prehľadnosti terénu, z hrozby ktorú tato paľba predstavovala pre vlastné jednotky a taktiež z dôvodu odolnosti fortifikačných stavieb. K poludniu 22.6.1941 sa situácia vnútri pevnosti začala vyostrovať a úderná skupina III. práporu 135. pešieho pluku, ktorá prenikla až do Citadely na Centrálny ostrov, sa dostala do čiastočného obkľúčenia. Jej vojakom sa podarilo obsadiť starý posádkový kostol (Sovietmi zmenený na dôstojnícky klub), ale potom boli odrezaní intenzívnou guľometnou paľbou. Zvyšok III. práporu bol zadržaný na Západnom ostrove a jeho veliteľ kapitán Praksa padol spolu s veliteľom 1. oddielu 99.delostreleckého pluku kapitánom Kraussom. I. prápor 135. pešieho pluku prenikol na Severný ostrov a odtiaľ sa pokúšal prebiť ďalej do Citadely na Centrálny ostrov. Tieto pokusy nezaznamenali úspech a pri útokoch padol veliteľ práporu major Oltze a predsunutý delostrelecký pozorovateľ 3. oddielu 98. delostreleckého pluku poručík Cennek“.

Veliteľ 45. pešej divízie generálmajor F.Schlieper na boje prvého dňa sovietsko-nemeckej vojny spomínal nasledovne: „Pripojil som sa k prieskumnému práporu našej rakúskej divízie, ktorý mal za úlohu preniknúť do mesta a obsadiť tamojšiu železničnú stanicu. Po vstupe do Brest-Litovska sme sa stretli len so šokovanými a vystrašenými civilnými obyvateľmi a na nepriateľa sme nenarazili. Na základe informácií miestnych občanov sme silnú údernú skupinu vyslali k mestským kasárňam, kde sa mali na obranu pripravovať ruskí vojaci. Túto budovu sme však už našli prázdnu a opustenú. Popoludní vznikla potreba vyslať do vnútra Brestskej pevnosti aj 133. peší pluk, ktorý sa doposiaľ nachádzal v zálohe XII. armádneho zboru. Túto potrebu vyvolalo zintenzívňovanie ruského odporu – na miestach z ktorých sme len pred chvíľou vytlačili alebo vykúrili obrancov sa z pivníc, kanalizácie a z ďalších zákutí objavovali nové nepriateľské sily a viedli presnú paľbu, ktorá spôsobovala nárast našich strát. Rusi strieľali dokonca z takých miest ako kuchynské odpady či kopy smetia. Prečesávali sme jednotlivé budovy a opevnenia, ale nepodarilo sa nám rozhodným spôsobom túto situáciu zmeniť. Dokonca sme využili oddiel útočných diel, ktorý prechádzal popri pevnosti a nasadili sme ho do boja v Citadele, ale bez úspechu. Útočné delá (StuG-III) svojou 75 milimetrovou hlavnou výzbrojou z bezprostrednej blízkosti ostreľovali sovietske palebné ohniská a oporné body, ale ich granáty si nedokázali poradiť so silou pevnostných stien“.

Tieto boje popisuje vo svojej knihe aj P.Carell: „K poludniu prápory 135. a 130. pešieho pluku na jednom či dvoch miestach prenikli do Citadely uprostred pevnosti. Avšak na Severnom ostrove a v oblasti dôstojníckych jedální a kasárni na Centrálnom ostrove sa im nepodarilo postúpiť ani o centimeter. Sovietski odstreľovači a guľometníci v pancierových vežičkách útočníkom prehradili cestu. Nakoľko sa útočníci a obrancovia nachádzali v tesnom bojovom dotyku, nemecké delostrelectvo nemohlo zasahovať. V druhej polovici dňa sa do bojov bezvýsledne zapojil aj 133. peší pluk. K večeru 22.6.1941 sa zoznam padlých 45. pešej divízie naplnil 21 dôstojníkmi a 290 poddôstojníkmi a vojakmi.  Stalo sa jasným, že nemeckej pechote sa na tomto úseku (v pevnosti) nepodarí dosiahnuť jej ciele. Niektoré úderné oddiely boli stiahnuté a do práce sa opäť pustilo delostrelectvo a bombardéry. Nemci sa pri tom usilovali nezasiahnuť starý posádkový kostol, v ktorom bolo odrezaných približne 70 vojakov III. práporu 135. pešieho pluku. Mali šťastie, pretože disponovali vysielačkou, prostredníctvom ktorej mohli informovať o svojom postavení“. (Túto údernú skupinu sa podarilo deblokovať až v utorok 24.6.1941).

Ako udalosti prvého dňa vojny v okolí Brest-Litovska hodnotila sovietska historiografia? Svojim typickým propagandistickým štýlom ignorovala celkový pohľad na vzniknutú situáciu a svoju pozornosť sústredila len na samotnú pevnosť. Jej obranu sa snažila skreslene prezentovať ako najdôležitejší aspekt pozemných bojov v úseku sovietskej 4. armády. V celom rade sovietskych historických prác je možné nájsť takéto hodnotenia: „nepriateľ mal 5 až 6 násobnú prevahu, ale obrancovia pevnosti 22.6.1941 odrazili osem jeho masových útokov. Na sklonku dňa sa Nemcom podarilo pevnosť spolu s jej 3.500 – 4.000 obrancami obkľúčiť“. Tieto tvrdenie samozrejme nezodpovedajú skutočnosti a predstavujú typickú sovietsku manipuláciu s historickou pravdou, ktorej cieľom bolo vytvoriť legendu o slávnej obrane pevnosti. Tento mýtus mal zamaskovať ten fakt, že Brestská pevnosť nebola pripravená na obranu a nemecký útok ju v prvých 3 hodinách vojny paralyzoval.   

Skutočný charakter bojov o pevnosť približujú odtajnené memoáre náčelníka štábu 4. armády L.M.Sandalova: „ Brestská pevnosť sa stala pascou pre útvary ubytované v jej vnútri a na začiatku vojny zohrala osudovú rolu nielen pre 28. strelecký zbor, ale aj pre celú 4. armádu. Veľké množstvo dôstojníkov a vojakov 6. a 42. streleckej divízie ostalo vnútri pevnosti nie preto, žeby mali za úlohu brániť ju, ale preto že nemohli z nej včas uniknúť“.


Dobová fotografia vojenského cintorína padlých príslušníkov nemeckej 45. pešej divízie v Brest-Litovsku. (Po roku 1944 vojenský cintorín zničený).
http://www.vpk-news.ru/print.asp?pr_sign=archive.2006.139.articles.history_02

Je len prirodzené, že každá pevnosť je budovaná tak, aby do nej útočník mohol len ťažko vniknúť. Keď sa však karta obrátila a sovietske útvary sa z Brestskej pevnosti pokúšali pod paľbou nemeckých diel uniknúť, mali k dispozícií len niekoľko ostreľovaných úzkych brán a mostov. Tým dôstojníkom a vojakom, ktorým sa únik nepodaril, neostalo nič iné len sa postaviť na odpor nemeckým úderným skupinám, ktoré prenikli do areálu pevnosti. Neorganizovaná a improvizovaná obrana Brestskej pevnosti neznižuje statočnosť jednotlivých obrancov – vojakov rôznych národností vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Na ich hrdinstvo však vrhla tieň sovietska propaganda, ktorá ho zneužila na falzifikáciu histórie a tým kompromitovala a spolitizovala pamiatku padlých vojakov. V súčasnosti, 61 rokov po skončení Druhej svetovej vojny, je už najvyšší čas tieto tragické udalosti odpolitizovať a spomínať na všetkých vojakov na oboch stranách fronty, ktorí padli pri plnení svojej povinnosti. 


Pamätník padlým obrancom Brestskej pevnosti
http://pobeda.rambler.ru/photo.html

Zdroje k seriálu článkov
1) V. Anfilov: Zagadka 1941 goda (Záhada 1941 roku), vyd. Veče, Moskva 2005
2) V. Bešanov: Tankovyj pogrom 1941 goda (Tankový pogrom roku 1941), vyd. Charvest, Minsk 2004
3) P. Carell: Vostočnyj front – Gitler idet na vostok (Východný front – Hitler ide na východ), vyd. Izografus, Moskva 2005
4) E. Drig: Mechanizirovanyje korpusa RKKA v boju (Mechanizované zbory Robotníckej a roľníckej Červenej armády v boji), vyd. AST, Moskva 2005
5) J. Fidler: Osvoboditel - život maršála Sovětského svazu I.S. Koněva, vyd. Jota Military, Brno 1999
6) H. Guderian: Panzer Leader (Tankový veliteľ), vyd. Macdonald Futura Publisher, London 1980
7) F. Halder: Vojennyj dnevnik 1941-1942 (Vojnový denník 1941-1942), vyd. AST, Moskva 2003
8) W. Haupt: Sraženija grupy armij Centr (Bitky skupiny armád Stred), vyd. Jauza-Eksmo, Moskva 2006
9) B. Musial: Rozstrzelac elementy kontrrewolucyjne – brutalizacja wojny niemiecko-spwieckiej latem 1941 roku (Popraviť kontrarevolučné elementy – brutalizácia sovietsko-nemeckej vojny v lete 1941), vyd. Fronda, Warszawa 2001
10) L.M. Sandalov: 1941 – Pervyje dni vojny, Na moskovskom napravlenji (1941 – Prvé dni vojny, Na moskovskom smere), vyd. Veče, Moskva 2006
11) I. Staťjuk: Oborona Belorusiji 1941 (Obrana Bieloruska 1941), vyd. Eksprint, Moskva 2005
12) A. Smirnov – A.Surkov: 1941 – boi v Belorusiji (1941 – boje v Bielorusku), Frontovaja ilustracija 2/2003, vyd. Strategija KM, Moskva 2003
13) M. Solonin: Bočka i obruči ili kogda načalas Velikaja otečestvennaja vojna (Sud a obruče alebo kedy sa začala Veľká vlastenecká vojna), vyd. Vidrodžennja, Drogobyč 2004
14) V. Suvorov: Beru svoji slova obratno (Beriem naspäť svoje slová), vyd. Stalker, Doneck 2005
15) V. Šerstnev: Tragedija sorok pervogo (Tragédia štyridsiateho prvého), vyd. Rusiš, Smolensk 2005

Seriál

  1. Pozemné bojové operácie v oblasti Brestu v júni 1941 I.
  2. Pozemné bojové operácie v oblasti Brestu v júni 1941 II.
  3. Pozemné bojové operácie v oblasti Brestu v júni 1941 III.
  4. Pozemné bojové operácie v oblasti Brestu v júni 1941 IV.
  5. Pozemné bojové operácie v oblasti Brestu v júni 1941 V.

Podobné články

Další články autora

Autor : Viktor 🕔20.10.2006 📕14.989

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře