Pozemné bojové operácie v oblasti Brestu v júni 1941 II.

Autor : Viktor 🕔20.10.2006 📕10.996

Seriál

  1. Pozemné bojové operácie v oblasti Brestu v júni 1941 I.
  2. Pozemné bojové operácie v oblasti Brestu v júni 1941 II.
  3. Pozemné bojové operácie v oblasti Brestu v júni 1941 III.
  4. Pozemné bojové operácie v oblasti Brestu v júni 1941 IV.
  5. Pozemné bojové operácie v oblasti Brestu v júni 1941 V.

Podobné články

Další články autora

Pred búrkou 

Čo sa deje na druhej strane hranice?

Veliteľstvo sovietskej 4. armády v priebehu prvých troch týždňov júna 1941 opakovane hlásilo na štáb Západného zvláštneho vojenského okruhu, že nemecké jednotky v blízkosti hraníc sa s rastúcou intenzitou sústreďujú na protiľahlom brehu rieky Západný Bug, budujú zákopy a palebné postavenia, stavajú pozorovacie veže a na odkrytých úsekoch terénu vytvárajú maskovacie steny a naťahujú maskovacie siete. Tieto hlásenia zdôrazňovali, že nemecké lietadla skoro každý deň prenikajú do sovietskeho vzdušného priestoru a robia prieskum. Rovnaké správy prichádzali aj od ostatných sovietskych armád rozmiestnených v pohraničnom pásme. Išlo o veľké množstvo hlásení, ktoré poskytovali sovietskemu vojenskému veleniu, ako aj politickému vedeniu štátu prehľad o narastajúcich aktivitách Wehramchtu v bezprostrednej blízkosti sovietskych hraníc. Tieto aktivity vyvolávali na úrovni jednotlivých sovietskych armád znepokojenie, avšak na úrovni vojenských okruhov nebolo na nich reagované. Spôsobili to direktívy z Moskvy, ktoré prikazovali ignorovať nemecké aktivity a vyhnúť sa akýmkoľvek incidentom. 

Sovietska historiografia to už tradične vysvetľovala strachom J.V.Stalina z nemeckého útoku, pričom používala naivný argument, že pasivita jednotiek Červenej armády akože mala odradiť A.Hitlera od útoku na Sovietsky zväz. Mnoho súčasných ruských historikov však túto interpretáciu spochybňuje a argumentuje tým, že sovietske politické a vojenské vedenie považovalo nemecké aktivity za prípravu na obranu proti eventuálnemu útoku Červenej armády. Nakoľko Červená armáda útok naozaj pripravovala, tak opatrenia Wehrmachtu logicky považovala za defenzívne, nakoľko počet nemeckých divízií sústredených na hraniciach podľa sovietskych spravodajských odhadov z mája a júna 1941 ešte nepostačoval pre vedenie ofenzívnej činnosti proti Sovietskemu zväzu. (Viac v článku http://www.valka.cz/clanek_11746.html)

Túto situáciu veľmi dobre charakterizujú spomienky generálporučíka Ivana Vasiljeviča Boldina, zástupcu veliteľa Západného zvláštneho vojenského okruhu / Západného frontu. Ten vo svojich memoároch uvádzal, že v priebehu mája a júna 1941 pri osobných návštevách podriadených jednotiek dostával pravidelné hlásenia o nemeckých prípravách na vojnu proti Sovietskemu zväzu. Tieto hlásenia predával svojmu nadriadenému armádnemu generálovi D.G.Pavlovovi, ktorý na nich reagoval spôsobom typickým pre všetkých vtedajších sovietskych vyšších veliteľov: „Ivan Vasiljevič, nemusíte sa znepokojovať, v Moskve chápu lepšie než my aká je vojensko-politická situácia a aké sú naše vzťahy s Nemeckom“.


Jednotky Červenej armády vstupujú 22.9.1939 do Brest-Litovska. Nápis na transparente: „Vpred k hromadnému kolektívnemu poľnohospodárstvu
http://pobeda.rambler.ru/photo.html

Skutočnosť že Sovietsky zväz nepovažoval nemeckú hrozbu za akútnu a možnosť útoku Wehrmachtu v júni 1941 považoval za málo pravdepodobnú potvrdzujú aj svedectvá nemeckých pamätníkov. Veliteľ 2. tankovej skupiny generálplukovník H.Guderian vo svojich spomienkach uviedol, že v utorok 17.6 a taktiež v piatok 20.6 a sobotu 21.6.1941 osobne vykonal rekognoskáciu terénu v oblasti Brest-Litovska. Z pozorovacieho stanoviska obhliadal terén na opačnom brehu pohraničnej rieky Západný Bug, kadiaľ mali útočiť jeho jednotky: „Sledovanie aktivít na ruskej strane hraníc ma uistilo, že protivník nemá žiadne podozrenie o našich zámeroch. V areály Brest-litovskej pevnosti, ktorý bol dobre viditeľný z našich pozorovacích stanovísk, bolo možné pozorovať pravidelné výmeny stráží sprevádzané zvukom vojenskej hudby. Opevnenia pozdĺž brehu rieky neboli ruskými jednotkami obsadené a práce na ich dokončení v priebehu posledných týždňov veľmi nepokročili“.

Sovietska historiografia nebola schopná vysvetliť paradoxnú situáciu, keď velitelia jednotiek Červenej armády rozmiestnených v pohraničnej oblasti upozorňovali na nemecké vojnové prípravy a sovietske politické a vojenské velenie ich upokojovalo a na tieto hlásenia nereagovalo. Spomienky náčelníka štábu 4. armády L.M.Sandalova dokladajú, že o nemeckých prípravách nehovorili len sovietske hlásenia, ale doslova a do písmena o nich hovorila široká verejnosť. L.M.Sandalov otvorene konštatuje: „medzi miestnym civilným obyvateľstvom veľmi živo obiehali hlášky, že prídu Nemci. Pred obchodmi sa tvorili rady kupujúcich, ktorí vo veľkom skupovali múku, cukor, petrolej a mydlo. Remeselníci ako napríklad obuvníci, krajčíri, či hodinári veľmi ochotne brali od sovietskych dôstojníkov objednávky, avšak dodanie hotového tovaru zdržiavali a odsúvali. V našich vojskách tieto skutočnosti vyvolávali zvýšenú pozornosť....


Miestni obyvatelia západného Bieloruska / východného Poľska v druhej polovici septembra 1939. Nápis na transparente: „Nech žije veľká teória Marxa, Engelsa, Lenina, Stalina
http://www.borodulincollection.com/war/index.htm

Ako je možné, že miestne obyvateľstvo už v predstihu vedelo, že Nemecko sa pripravuje na vojnu so Sovietskym zväzom? Vysvetlenie je jednoduché - v roku 1941 na sovietskych hraniciach neexistovala „železná opona“ a aj napriek pohraničným jednotkám NKVD sa tieto hranice dali prekročiť o dosť jednoduchšie, ako tomu bolo v období Studenej vojny na hraniciach „Východného bloku“. Nakoľko územie západného Bieloruska (východného Poľska) bolo etnicky zmiešané, tak hranicu oboma smermi prekračovali Poliaci aj Bielorusi, ktorí sa vracali k svojim príbuzným, alebo naopak opúšťali svoje domovy. Táto migrácia prebiehala už od septembra 1939 a sovietske aj nemecké spravodajské služby ju využívali na získavanie informátorov a vysielanie agentov. Je len prirodzené, že v takýchto podmienkach sa na oboch stranách hranice šírili hlášky o vojnových prípravách a miestna verejnosť na nich tak ako v minulosti reagovala vytváraním potravinových zásob.

Odpočítavanie už začalo

Dňa 19.6.1941 Generálny štáb Červenej armády vydal všetkým západným pohraničným okruhom rozkaz na zvýšenie bojovej pohotovosti. Na základe tohto rozkazu sa pristúpilo k presunu vojenských lietadiel na poľné letiská a k maskovaniu vojenských skladov a veliteľských stanovíšť. Bola to oneskorená reakcia na hlásenia veliteľstiev vojenských jednotiek rozmiestnených v pohraničnej oblasti? Alebo to bola reakcia na informácie sovietskych spravodajských služieb? Na tieto otázky nemôžeme odpovedať kladne, pretože prvé varovanie Moskvy o možnej hrozbe nemeckého útoku bolo vojskám odoslané až v noci z 21.6. na 22.6.1941, len pár hodín pred vypuknutím vojny. Prečo teda Moskva 19.6.1941 vydala rozkaz zvýšiť bojovú pohotovosť, keď sovietske politické a vojenské velenie neverilo, že by Wehrmacht mohol zaútočiť len tými silami, ktoré už mal rozmiestnené v júni 1941 na hraniciach? Súčasní ruskí kritickí historici zvýšenie bojovej pohotovosti nespájajú s prípravou na obranou, ale vysvetľujú ho ako súčasť procesu prípravy Červenej armády na jej vlastnú ofenzívu.


Predvojnový sovietsky propagačný plagát s maršalom Klimentom Jefremovičom Vorošilovom. Jeho citát: „Naša armáda neexistuje kvôli napadnutiu, avšak len do momentu kým nepriateľ nenapadne našu vlasť. Keď ju nepriateľ k tomu donúti, tak naša armáda bude najútočnejšou zo všetkých armád, ktoré doposiaľ útočili
http://www.borodulincollection.com/war/index.htm

V rámci tohto procesu prebiehal intenzívny výcvik a stmeľovanie jednotiek, ktoré boli v posledných mesiacoch doplnené záložníkmi v rámci skrytej mobilizácie. V prípade 4. armády bolo na 20.6.1941 naplánované cvičenie 28. streleckého zboru za účasti vybraných jednotiek 6, 42. a 75. streleckej divízie. Toto cvičenie prebehlo v piatok a sobotu 20. – 21.6.1941 vo vojenskom výcvikovom priestore v blízkosti mesta Žabinka. V sobotu o 18:00 štáb zboru dostal zo štábu 4. armády rozkaz zostať na poľnom veliteľskom stanovišti v blízkosti Žabinky a čakať na ďalšie rozkazy. (Štábom jednotlivých divízii bolo povolené po skončení cvičenia vrátiť sa do ich stálych veliteľstiev). Okrem toho na nedeľu 22.6.1941 bolo naplánované cvičenie na delostreleckom polygóne južne od Brest-Litovska. Na cvičenie boli odvelené vybrané jednotky 42. streleckej divízie a 22. tankovej divízie, ktoré sa v priebehu soboty 21.6.1941 presunuli do tohto výcvikového priestoru.

V sobotu 21.6.1941 v skorých ranných hodinách náčelník štábu Západného frontu generálmajor V.E.Klimovskich odoslal Generálnemu štábu Červenej armády hlásenie, v ktorom sa hovorilo o narušení sovietskeho vzdušného priestoru 25 nemeckými lietadlami v priebehu piatka 20.6.1941. Podľa hlásenia v tento deň vo večerných hodinách boli v niektorých pohraničných úsekoch na nemeckej strane demontované ženijné prekážky a ostnaté drôty a spoza hraníc doliehal zvuk veľkého počtu motorov pozemnej techniky. V memoároch zástupcu náčelníka štábu Západného frontu generálporučíka I.V.Boldina je však uvedené, že rovnakým spôsobom postupovali aj sovietski pohraničníci napríklad na úseku sovietskej 3.armády a na svojej strane hraníc odstraňovali vlastné zátarasy z ostnatého drôtu. Necenzurované spomienky sovietskych veteránov zverejnené v posledných rokoch dokladajú aj to, že nielen stroje nemeckej Luftwaffe prenikali do sovietskeho vzdušného priestoru, ale že na protivníkovu stranu hraníc lietali na prieskum aj stroje sovietskych Vojenských vzdušných síl (VVS).

Na hlásenie generálmajora V.E.Klimovskicha a na podobné správy od ostatných frontov a armád rozmiestnených na západných hraniciach reagovalo sovietske politické a vojenské vedenie až v sobotu neskoro v noci 21.6.1941 známou Direktívou Národného komisára obrany č.1. V tomto dokumente sa hovorilo, že v priebehu 22. – 23.6.1941 je možné očakávať prekvapivý útok Nemcov, ktorý sa môže začať provokačnými akciami. Doslovne sa v ňom uvádza: „úlohou našich vojsk je nereagovať na žiadne provokačné akcie, ktoré by mohli vyvolať veľké komplikácie“. Zároveň sa vojskám prikazovalo, aby boli v plnej pohotovosti pripravené čeliť prekvapivému útoku.

Kto číha za stromami?

V nedeľu 22.6.1941 v skorých ranných hodinách o 02:25 veliteľstvo Západného frontu preposlalo Direktívu č.1 svojim podriadeným armádam. Okolo 03:00 ju prijali v štáboch 3. a 4. armády. Štáb 10.armády túto direktívu prijal až s oneskorením, kvôli zlyhávaniu komunikačnej siete. Spojenie pracovalo s problémami aj medzi štábmi jednotlivých armád a ich podriadenými zbormi a chvíľami sa úplne prerušovalo. Veliteľovi 4. armády generálmajorovi A.A.Korobkovi sa do 03:45 podarilo spojiť s podriadenými zborovými štábmi a informovať ich o Direktíve č.1. Do zahájenia operácie „Barbarossa“ však ostávalo už len 30 minút... (Nemecký útok začal o 04:15 miestneho času. Tento čas je o hodinu posunutý pred berlínsky čas, ktorý je uvádzaný vo všetkých nemeckých dokumentoch a memoároch).


Príslušníci 333. streleckého pluku vyfotografovaní niekoľko dní pred vypuknutím vojny v júny 1941 v Brest-Litovsku. V hornom rade v prostriedku stojí Ali Achmadovič Abdulkadyrov, narodený v roku 1922. Jeho otec a strýko sa stali obeťami politických represií, v dôsledku čoho si zmenil priezvisko na Zubajrajevič. V roku 1940 povolaný do Červenej armády a nasadený vo vojne proti Fínsku. Po jej skončení prevelený do Brest-Litovska, kde ho zastihol začiatok sovietsko-nemeckej vojny. Jeho ďalší osud neznámy – nie je zaregistrovaný ani medzi padlými ani medzi nezvestnými vojakmi
http://www.ob-gaz.ru/071/071_11.htm

Sovietske historiografické práce, ktoré približujú udalosti z 22.6.1941 na operačno-taktickej úrovni jednotlivých armád rozmiestených na hraniciach, začínajú svoj výklad veľmi podobným spôsobom - popisom zlyhania spojovacieho systému Červenej armády a narušením komunikačných liniek. Ako vysvetlenie sa uvádza nasadenie obrovského množstva nemeckých diverzantov, ktorých časť mala skryte prejsť hranicu a ďalšia časť mala byť zhodená z lietadiel ako vzdušné výsadky. Ich pôsobenie malo podľa sovietskych historikov zásadným spôsobom paralyzovať spojovaciu a komunikačnú infraštruktúru Červenej armády a ochromiť systém jej riadenia a velenia. Avšak oboznámenie sa z nemeckými dokumentmi vyvracia tento sovietsky mýtus, pretože jednotky špeciálneho určenia podliehajúce Abwehru ani zďaleka nedisponovali takými početnými silami, ktoré by im umožnili uskutočniť v nočných hodinách zo soboty na nedeľu takéto rozsiahle diverzie. Aj keď do akcií boli nasadení príslušníci takých jednotiek ako „Brandenburg“, svojimi vlastnými silami by nedokázali spôsobiť to, čo im prisudzujú sovietski historici. 

Vysvetlenie tejto „záhady“ poskytujú až výskumy súčasných poľských, bieloruských a ruských historikov, ktoré upozorňujú na veľmi dôležitý faktor, ktorý sa sovietska historiografia snažila všetkými silami zamaskovať. Týmto faktorom boli skupiny miestneho odbojového hnutia, ktoré združovalo odporcov komunistického režimu a sovietskej okupácie západného Bieloruska (východného Poľska). Tieto skupiny boli zložené z miestnych Bielorusov a Poliakov, ktorí navzájom nespolupracovali a pôsobili izolovane, ale časť z nich získala v rokoch 1940-1941 napojenie na nemecké spravodajské služby. Aj keď rozsah tohto hnutia nebol taký veľký ako odboj v neskorších rokoch Druhej svetovej vojny, tak protisovietski partizáni napriek tomu významným spôsobom prispeli k uľahčeniu nemeckého útoku. Odovzdávali informácie o veliteľských stanovištiach a skladoch Červenej armády a uskutočňovali sabotáže na komunikačnej sieti, dopravných linkách a miestnej infraštruktúre.

V prípade samotného Brest-Litovska došlo 22.6.1941 v nočných hodinách ešte pred zahájením nemeckej ofenzívy (03:15 berlínskeho času, 04:15 miestneho času) k niekoľkým sabotážam. Bola odpojený rozvod elektrickej energie a prerušený mestský vodovod. Charakter týchto útokov nasvedčuje, že išlo o miestnych odbojárov, ktorí v krátkom predstihu dostali  z nemeckej strany informáciu, kedy majú svoje diverzie uskutočniť. K podobným sabotážam došlo vo všetkých pohraničných oblastiach nielen v západnom Bielorusku (východné Poľsko), ale aj na západnej Ukrajine (východná Halič) a v Pobaltí. Tam všade pôsobili miestne protikomunistické odbojové organizácie, ktoré sa snažili postaviť na odpor proti sovietskej okupácii ich domovov, ku ktorej došlo v rokoch 1939 – 1940.

Sovietska historiografia sa usilovala vymazať z kolektívnej pamäti také udalosti, ako napríklad ozbrojené povstania v Kaunase, Rige či v Ľvove, kde litovskí, lotyšskí a ukrajinskí odbojári začali boj za oslobodenie svojich miest ešte pred príchodom Wehramchtu. Je veľmi málo známou stránkou histórie, že Varšavské a Parížske povstania z roku 1944, ako aj Pražské povstanie z roku 1945 mali svojich predchodcov v júni 1941 na územiach, ktoré okupoval Sovietsky zväz na základe paktu Molotov-Ribbentrop. Nejde len o málo známu stránku histórie ale aj o veľmi tragickú stránku, lebo vtedajšie okolnosti prinútili miestnych protikomunistických odbojárov spolupracovať s nacistami, pretože v nemeckom Wehrmachte naivne videli svojho potenciálneho osloboditeľa...

Zdroje k seriálu článkov
1) V.Anfilov: „Zagadka 1941 goda“ (Záhada 1941 roku), vyd. Veče, Moskva 2005
2) V.Bešanov: Tankovyj pogrom 1941 goda (Tankový pogrom roku 1941), vyd. Charvest, Minsk 2004
3) P.Carell: “Vostočnyj front – Gitler idet na vostok“ (Východný front – Hitler ide na východ), vyd. Izografus, Moskva 2005
4) E.Drig: „Mechanizirovanyje korpusa RKKA v boju“ (Mechanizované zbory Robotníckej a roľníckej Červenej armády v boji), vyd. AST, Moskva 2005
5) J.Fidler: „Osvoboditel - život maršála Sovětského svazu I.S.Koněva“, vyd. Jota Military, Brno 1999
6) H.Guderian: „Panzer Leader“ (Tankový veliteľ), vyd. Macdonald Futura Publisher, London 1980
7) F.Halder: „Vojennyj dnevnik 1941-1942“ (Vojnový denník 1941-1942), vyd. AST, Moskva 2003
8) W.Haupt: „Sraženija grupy armij Centr“ (Bitky skupiny armád Stred), vyd. Jauza-Eksmo, Moskva 2006
9) B.Musial: „Rozstrzelac elementy kontrrewolucyjne – brutalizacja wojny niemiecko-spwieckiej latem 1941 roku“ (Popraviť kontrarevolučné elementy – brutalizácia sovietsko-nemeckej vojny v lete 1941), vyd. Fronda, Warszawa 2001
10) L.M.Sandalov: „1941 – Pervyje dni vojny, Na moskovskom napravlenji“ (1941 – Prvé dni vojny, Na moskovskom smere), vyd. Veče, Moskva 2006
11) I.Staťjuk: „Oborona Belorusiji 1941“ (Obrana Bieloruska 1941), vyd. Eksprint, Moskva 2005
12) A.Smirnov – A.Surkov: „1941 – boi v Belorusiji“ (1941 – boje v Bielorusku), Frontovaja ilustracija 2/2003, vyd. Strategija KM, Moskva 2003
13) M.Solonin:“Bočka i obruči ili kogda načalas Velikaja otečestvennaja vojna“ (Sud a obruče alebo kedy sa začala Veľká vlastenecká vojna), vyd. Vidrodžennja, Drogobyč 2004
14) V.Suvorov: „Beru svoji slova obratno“ (Beriem naspäť svoje slová), vyd. Stalker, Doneck 2005
15) V.Šerstnev: „Tragedija sorok pervogo“ (Tragédia štyridsiateho prvého), vyd. Rusiš, Smolensk 2005

Seriál

  1. Pozemné bojové operácie v oblasti Brestu v júni 1941 I.
  2. Pozemné bojové operácie v oblasti Brestu v júni 1941 II.
  3. Pozemné bojové operácie v oblasti Brestu v júni 1941 III.
  4. Pozemné bojové operácie v oblasti Brestu v júni 1941 IV.
  5. Pozemné bojové operácie v oblasti Brestu v júni 1941 V.

Podobné články

Další články autora

Autor : Viktor 🕔20.10.2006 📕10.996

Komentáře Disqus

Komentáře Facebook

Sociální sítě

Reklama

Poslední komentáře